Adventný koncertAdvent Concert

[ Autor textu: Eva Planková ]

Z českej obce Kublov pochádzajúci Josef Leopold Zvonař (1824 – 1865) sa do dejín českej hudby nezapísal len ako hudobný skladateľ, ale aj ako hudobný historik, teoretik a pedagóg. O hudbu sa zaujímal od útleho detstva, kedy sa pod vedením svojho učiteľa na všeobecnej hudobnej škole Václava Eismanna začal venovať hre na husliach, neskôr i na flaute, klarinete, lesnom rohu a na klavíri. Hoci po absolvovaní povinnej školskej dochádzky nastúpil ako učeň do krajčírskej dielne, záujem o hudbu ho nakoniec priviedol na organovú školu v Prahe, kam ho napriek nesplneniu podmienok pre jeho húževnatosť a usilovnosť dočasne prijal vtedajší riaditeľ Karel František Pitsch, ktorý ho zároveň odporučil ako učiteľa klavíra v rodine kniežaťa Lobkovica, a tým mu značne zlepšil aj existenčnú situáciu. Na škole si Zvonař postupne osvojoval základy princípov kompozície a kontrapunktu a po absolutóriu sa stal Pitschovým asistentom. Toto miesto zastával 16 rokov a následne v roku 1860 prevzal po odchode Františka Škroupa post riaditeľa Žofínskej akadémie. Neskôr bol riaditeľom chóru v pražskom Kostole sv. Trojice a po umeleckej ceste do Nemecka sa stal učiteľom spevu na vyššej dievčenskej škole v Prahe. Bol spoluzakladateľom Umeleckej besedy a pražského speváckeho spolku Hlahol, členom komisie pre Národné divadlo a na pôde Umeleckej besedy aktívne prednášal príspevky o českých národných piesňach a dejinách českej hudby.

Zoznam Zvonařových diel je mimoriadne pestrý, pričom ťažisko jeho skladateľskej tvorby predstavujú vokálno-inštrumentálne diela, jednohlasné piesne so sprievodom klavíra aj bez sprievodu, dvojspevy, zbory a iné, ale komponoval aj predohry, komornú hudbu, dokonca operu Záboj. Mnohé z jeho rukopisov sú uložené v Národnom múzeu v Prahe. Časť jeho staršej hudby vychádza z nemeckých textov, no po roku 1848 sa pripojil k českému obrodeneckému hnutiu, bol v kontakte s českými vlastencami a takmer výhradne tvoril na české texty. Intenzívne sa zaoberal problematikou českej národnej hudby a ako jeden z prvých teoretikov dospel k záveru, že národnú hudbu nie je možné vytvoriť iba napodobňovaním ľudovej hudby, aj keď zároveň upozornil na ľudové prvky ako významné zdroje poznania charakteru národnej hudby, čo napokon aplikoval aj vo vlastnej tvorbe. Vo svojich štúdiách na túto tému, ktoré boli vydané v časopisoch Obrazy života, Dalibor a Slavoj, podrobne analyzuje piesne po stránke formy, ako aj špecifík rytmu, čo zdôvodňoval rešpektovaním fonetiky českého jazyka. Keďže sa venoval aj pedagogickej činnosti, nebol mu ľahostajný nedostatok českej odbornej hudobnopedagogickej literatúry. Sám sa preto rozhodol skoncipovať hudobnoteoretický spis Základy harmonie a zpěvu s příslušným navedením pro učitele hudby vůbec a národních škol zvláště (1860), ktorý popri konvenčných pravidlách prináša aj interpretácie nových hudobných prúdov. Ďalšími Zvonařovými príručkami sú Navedení k snadnému potřebných kadencí skládání (1860), Theoreticko-praktická škola piana s národními písněmi co cvičební látkou pro útlou mládež (1863) a Příruční knížka při vyučování zpěvu pro I. Třídu vyšších dívčích škol (1866). Napriek tomu, že postupom času sa stali Zvonařove práce zastaralými, každopádne predstavujú výnimočný príspevok v oblasti hudobno-vedeckej práce a bádania. V cykle Šiestich predohier pre vianočný čas skladateľ taktiež vychádza zo špecifík českej národnej kultúry, čím príjemne navodzuje atmosféru prebiehajúceho adventného obdobia.

K popredným osobnostiam slovenskej hudobnej scény patrí nesporne Vladimír Godár (1956). Rozsiahle skúsenosti nadobudnuté v oblasti jeho pracovných pôsobení na pôde rozličných kultúrnych inštitúcií a organizácií systematicky prispievali k všestrannému formovaniu jeho osobnosti ako skladateľa, klaviristu, muzikológa, redaktora, publicistu, pedagóga, estetika i organizátora hudobného života. Ako vynikajúci znalec slovenskej hudby má výnimočné zásluhy na nachádzaní a oživovaní množstva zabudnutých skladieb i autorov.

O tvorbe Vladimíra Godára píše Peter Zagar v publikácii 100 slovenských skladateľov: „Godárova hudba vniesla začiatkom osemdesiatych rokov do slovenského kontextu nové ,argumenty’ – nové postulovanie hudobného času, nový postoj k minulosti … a novú podobu konzekventného seriálneho myslenia… Tieto nové podnety boli vnímané jednak ako nástup novej generácie skladateľov … a jednak ako estetická revolta proti ,oficiálnej’ hudbe sedemdesiatych rokov a zároveň proti pokračujúcemu dedičstvu Novej hudby. V širšom kontexte však boli spojené s hlbšími prúdmi v európskej hudbe… Pre viaceré Godárove diela je charakteristické spolupôsobenie dvoch základných východísk: relatívne krátky, lapidárny motivický tvar a rozmerná plocha, na ktorej sa tento tvar realizuje. Na rozdiel od minimalistickej koncepcie však Godárov hudobný čas plynie v etapách… Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov sa u Godára zvýrazňuje väzba na historické obdobia… Osobitnú pozornosť si zasluhuje spôsob, akým dokázala Godárova hudba zarezonovať aj v slovenskom hranom filme…“

K dielu prezentovanému na dnešnom koncerte Vladimír Godár uvádza: „Magnificat pre ženský hlas, zbor, sláčikový orchester a harfu (2003) využíva text najstaršieho slovenského prekladu Biblie (Kamaldulská biblia z dielne kamaldulských mníchov v Červenom kláštore pri Dunajci – asi 1760). Tri diely skladby sú oslavou troch najväčších vynálezov hudby – melódie, súzvuku a polyfónie. Skladba vyrastá z tradičnej intonácie Magnifikatu v prvom tóne. Túto intonáciu použil Claudio Monteverdi v Magnifikate vo svojich Nešporoch (1610) i Antonio Cabezón vo svojich Versos de Magnificat (1578), ktorých fragmenty tu zaznejú ako symbolické alúzie. Skladba vznikla ako úvod projektu CD Mater (2005).“

Ján Levoslav Bella (1843 – 1936), ktorý patrí ku kľúčovým osobnostiam hudobného romantizmu na Slovensku, vyrastal v rodine organistu, vďaka čomu získaval prvé hudobné základy už v domácom prostredí, neskôr sa popri štúdiách na gymnáziách v Levoči a Banskej Bystrici venoval ďalšiemu hudobnému vzdelávaniu, popritom navštevoval teologický seminár a začal aj hudobno-organizačnú, dirigentskú, skladateľskú aj publikačnú činnosť. V období 1863 až 1865 absolvoval Viedenskú univerzitu a po návrate do Banskej Bystrice v roku 1866 ho vysvätili za kňaza. Ako prebendát katedrálneho chrámu vyučoval na teologickom seminári spev a hudobnú teóriu. Z Banskej Bystrice presídlil do Kremnice, kde sa stal mestským hudobným riaditeľom, vytvoril základy hudobného sprievodu miestnej liturgie, celkovo významne formoval hudobný život mesta a udržiaval kontakty so zahraničným umeleckým prostredím. V roku 1881 odišiel na nasledujúcich 30 rokov do sedmohradského Sibiu, kde sa postupom času rozhodol zanechať povolanie kňaza, prestúpil na evanjelickú vieru, založil si rodinu a naplno sa venoval už len hudobným činnostiam. V roku 1921 sa vrátil do Viedne a v roku 1928 do Bratislavy, a tam zotrval až do svojho skonu.

Komplexnosť tvorby Jána Levoslava Bellu má pre formovanie slovenských hudobných dejín priam ťažiskový charakter. V priebehu takmer siedmich dekád venovaných kompozičnej činnosti, obsiahol všetky hudobné formy a žánre daného obdobia, vychádzajúc z rozmanitých hudobných i spoločenských impulzov ako vlna romantizmu, obrodenecké aktivity podporujúce formovanie národných skladateľských škôl, aktívny kontakt s liturgickým prostredím, v neskoršom období reflektovanie nastupujúcej moderny a pod.

Bellove predstavy o cirkevnej hudbe vychádzali z jeho idey o symbióze melodických línií a interpretovaného textu. Jedným z liturgických diel je i Te Deum in Es pre alt, miešaný zbor a orchester, ktoré vzniklo v skladateľovom kremnickom období medzi rokmi 1869 a 1881. Skomponované je na pôdoryse trojdielnej formy (Allegro – Larghetto – Allegro) a je zhudobnením zredukovanej verzie predpísaného liturgického textu. Podľa informácií z kritického vydania diela z produkcie Hudobného centra bola skladba neznáma a nezmieňovali sa o nej ani Bellovi životopisci ako Dobroslav Orel, Konštantín Hudec, Ladislav Burlas či Ernest Zavarský, ktorý uvádza len informáciu o dátumovo bližšie neurčenom rozsahovo stručnom Te Deumpre mužský zbor. Novodobá premiéra Te Deum in Es zaznela na otváracom koncerte festivalu Epoché v roku 2006 pri príležitosti Roka slovenskej hudby v podaní Symfonického orchestra a Zboru Konzervatória v Bratislave pod taktovkou Júliusa Karabu so sólistkou Luciou Sabovou.

Ešte aj viac než dvesto rokov po svojom vzniku je Česká mše vánoční (Missa solemnis Festis Nativitatis D. J. Ch. accomodata in linguam bohemicam) českého skladateľa a kantora Jakuba Jana Rybu (1765 – 1815) trvalou súčasťou a priam symbolom vianočných sviatkov predovšetkým v českej proveniencii, kde v adventnom a vianočnom období patrí k najčastejšie naštudovaným a uvádzaným hudobným dielam. Ryba sa narodil v roku 1765 v Přešticiach, malom mestečku v Čechách. Ryba patril medzi prvých českých skladateľov, ktorí vo svojich dielach používali svoj rodný jazyk a zohral dôležitú úlohu pri presadzovaní myšlienky českého nacionalizmu v hudbe. 

Česká mše vánoční je nielen prvé kompletné liturgické dielo v českom jazyku, ale zároveň je skladateľovou najznámejšou kompozíciou, a to až natoľko, že Ryba zostal všeobecne vnímaný ako autor tohto jedného diela napriek tomu, že na svojom tvorivom konte má okolo 1500 skladieb.

Omša vznikla v roku 1796 a formálne je rozdelená na časti podľa tradičného omšového ordinária, textovo s ním však až na niekoľko nepodstatných výnimiek vôbec nekorešponduje, ale skôr v ňom dômyselne využíva rozličné ľudové prvky. Východiskom Rybovej omše sú preto – napriek tomu, že jednotlivé časti nesú názvy klasickej omše – namiesto tradičného liturgického textu skôr výjavy z jasličkových hier a hudobná stránka je akýmsi vedomým nadviazaním na jednoduché nápevy a piesne vychádzajúce z výrazového charakteru českých pastorel, skladieb napísaných špeciálne pre vianočné predstavenie štýlovo vychádzajúcich z ľudovej hudby a často využívajúcich ľudové nástroje.

V podstate predstavuje akúsi pastorálnu hru zasadenú do liturgie tradičnej omše. Skladateľ pri tvorbe neváhal využiť celé spektrum prostriedkov ako árie, arióza, ansámble i zbory, ktoré sa vzájomne prelínajú v rozmanitom slede, pastorálne intonácie ľudovej hudby striedajú náznaky mozartovských názvukov či príležitostné závany nastávajúceho romantizmu. Omša sa šírila prostredníctvom opisov, preto niet divu, že časom dochádzalo k určitým zmenám v texte, inštrumentácii, melódii, harmónii či v rozdelení sólových a zborových pasáží. Najstarší zachovaný materiál bol uložený v Českom múzeu hudby v Prahe.

Eva Planková

JUDIT IZSÁK

študovala na Konzervatóriu v Bratislave (hra na klavíri a čembale), Akadémii múzických umení v Prahe a zúčastnila sa trojmesačnej stáže v Zürichu (J. Sonnleitner) i kurzov v Belgicku (J. van Immerseel, G. Leonhard). V roku 1990 získala 2. miesto a cenu za najlepšiu interpretáciu súčasnej českej hudby (V. Kalabis) na čembalovej súťaži v Hradci nad Moravicí.

Pedagogicky pôsobila na Musikschule Sächsische Schweiz Pirna, Musikschule Radebeul, Sächsisches Landesgymnasium Sankt Afra, Heinrich Schütz Konservatorium v Drážďanoch a aktuálne vyučuje na Sächsisches Landesgymnasium für Musik Carl Maria von Weber. Účinkovala po boku viacerých európskych komorných orchestrov, ako napríklad Capella Istropolitana, Musica Bohemica, Südwestdeutsches Kammerorchester Pforzheim či zoskupení Trompetenensemble Joachim Schäfer, Quartetto Follia a sólistami Helmutom a Susanne Brannyovcami z Dresdner Kapellsolisten. Spolupracovala s prominentnými umelcami ako R. Freidrich, O. Sauter, J. Krček, G. Boldoczki, M. Petri, F. Leleux, P. Bernold, S. M. Nakarjakow a ďalší.

Ťažiskom repertoáru Izsákovej je hudba obdobia baroka francúzskych, nemeckých a talianskych skladateľov. Koncertovala vo viacerých európskych krajinách: Rakúsko, Belgicko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Španielsko, Rusko a ďalšie. Podieľala sa na viac ako 40 nahrávkach, z toho 3 CD realizovala s nemeckým trúbkovým virtuózom Joachimom Schäferom.

TATIANA HAJZUŠOVÁ

Absolventka Konzervatória v Bratislave (B. Ferancová), študovala popri speve i hru na klavíri (D. Hajóssy), v štúdiu pokračovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede B. Ferancovej. Počas štúdia získala niekoľko významných ocenení na renomovaných medzinárodných speváckych súťažiach (Žilina, Trnava, Karlove Vary, Olomouc), medzi najvýznamnejšie patrí zisk prvé miesta na Medzinárodnej speváckej súťaži Elizabeth Házy (2018), kde okrem hlavnej ceny dostala i ponuky koncertovať v Maďarsku a Rakúsku.

V Štátnom divadle Košice debutovala v novembri 2020 v projekte Alma a Gustav Mahler „Manželstvo v piesňach“. Ako hosť tu účinkuje v opere Don Giovanni (Mozart) a operete Vojvodkyňa z Chicaga (Kalmán). Na prestížnom festivale Dmitri Hvorostovsky v Krasnojarsku debutovala v roku 2021 ako Donna Elvíra (Don Giovanni) pod taktovkou Petra Feranca, v réžii Michaela Sturmingera. V máji 2023 účinkovala na Internationale Maifestspiele Wiesbaden s Janáčkovým Zápisníkem zmizelého po boku tenoristu Pavla Bršlíka. Na začiatku decembra 2024 debutovala v divadle F. X. Šaldy v Liberci v titulnej postave Tatiany v opere Eugen Onegin (Čajkovskij).

V roku 2023 spievala v San Marine pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky a diplomatických stykov medzi krajinami. V rámci osláv vstupu štátov V4 do NATO vystúpi aj na koncertoch v Ľubľane a Záhrebe. V spolupráci so Slovenskými inštitútmi účinkovala v mestách ako Londýn, Rím, Moskva či Miláno.

Hajzušová úzko spolupracuje s inštitúciami ako sú Národné divadlo Košice, Slovenské národné divadlo, Štátna filharmónia Košice, Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu či Metropolitný orchester Bratislava. Debutové CD Španielske piesne v sprievode gitary vydala v spolupráci s FPU. Je držiteľkou cien za umeleckú reprezentáciu mesta a krajiny primátorov miest Sabinov (M. Repaský) a Bratislava (M. Vallo).

ALENA GRACH

Slovenská mezzosopranistka patrí medzi výrazné spevácke talenty mladšej generácie našich umelcov. Už ako študentka konzervatória a poslucháčka VŠMU v Bratislave získala umiestnenia na speváckych súťažiach doma i v zahraničí, napríklad bola semifinalistkou prestížnej súťaže Hans Gabor Belveder v Jurmale (Lotyšsko). Od debutu v Štátnej opere Banská Bystrica (2013) stvárnila niekoľko mezzosopránových postáv, napríklad Oľgu (Eugen Onegin), Beppe (L’amico Fritz), Orfea (Orfeus a Euridika), Emiliu (Otello), Sesta (La clemenza di Tito), Rosinu (Barbier zo Sevilly), Dalilu (Samson a Dalila), Varvaru (Káťa Kabanová), Lolu (Cavalleria Rusticana), Druhú a tretiu lesnú žienku (Rusalka), Káču (Čert a Káča) a iné. V poslednom období účinkovala v úspešnej detskej opere Muflón Anciáš v SND a Fibichovej Šárke v ND Praha, s ktorou divadlo vystúpilo na prestížnom festivale Smetanova Litomyšl.

Speváčka pravidelne hosťuje v SND a Národnom divadle v Prahe. Začiatkom sezóny 2020/2021 bola súčasťou prvého uvedenia Caldarovej Dafne v záhrade domu Albrechtovcov (P. Zajíček, Musica Aeterna) v postave Feba/Apollona. Mezzosopranistka vystúpila na niekoľkých prestížnych festivaloch – Festival Kunstfest v Drážďanoch, ako hosť Pavla Bršlíka na Svätováclavskom hudobnom festivale v Ostrave, Konvergencie v Bratislave, Dvořáková Praha, Smetanova Litomyšl a ďalšie. Ako slovenská reprezentantka mladšej opernej generácie vystúpila na Galakoncerte pri príležitosti 25. výročia pádu Železnej opony (Freedom Opera Gala) v Maďarskej štátnej opere popri zvučných menách ako Piotr Beczala, Anja Kamp či Ferruccio Fulanetto.

Ako koncertná speváčka pravidelne spolupracuje so Slovenským komorným orchestrom Žilina, Štátnou filharmóniou Košice, Slovenskou filharmóniou a Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, s ktorým absolvovala turné v Japonsku (Beethovenova 9. symfónia).

MATÚŠ ŠIMKO

Mladý tenorista sa etabloval ako koncertný a operný spevák. V tejto sezóne vystúpil v Slovenskej filharmónii so súborom Le Nuove Musiche v skladbách Claudia Monteverdiho Madrigali Amorosi. Na Svätováclavskom hudobnom festivale v Ostrave zaspieval kantátu Aus der Tiefen rufe ich, Herr, zu dir, BWV 131 pod taktovkou Václava Luksa s Collegioum 1704. So súborom Musica Aeterna spieval sólo v Messa di Santa Cecilia od A. Scarlattiho na Podzimním festivale duchovní hudby v Olomouci. V rámci projektu mapovania archívnej hudby z územia Slovenska sa zúčasnil série koncertov Musica Kesmarkiensis súboru Solamente Naturali, kde uviedol árie J. A. Hasseho, C. Monzu a F. X. Budinského deponované vo Farskom kostole v Kežmarku. Na koncerte v Prahe zaspieval rolu Evanjelistu v prvej a tretej kantáte Vianočného oratória J. S. Bacha v naštudovaní Jiřího Mátla a s orchestrom Bach-Collegium Praha.

V minulej sezóne naštudoval postavu Evanjelistu a sólové árie v Jánových pašiách J. S. Bacha so súborom Solamente Naturali. V Brne pod taktovkou J. Kleckra spieval postavu Evanjelistu a tenorové sóla vo Weihnachtsoratorium a v Omši h mol. V naštudovaní M. Čermáka a Volantes Orchestra spieval v Bratislave Dráteníka v rovnomennej opere F. Škroupa.

V sezóne 2022/2023 hosťoval v Kammeroper Musik Theater an der Wien v opere La liberazione di Ruggiero dall’isola d’Alcina od Francescy Caccini, kde sa predstavil v postave Pastiera v naštudovaní C. Flicka a La Folia Barockorchester. S Collegiom 1704 pod vedením V. Luksa spieval sóla v duchovných dielach J. S. Bacha a J. D. Zelenku v Rudolfíne, Drážďanoch aj na Heidelberger Frühling Musikfestival a Osterfestival Tirol.

V sezóne 2021/2022 hosťoval v Theater an der Wien, kde spieval Compagno di Piacere v Cavalieriho Il rappresentatione di Anima e di Corpo v réžii Roberta Carsena pod taktovkou Giovanni Antoniniho so súborom Il Giardino Armonico.

JIŘÍ RAJNIŠ

Medzi doposiaľ najväčšie úspechy mladého speváka možno zaradiť hosťovanie v milánskej La Scale, kde debutoval ako Prvý Nazaretský v opere Salome v sezóne 2022/2023. Následne tu stvárnil Hájnika z Rusalky. V sezóne 2025/2026 bude v Miláne účinkovať v Lady Macbeth z Mcenského okresu pod taktovkou Riccarda Chaillyho. V rokoch 2017 – 2019 bol súčasťou mladého ansámblu Semperoper v Drážďanoch. Práca na zmienených prestížnych scénach raketovo odštartovala záujem o mladého barytonistu v ďalších divadlách. Jeho zahraničné pôsobenie sa úspešne rozrástlo o spoluprácu so svetovými telesami ako Bamberskí filharmonici, Česká filharmónia, Pražský symfonický orchester. Ako hosť účinkoval v operných domoch v Nance, Zürichu, Palerme, Freiburgu, Luzerne a čaká ho debut v Opera Royal de Wallonie v belgickom Liège. Hosťoval v koncertných sálach v Berlíne, Ingolstadte, Mníchove či Viedni.

V posledných rokoch vystupoval po boku dirigentov ako Christian Thielemann, Allan Gilbert, John Fiore, Jonathan Darlington, Stefano Ranzani, Antonio Fogliani, Tomáš Hanus, Alex Kober, Gianpaolo Bisante, Enrico Dovico a mnoho dalších.

V sezóne 2022/2023 hosťoval v Teatro Lirico di Cagliari (Carmen, Escamillo). V sezónach 2023/2024, 2024/2025 bude stvárňovať rolu Guglielma v Cosí fan tutte na javiskách Teatro Comunale Pavarotti Freni v Modene, Fondazione Pergolesi Spontini v Jese, Teatro Verdi di Pisa, Teatro Sociale di Rovigo aj vo francúzskej Opéra-Théâtre de Metz. Nedávno bol nominovaný na cenu Thálie za rolu Schmierensauschpielera v opere Vzdialený zvuk. Rajniš vyštudoval najskôr herectvo na Pražskom konzervatóriu, neskôr študoval spev na UCLA v Los Angeles v triede Vladimíra Chernova. Odborná kritika oceňuje jeho stvárnenie herecky i dramaticky výrazných úloh. Nevyhýba sa ani mimožánrovým spoluprácam v muzikáli či operete.

EWALD DANEL

študoval hru na husliach a dirigovanie na ostravskom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Absolvoval dirigentský kurz u K. Österreichera, kurz zborového dirigovania u J. Wierszyłowského a doktorandské štúdium u B. Warchala. Po ukončení štúdia pôsobil ako koncertný majster v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu a v orchestri Slovenského národného divadla. V rokoch 1985 – 2023 bol koncertným majstrom Slovenskej filharmónie a od roku 2001 umeleckým vedúcim Slovenského komorného orchestra.

Okrem dirigentských a sólistických aktivít má umelec bohaté skúsenosti v oblasti komornej hry – primárius Slovenského kvarteta od r. 1986, spoluzakladateľ Slovenského klavírneho tria, Kubínovho kvarteta (na violovom poste), niekoľko rokov člen súboru Musica aeterna, v rokoch 1992 – 1996 umelecký vedúci orchestra Cappella Istropolitana. Umelec sa spolupodieľa na rôznych projektoch v komorných ansámbloch doma i v zahraničí. Je držiteľom Ceny Sebastian za mimoriadny prínos k odkazu diela J. S. Bacha.

Ako pedagóg pôsobil na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a bol hosťujúcim profesorom na Aichi Prefectural University of Fine Arts and Music v Nagoyi v Japonsku. V súčasnosti je pedagógom na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Ako umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra inicioval spomienkové koncerty Hommage à Bohdan Warchal, cyklus koncertov v chrámoch, koncerty pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, koncerty bez potlesku, vznik nových skladieb a ďalšie mimoriadne projekty. Cielená dlhodobá spolupráca s rôznymi cirkevnými a amatérskymi speváckymi zbormi a hudobnými súbormi v role dirigenta, organizátora i autora duchovnej hudby je významnou súčasťou jeho umeleckých aktivít.

ELENA MATUŠOVÁ

je absolventkou VŠMU v Bratislave, odbor zborové dirigovanie v triede Petra Hradila. Už počas štúdií pracovala ako asistentka dirigenta, od roku 1998 ako dirigentka a od sezóny 2003/2004 prevzala post umeleckej vedúcej a dirigentky Speváckeho zboru Lúčnica. S týmto telesom absolvovala stovky koncertov na mnohých medzinárodných súťažiach a festivaloch na Slovensku a v zahraničí (Seoul, Pchjongjang, Tours, Middlesbrough, Mar del Plata, Jeruzalem, Mexico City, Barcelona, Maribor, Bergen, Isla de Margarita, Sardínia, Petrohrad, Šanghaj, Assisi a iné).

Ako zbormajsterka pravidelne spoluúčinkuje na podujatiach významných slovenských hudobných festivalov (Bratislavské hudobné slávnosti, Zámocké hry zvolenské, Melos-Étos, Musica Sacra v Nitre, Banskobystrické hudobné dni, Music Festival Piešťany). Spolupracovala s významnými slovenskými a zahraničnými orchestrálnymi telesami (Štátny komorný orchester Žilina, Štátna opera v Banskej Bystrici, Cappella Istropolitana, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Solamente naturali, Virtuosi di Praga, Filharmónia Bohuslava Martinů Zlín, Junge Philharmonie Wien, Franz Lehár Orchestra) pri uvádzaní vokálno-inštrumentálnych diel a opier pod taktovkou dirigentov Ondreja Lenárda, Róberta Stankovského, Mariána Vacha, Igora Bullu, Adriana Kokoša, Maria Košika, Zdeňka Macháčka, Martina Leginusa, Jaroslava Kyzlinka, Jaromíra Krygela, Kirka Trevora, Allana Wilsona, Dalie Atlas, Flavia Colussa, Didiera Talpaina, Waltera Attanasiho, Leoša Svárovského či Tomáša Braunera. Elena Matušová naštudovala a nahrala zbory do muzikálov, pravidelne spolupracuje pri nahrávkach zborov do filmov pre slovenské a zahraničné spoločnosti. V ostatnom období sa začala venovať aj dirigovaniu komorných inštrumentálnych zoskupení, s ktorými uviedla a nahrala diela J. Zrunka, C. Francka, W. A. Mozarta, J. Haydna, G. Kančeliho, N. Luboffa a M. Kittnera.

SLOVENSKÝ KOMORNÝ ORCHESTER

vznikol na jeseň roku 1960 na pôde Slovenskej filharmónie. Pri jeho zrode stál vynikajúci huslista sliezskeho pôvodu B. Warchal (1930 – 2000). Od svojho založenia bol jedným z najpopulárnejších súborov v oblasti klasickej hudby na Slovensku. Od roku 2001 vedie orchester huslista E. Danel.

Okrem pravidelných koncertov na pôde Slovenskej filharmónie a účinkovania na domácich a zahraničných festivaloch, orchester uskutočňuje aj mimoriadne koncertné projekty. Pre slovenské publikum objavil mnohé na Slovensku neuvedené diela svetových autorov. Významnou mierou sa podieľa na uvádzaní slovenskej hudobnej tvorby, od roku 2001 premiéroval viac ako sedemdesiat skladieb.

Mimoriadnymi koncertmi si orchester pravidelne pripomína nielen významné výročia jubilujúcich skladateľov a hudobných osobností, ale každoročne organizovaným slávnostným koncertom Hommage à Bohdan Warchal i výrazný prínos svojho zakladateľa pre slovenskú hudobnú scénu. Z ďalšej pozoruhodnej koncertnej činnosti je dôležité spomenúť, že orchester už niekoľko rokov pokračuje v takmer dvestoročnej bratislavskej tradícii uvádzania diela J. Haydna Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži v Katedrále sv. Martina na Kvetnú nedeľu; pokračuje tiež v pravidelnom uvádzaní Koncertov bez bariér pre ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Na začiatku sezóny 2024/2025 sa orchester predstavil na Svatováclavskom hudobnom festivale v Českej republike i v Stephansdome vo Viedni. Počas roku tiež vystúpi vo viacerých slovenských mestách (Stupava, Žilina, Piešťany, Banská Bystrica), kde obohatí miestne hudobné podujatia. V sezóne po boku orchestra vystúpia poprední sólisti ako hornista Radek Baborák, huslista Václav Hudeček, violončelista Ján Bogdan, speváci Adriana Kučerová a Pavol Bršlík, klavirista Leo de Maria, čembalistka Judith Izsák či zoskupenie Moyzesovo kvarteto.

SPEVÁCKY ZBOR LÚČNICA

Spevácky zbor Lúčnica je súčasťou Umeleckého súboru Lúčnica od jeho vzniku v roku 1948. Prezentuje sa vyspelou speváckou technikou, hlasovou kultúrou a charakteristickým zvukovým prejavom. Jeho výkony sú vysoko hodnotené odbornou kritikou a stretávajú sa s veľkým úspechom aj u širokého publika. Svoju umeleckú kariéru tu začínali i hviezdy operného neba – Edita Gruberová, Lucia Poppová, Ondrej Malachovský, Magdaléna Blahušiaková, Štefan Babjak, Juraj Peter a mnohí ďalší, ktorí neskôr dosiahli veľké úspechy na svetových operných scénach. Zbor Lúčnice získal najvyššie ocenenia na medzinárodných speváckych súťažiach v mestách Llangollen, Arezzo, Middlesbrough, Montreux, Gorizia, La Valletta, Maribor, Tours, Oskarshamn, Bergen, Petrohrad, Assisi či Kaunas.

Na medzinárodných zborových festivaloch i koncertných zájazdoch v Číne, USA, Južnej Kórei, Argentíne, Jordánsku, Izraeli, Venezuele, na Taiwane, v Mexiku, ako aj vo väčšine štátov celej Európy, kde vystúpil, sa stal doslova miláčikom publika. Bohatý repertoár lúčničiarov zahŕňa a cappella diela všetkých štýlových období od renesancie až po súčasnú slovenskú tvorbu. Zbor interpretuje skladby rôznych žánrov – sakrálne diela, svetskú tvorbu, zborové úpravy populárnych skladieb a gospelov, ale hlavný dôraz kladie na interpretáciu starších i nových skladieb inšpirovaných slovenskou ľudovou plesňou. Okrem toho neustále rozširuje svoj repertoár o vokálno-inštrumentálne diela, pričom spolupracuje s významnými slovenskými a zahraničnými hudobnými telesami, dirigentmi a sólistami. Popri koncertnej činnosti pravidelne realizuje zvukové nahrávky pre viaceré hudobné vydavateľstvá i medzinárodné kinematografické produkcie. Zbormajstrami speváckeho zboru boli v minulosti Štefan Klimo (1951 – 1983), Peter Hradil (1983 – 1996) a Marián Vach (1998 – 2003). Od roku 2003 je umeleckou vedúcou a dirigentkou speváckeho zboru Elena Matušová.