Gabriel Fauré – Chanson d’amour (Armand Silvestre)
Gabriel Fauré – Pieseň lásky (voľný preklad)
J’aime tes yeux, j’aime ton front,
Ô ma rebelle, ô ma farouche,
J’aime tes yeux, j’aime ta bouche
Où mes baisers s’épuiseront.
Ľúbim tvoje oči, ľúbim tvoje čelo,
ó, moja rebelka, ó, moja divoška,
ľúbim tvoje oči, ľúbim tvoje pery,
kde sa moje bozky vyčerpajú.
J’aime ta voix, j’aime l’étrange
Grâce de tout ce que tu dis,
Ô ma rebelle, ô mon cher ange,
Mon enfer et mon paradis!
Ľúbim tvoj hlas, ľúbim ten zvláštny
pôvab všetkého, čo hovoríš,
ó, moja rebelka, ó, môj drahý anjel,
moje peklo a môj raj!
J’aime tout ce qui te fait belle,
De tes pieds jusqu’à tes cheveux,
Ô toi vers qui montent mes vœux,
Ô ma farouche, ô ma rebelle!
Ľúbim všetko, čo ťa robí krásnou,
od tvojich nôh až po tvoje vlasy,
ó, k tebe vzlietajú moje priania,
ó, moja divoška, ó, moja rebelka!
Gabriel Fauré – Les berceaux (Sully Prudhomme)
Gabriel Fauré – Kolísky (voľný preklad)
Le long du quai les grands vaisseaux,
Que la houle incline en silence,
Ne prennent pas garde aux berceaux
Que la main des femmes balance.
Mais viendra le jour des adieux,
Car il faut que les femmes pleurent,
Et que les hommes curieux
Tentent les horizons qui leurrent.
Et ce jour-là les grands vaisseaux,
Fuyant le port qui diminue,
Sentent leur masse retenue
Par l’âme des lointains berceaux.
Pozdĺž móla, veľké koráby,
ktoré vlna potichu kolíše.
Nestarajú sa o kolísky,
ktoré hýbe ženská ruka.
Ale príde deň rozlúčení,
pretože treba aby ženy plakali.
A aby muži zvedaví,
zakúsili horizonty, ktoré ich vábia.
V tento deň, veľké koráby,
opúšťajúc prístav, ktorý mizne v diaľke.
Cítia, že ich niečo zdržiava.
Duša vzdialených kolísok (žien).
Gabriel Fauré – Au bord de l’eau (Sully Prudhomme)
Gabriel Fauré – Pri brehu (voľný preklad)
S’asseoir tous deux au bord d’un flot qui passe,
Le voir passer;
Tous deux, s’il glisse un nuage en l’espace,
Le voir glisser;
À l’horizon, s’il fume un toit de chaume,
Le voir fumer;
Aux alentours si quelque fleur embaume,
S’en embaumer;
Entendre au pied du saule où l’eau murmure,
L’eau murmurer;
Ne pas sentir, tant que ce rêve dure,
Le temps durer;
Mais n’apportant de passion profonde
Qu’à s’adorer,
Sans nul souci des querelles du monde,
Les ignorer;
Et seuls, tous deux devant tout ce qui lasse,
Sans se lasser,
Sentir l’amour, devant tout ce qui passe,
Ne point passer!
Sedieť na brehu potoka,
sledovať, ako prúdi;
Ak oblak preletí,
sledovať, ako preletí;
Na horizonte, ak dym stúpa zo strechy,
sledovať, ako stúpa;
Ak v okolí kvitne kvet,
vychutnať jeho vôňu;
Počuť pod vŕbou, kde voda šumí,
ako voda šumí;
Nevnímať, kým tento sen trvá,
ako čas plynie;
Necítiť hlbokú vášeň,
iba milujúc jeden druhého,
Bez starostí o spory sveta,
nevedieť o nich nič;
Spolu, vidieť všetko, čo nás unavuje,
a neunaviť sa jeden druhým,
Cítiť, lásku napriek všetkému, čo pominie,
že nikdy nepominie!
Gabriel Fauré – Après un rêve (Romain Bussine)
Gabriel Fauré – Po sne (voľný preklad)
Dans un sommeil que charmait ton image
Je rêvais le bonheur, ardent mirage,
Tes yeux étaient plus doux, ta voix pure et sonore,
Tu rayonnais comme un ciel éclairé par l’aurore;
V spánku, ktorý očaril obraz tvoj,
sníval som o šťastí, vidine vášnivej,
tvoje oči boli nežnejšie, tvoj hlas čistý a jasný,
žiarila si ako obloha osvetlená úsvitom;
Tu m’appelais et je quittais la terre
Pour m’enfuir avec toi vers la lumière,
Les cieux pour nous entr’ouvraient leurs nues,
Splendeurs inconnues, lueurs divines entrevues.
Volala si ma a ja som opustil zem,
aby som ušiel s tebou za svetlom,
nebo nám otváralo svoje mračná,
A my sme uzreli božské záblesky, neznáme krásna.
Hélas! hélas, triste réveil des songes,
Je t’appelle, ô nuit, rends-moi tes mensonges;
Reviens, reviens, radieuse,
Reviens, ô nuit mystérieuse!
Ach! ach, smutné prebudenie zo snov,
Volám ťa, ó noc, vráť mi svoje klamstvá;
Vráť sa, vráť sa, žiarivá,
Vráť sa, ó tajomná noc!
Gabriel Fauré – Notre amour (Armand Silvestre)
Gabriel Fauré – Naša láska (voľný preklad)
Notre amour est chose légère,
Comme les parfums que le vent
Prend aux cimes de la fougère
Pour qu’on les respire en rêvant.
– Notre amour est chose légère.
Naša láska je ľahká a jemná,
ako vôňa, ktorú vietor
zoberie z vrcholkov papradí
a nechá nás ju dýchať v snoch.
– Naša láska je ľahká a jemná.
Notre amour est chose charmante,
Comme les chansons du matin
Où nul regret ne se lamente,
Où vibre un espoir incertain.
– Notre amour est chose charmante.
Naša láska je očarujúca,
ako ranné piesne,
kde sa nevyjadruje ľútosť,
kde tkvie neistá nádej.
– Naša láska je očarujúca.
Notre amour est chose sacrée,
Comme le mystère des bois
Où tressaille une âme ignorée,
Où les silences ont des voix.
– Notre amour est chose sacrée.
Naša láska je svätá,
ako tajomstvá lesov,
kde sa chveje neznáma duša,
a ticho má svoje slová.
– Naša láska je svätá.
Notre amour est chose infinie,
Comme les chemins des couchants
Où la mer, aux cieux réunie,
S’endort sous les soleils penchants.
Naša láska je nekonečná,
ako cesty pri západe slnka,
kde more splynie s nebom
a zaspí pod sklonenými slnkami.
Notre amour est chose éternelle,
Comme tout ce qu’un Dieu vainqueur
A touché du feu de son aile,
Comme tout ce qui vient du cœur,
– Notre amour est chose éternelle.
Naša láska je večná,
ako všetko, čo víťazný Boh
pohladil svojimi ohnivými krídlami,
ako všetko, čo vychádza zo srdca,
– Naša láska je večná.
Amy Beach – Three Shakespeare Songs (William Shakespeare)
Amy Beach – Tri piesne na slová Shakespeara (Josef Václav Sládek)
O Mistress Mine
O dívko má
O mistress mine, where are you roaming?
O stay and hear, your true love’s coming
That can sing both high and low,
Trip no further, pretty sweeting;
Journeys end in lovers meeting,
Every wise man’s son doth know.
What is love? ’tis not hereafter;
Present mirth hath present laughter;
What’s to come is still unsure:
In delay there lies no plenty;
Then come kiss me, sweet and twenty,
Youth’s a stuff will not endure.
Kam dívko má tvá chuze splývá?
Ó, stuj a slyš! Zde zvučne zpíva
a tiše zas tvůj milenec.
Ó, zadrž ty svoje krůčky laní;
že cíl všech cest je milování,
ví každý moudrý mládenec.
Čas příští lásce málo přeje;
kdo raduje se, hned se směje;
co zítřek nese, netušíš.
A odkladáš-li, co je za to?
Pojď zhubičkuj mne, moje zlato,
neb mladost prchne, sotva zvíš.
Take, O take those lips away
Ber si preč tie pery svoje (Ľubomír Feldek)
Take, O take those lips away,
That so sweetly were forsworn;
And those eyes, the break of day
Lights that do mislead the morn:
But my kisses bring again,
Seals of love, but seal’d in vain.
Ber si preč tie pery svoje,
čo ťa sladko klamali,
ber si hviezdnych očí dvoje,
čo ma ráno sklamali.
Len tie bozky, tie mi ešte vráť,
našu lásku nimi zapečať!
Fairy Lullaby
Rozprávková uspávanka (Josef Václav Sládek)
Philomel, with melody,
Sing in our sweet lullaby.
Lulla, lulla, lullaby, lulla, lulla, lullaby:
Slavíku ty s námi jen
libě zpívej: Sladký sen,
hali, luli, sladký sen,
Never harm, nor spell nor charm
Come our lovely lady nigh;
So, good night with lullaby
Čáry, děs
a zlo nám dnes
krásnou paní neruš jen
dobrou noc a sladký sen.
Erich Wolfgang Korngold – Four Shakespeare Songs (William Shakespeare)
Erich Wolfgang Korngold – Štyri piesne na slová Shakespeara (Jozef Václav Sládek)
Desdemona
Desdemona
The poor soul sat sighing by a sycamore tree,
Sing all a green willow:
Her hand on her bosom, her head on her knee,
Sing willow, willow, willow:
Usedla pod javoru a vzdychala jen;
zpívejte: „Zelená jíva“,
na prsou ruku, skráň u kolen; —
zpívejte: jíva, ó jíva!
The fresh streams ran by her, and murmur'd her moans;
Sing willow, willow, willow;
Her salt tears fell from her, and soften'd the stones;
Po ní lkal potok, jak bystře kol tek;
zpívejte: jíva, ó jíva;
slzy ji skrápaly, že kámen by změk
Sing willow, willow, willow;
Sing all a green willow my garland must be
Let nobody blame him; his scorn I approve,-
zpívejte: jíva, ó jíva.
Zelená jíva bude můj vínek;
nic mi ho nehaňte, on věděl, proč —
I call’d my love false love; but what said he then?
Sing willow, willow, willow:
If I court moe women, you'll couch with moe men!
Říkám: „Tys nevěrný —“, on děl: „Co chceš?“ —
zpívejte: jíva, ó jíva.
„Chodím‑li s jinými, však budeš též.
Under the greenwood tree
Kdo pod zelenou střechu
Under the greenwood tree
Who loves to lie with me,
And turn the merry note
Unto the sweet bird's throat,
Come hither, come hither, come hither:
Here shall he see
No enemy
But winter and rough weather.
Kdo pod zelenou střechu
rád se mnou lehne v mechu
a vesel dá se v pění
při ptačím šveholení:
pojď sem, pojď sem, pojď sem!
Zlý škůdce zde
ho nenajde,
krom zimy s nečasem.
Who doth ambition shun,
And loves to live i' the sun,
Seeking the food he eats,
And pleas'd with what he gets,
Come hither, come hither, come hither:
Here shall he see
No enemy
But winter and rough weather.
Kdo nezná ctižádosti
a na slunci má dosti,
svůj chléb si hledá denně,
co má, jí spokojeně:
pojď sem, pojď sem, pojď sem!
Zlý Škůdce zde
ho nenajde,
krom zimy s nečasem.
If it do come to pass
That any man turn ass,
Leaving his wealth and ease,
A stubborn will to please,
Ducdame, ducdame, ducdame:
Here shall he see
Gross fools as he,
An if he will come to me.
Under the greenwood tree
Who loves to lie with me.
A jestli kdy se zmane,
že kdo se oslem stane
a z pouhé svéhlavosti
se blahobytu zhostí,
vév– ó, vév-ó, vév-ó!
jak on, ten hvozd,
má bláznů dost;
jen ke mně, holla-hó!
Kdo pod zelenou střechu
rád se mnou lehne v mechu.
Blow, blow thou winter wind
Duj, zimní větře, duj
Blow, blow thou winter wind,
Thou art not so unkind
As man’s ingratitude;
Thy tooth is not so keen
Because thou art not seen,
Although thy breath be rude.
Heigh ho! sing heigh ho! unto the green holly:
Most friendship is feigning, most loving mere folly:
Then, heigh ho! the holly!
This life is most jolly.
Duj, zimní větře, duj,
tak neznobí hněv tvůj,
jak lidský nevděk zebe;
tak břitké nemáš kly,
neb ač tvůj dech je zlý,
přec vidět není tebe.
Hej, ho! – ať v zelené lesy to zazní!
neb druh bývá klamný a láska jen blázní.
Hej, ho! Ať to zazní!
Zde neznáme strázní.
Freeze, freeze thou bitter sky,
Thou dost not bite so high
As benefits forgot:
Though thou the waters warp,
Thy sting is not so sharp
As friend remember'd not.
Heigh ho! sing heigh ho! unto the green holly:
Most friendship is feigning, most loving mere folly:
Then, heigh ho! the holly!
This life is most jolly.
Mraz, kruté nebe, mraz; –
však zapomněné nás
víc hlodá dobrodiní.
Sic mrazíš vody kol,
leč krůtěj svírá bol,
jejž schladlý přítel činí.
Hej, ho! – ať v zelené lesy to zazní!
neb druh bývá klamný a láska jen blázní
Hej, ho! – ať to zazní!
Zde neznáme strázní.
When birds do sing
Když ptáci zpívají
It was a lover and his lass,
With a hey, and a ho, and a hey nonino
That o'er the green corn-field did pass.
In the spring time, the only pretty ring time,
When birds do sing, hey ding a ding a ding;
Sweet lovers love the spring.
Šel hoch a děvče milené,
– hej ho, a hejsa ho! –
přes žitné pole zelené,
když jaro mladé prsténky rozdává všade,
když ptáci šveholí v luh i háj. –
Máj milencův je ráj.
Between the acres of the rye,
With a hey, and a ho, and a hey nonino,
These pretty country folks would lie,
In the spring time, the only pretty ring time,
When birds do sing, hey ding a ding a ding;
Sweet lovers love the spring.
Tam lehli v pažit mladičký,
– hej ho, a hejsa ho! –
ty hezké, selské lidičky,
když jaro mladé prsténky rozdává všade,
když ptáci šveholí v luh i háj. –
Máj milencův je ráj.
This carol they began that hour,
With a hey, and a ho, and a hey nonino,
How that a life was but a flower
In the spring time, the only pretty ring time,
When birds do sing, hey ding a ding a ding;
Sweet lovers love the spring.
Tu píseň začli zpívat hned,
– hej ho, a hejsa ho! –
jak je ten život jeden květ,
když jaro mladé prsténky rozdává všade,
když ptáci šveholí v luh i háj. –
Máj milencův je ráj.
And therefore take the present time
With a hey, and a ho, and a hey nonino,
For love is crownéd with the prime
In the spring time, the only pretty ring time,
When birds do sing, hey ding a ding a ding;
Sweet lovers love the spring.
A proto chvilku chopte v ráz,
– hej ho, a hejsa ho! –
neb lásku věnčí mládí čas,
když jaro mladé prsténky rozdává všade,
když ptáci šveholí v luh i háj. –
Máj milencův je ráj.
Maurice Ravel – Chants populaires
Maurice Ravel – Populárne piesne
Chanson française (anonym)
Francúzska pieseň (voľný preklad)
Janeta ount anirem gardar,
Qu’ajam boun tems un’oura? Lan la!
Aval, aval, al prat barrat;
Ia de tan belas oumbras! Lan la!
Janeta, kam pôjdeme pásť stádo,
a užiť si hodinku zábavy? Hej, ho!
Dole tam, dole tam, na lúke ohradenej,
je tam toľko krásnych tieňov!
Lou pastour quita soun mantel,
Per far siere Janetan. Lan la!
Janeta a talamen jougat,
Que se ies oublidada. Lan la!
Pastier odloží svoj plášť
a posadí si Janetu. Hej, ho!
Janeta sa tak zabavila,
že sa úplne pozabudla. Hej, ho!
Claude Debussy – Nuit d’étoiles (Théodore de Banville)
Claude Debussy – Noc hviezd (voľný preklad)
Nuit d’étoiles, sous tes voiles,
sous ta brise et tes parfums,
Triste lyre qui soupire,
Je rêve aux amours défunts.
Noc hviezd, pod tvojimi závojmi,
Pod tvojím vánkom a tvojimi vôňami,
Smútočná lýra, ktorá vzdychá,
Snívam o láskach, ktoré už nie sú.
La sereine mélancolie vient éclore
au fond de mon cœur,
Et j’entends l’âme de ma mie
Tressaillir dans le bois rêveur.
Pokojná melanchólia
rozvíja sa v hĺbke môjho srdca,
počujem dušu mojej milenky
chvejúcu sa v snívajúcom lese.
Nuit d’étoiles …
Noc hviezd ...
Je revois à notre fontaine
Tes regards bleus comme les cieux;
Cette rose, c’est ton haleine,
Et ces étoiles sont tes yeux.
Opäť nás vidím pri našej fontáne
tvoje pohľady modré ako obloha;
táto ruža, to je tvoj dych,
A tieto hviezdy sú tvoje oči.
Nuit d’étoiles …
Noc hviezd ...
Francis Poulenc – Les chemins de l’amour (Jean Anouilh)
Francis Poulenc – Cesty lásky (voľný preklad)
Les chemins qui vont à la mer
Ont gardé de notre passage,
Des fleurs, des feuilles et l’écho sous leurs arbres
De nos deux rires clairs.
Cesty, ktoré vedú k moru,
chránia našu cestu,
kvety, listy a ozvenu pod ich stromami
našich dvoch jasných smiechov.
Hélas, des jours de bonheur,
Radieuses joies envolées,
Je vais sans retrouver traces dans mon coeur.
Ach, dni šťastia,
žiarivé radosti, ktoré odleteli,
idem bez toho, aby som našla jej stopy v srdci.
Chemins de mon amour,
Je vous cherche toujours.
Chemins perdus vous n’êtes plus
Et vos échos sont sourds.
Chemins du désespoir,
Chemins du souvenir,
Chemins du premier jour,
Divins chemins d’amour.
Cesty mojej lásky,
hľadám vás stále.
Stratené cesty, už nie ste,
a vaše ozveny sú hluché.
Cesty zúfalstva,
cesty spomienok,
cesty prvého dňa,
Božské cesty lásky.
Si je dois l’oublier un jour,
La vie effaçant toute chose,
Je veux dans mon coeur qu’un souvenir
Repose plus fort que l’autre amour.
Ak vás mám jedného dňa zabudnúť,
kým život vymaže všetko,
chcem, aby v mojom srdci spomienka
zostala silnejšia než iná láska.
Le souvenir du chemin,
Où tremblante et toute éperdue,
Un jour j’ai senti sur moi brûler tes mains
Spomienka na cestu,
kde trasúca sa a celá zmätená,
jedného dňa som cítila tvoje ruky ako ma pália.
Chemins de mon amour,
Je vous cherche toujours.
Chemins perdus,
Vous n’êtes plus
Et vos échos sont sourds.
Chemins du désespoir,
Chemins du souvenir
Chemins du premier jour,
Divins chemins d’amou
Cesty mojej lásky,
hľadám vás stále.
Stratené cesty,
už nie ste,
a vaše ozveny sú hluché.
Cesty zúfalstva,
cesty spomienok,
cesty prvého dňa,
Božské cesty lásky.
Eduard Toldrà – Abril (Trinitat Catasús)
Eduard Toldrà – Apríl (voľný preklad Francisco Chica García)
Trèmola rialla
de dia daurat;
ventijol qui calla
en la immensitat.
Palpitanta i jove
majestat d’Abril;
vestidura nova
dels arbres. Sotil
diafana i clara
delicia del vert,
amb que el món, suara,
de llum s’és covert
quan el fontinyó
tremolant, sentia
la seva frescor
tornada alegría.
Chvejúci sa smiech
zlatého dňa;
vánok, ktorý stíchne v nesmiernosti.
Vzrušujúce a mladé
veličenstvo apríla;
nové šaty
na stromoch.
Jemné, priesvitné a
jasné potešenie
zo zelene,
ktorou je teraz svet
pokrytý -
svetlom.
Keď sa malá fontána triasla,
cítil som, ako sa sviežosť
mení na radosť.
Pluja lenta i blanca
de flors d’atmetller,
qui cau de la branca
quan l’oratjol ve.
Noies pels portals;
finestra enramada;
festes matinals
xopes de rosada.
I passa l’Abril
demunt de poncelles,
xamós i gentil
cantant caramelles.
Pomalý, biely dážď
mandľových kvetov,
ktorý spadne z konára,
keď príde vánok.
Dievčatá cez portály;
okno s vetvami;
ranné večierky
nasiaknuté rosou.
A apríl prechádza cez púčiky,
očarujúce a jemné spevy
veľkonočných piesní.
Fernando Obrados – Canciones Clásicas Españolas
Fernando Obrados – Klasické španielske piesne
Dami sola, Laureola (anonym)
Laureola, moja jediná (voľný preklad Francisco Chica García)
La mi sola, Laureola.
Yo el cautivo Leriano
aunque mucho estoy ufano
Herido de aquella mano
Que en el mundo es una sola.
La mi sola, Laureola
Laureola, moja jediná,
Ja, zajatý Leriano
i keď som veľmi hrdý
zranený tou rukou
čo je na svete len jedna.
Laureola, moja jediná.
Al amor (Cristobal de Castillejo)
Láske (voľný preklad Francisco Chica García)
Dame amor, besos sin cuento
Asido de mis cabellos
Y mil y ciento tras ellos
Y tras ellos mil y ciento
Y despues...de muchos millares, tres!
Y porque nadie lo sienta
Desbaratamos la cuenta
Y...contemos al revés.
Daj mi, láska, nespočítateľné množstvo bozkov,
kým ma chytíš za vlasy.
A po nich tisíc a sto.
A po tých tisíc, dalších sto
A po...mnohých tisícoch, ešte tri!
A aby nikto nezistil koľko,
zabudnime počítať
A...počítajme spätne.
Corazón, porqué pasáis? (anonym)
Srdce moje, prečo nespávaš? (voľný preklad Francisco Chica García)
Corazón, porqué pasáis
Las noches de amor despierto
Si vuestro dueño descansa
En los brazos de otro dueño?
Ah!
Srdce moje, prečo nespávaš
celé noci lásky,
pretože tvoj pán odpočíva
v náručí iného pána?
Ah!
El majo celoso (anonym)
Žiarlivý chlapec (voľný preklad Francisco Chica García)
Del majo que me enamora
He aprendido la queja
Que una y mil veces suspira
Noche tras noche en mi reja.
Lindezas, me muero de amor loco y fiero
Quisiera olvidarte mas quiero y no puedo!
Od miláčika, ktory sa ma snaží zbaliť
som sa naučila nárek,
ktorý tisíckrát opakuje
noc čo noc pri mojej mreži.
Drahý, umieram od bláznivej a divokej lásky
Chcela by som na teba zabudnúť, chcem no nemôžem!
Le han dicho que en la Pradera
Me han visto con un chispero
Desas de malla de seda
y chupa de terciopelo.
Malezas, te quiero, no creas que muero
De amores perdida por ese chispero.
Povedali mu, že na lúke
ma videli s chlapcom,
jedným z tých čo nosia hodvábnu sieťovinu
a zamatové sako.
Miláčik, ale ja milujem teba, nemysli si že umieram
z lásky k tomu druhému.
Con amores, la mi madre (Juan Anchieta)
S láskou, matka moja (voľný preklad Francisco Chica García)
Con amores, la mi madre,
Con amores me dormí;
Así dormida soñaba
lo que el corazón velaba.
Que el amor me consolaba
Con más bien que merecí;
S láskou, matka moja,
s láskou som zaspala.
V spánku som snívala
o tom, po čom srdce najviac túži –
aby ma láska utešila viac, než
si zaslúžim.
Adormecióme el favor
que amor me dio con amor
Dio descanso a mi dolor
La fe con que le serví.
Con amores, la mi madre,
Con amores me dormí.
Láska, ktorú si mi s láskou dala,
dala pokoj mojej bolesti
Viera, s akou som jej slúžila.
S láskou, matka moja,
s láskou som zaspala.
Del cabello más sutil (anonym)
Z tých najjemnejších vlasov (voľný preklad Francisco Chica García)
Del cabello más sutil
Que tienes en tu trenzado
He de hacer una cadena
para traerte a mi lado.
Una alcarraza en tu casa,
Chiquilla, quisiera ser,
Para besarte en la boca
Cuando fueras a beber. Ah!
Z tých najjemnejších vlasov
čo máš zapletené
Musím urobiť reťaz
aby som ťa priviedol na moju stranu.
Džbán vo vašom dome,
dievčatko, chcel by som byť,
aby som ťa bozkával na ústa
keď chceš piť. Ach!
Chiquitita la novia (anonym)
Maličká nevesta (voľný preklad Francisco Chica García)
Ah!
Chiquitita la novia, chiquito el novio,
Chiquitita la sala u el dormitorio.
Por eso yo quiero chiquitita la cama
Y el mosquitero.
Ah
Ah!
Maličká nevesta, maličký ženích,
Izba i spálňa malé sú.
Preto chcem aj posteľ maličkú
aj proti komárom sieť maličkú.
Ah!
