Klavírny recitál VI – Jakub ČižmarovičPiano Recital VI – Jakub Čižmarovič

[ Autor textu: Kristína Gotthardtová ]

Odtiene slovanskej tvorby pre klavír – aj tak by sa dal nazvať recitál, ktorý dnes večer zaznie. Kombinácia ukrajinskej, ruskej a slovenskej hudby 20. a 21. storočia vytvára priestor na zamyslenie sa nad jej smerovaním, obsahom a akosťou.

Ukrajinský skladateľ Myroslav Skoryk sa do povedomia širokej verejnosti dostal najmä v momente, keď prišiel do kín film Sergeja Paradžanova Tiene zabudnutých predkov (dokonca mu v reakcii naň napísal list Dmitrij Šostakovič). Skoryk nešiel cestou avantgardy, v diele nadväzoval na západoukrajinský folklór, experimentoval s jeho rytmami i melodickými prvkami. Ako budeme počuť, nevyhýbal sa ani využitiu prvkov z vtedy populárnej salónnej hudby.

Sergeja Prokofieva niektorí označovali za „Liszta“ 20. storočia, na klavíri vynikajúco hral a zároveň preň komponoval. Veľké skoky, originálne akordy, využívanie krajných registrov a časté používanie klavíra ako bicieho nástroja kladú dodnes na všetkých interpretov vysoké nároky. Počas druhej svetovej vojny vytvoril trilógiu sonát (č. 6, 7, 8), ktoré sú ťažiskom a vrcholom jeho tvorby. Hovorí sa, že v roku 1940 bol Prokofiev donútený vykonať povinnú jazdu a napísať zdravicu pre potreby režimu. Zároveň boli v tom istom roku Stalinovým režimom poškodení viacerí jeho blízki. Kontrastne, voči radostnej zdravici k Stalinovej 60-ke, sú tri vojnové sonáty tým skutočným vyjadrením Prokofievovho náhľadu na hrôzy vojny. Veľkou iróniou je, že za Sonátu č. 7 mu bola dokonca udelená Stalinova cena druhej triedy.

Diela slovenských skladateľov, ktoré sú zaradené do programu prinášajú pohľad na našu domácu tradíciu kompozícií pre klavír. Dušan Martinček komponoval pre klavír v duchu východoeurópskej tradície z prelomu 19. a 20. storočia, u Ľubice Čekovskej sa premiešavajú viaceré vplyvy. Skladateľka, ale i klaviristka, ktorá dlhé roky hrala s orchestrom Bratislava Hot Serenaders hovorí, že „klavírna literatúra doslova srší nádherou a eleganciou, ktorú tento zaslúžene kráľovský nástroj ponúka. Ak ste sám klavirista, máte iste pod rukami svoje obľúbené “miesta“, postupy, kam rád chodievate. Preto je dobré akoby na chvíľu zabudnúť kým ste a snažiť sa prísť na kľúč, hoci klavír zvádza k nádherným overeným súzvukom.“

Koncerty Piano Days 2022 sa konajú v rámci celoročnej činnosti InMusic, ktorú z verejných zdrojov podporil ako hlavný partner Fond na podporu umenia. S finančným príspevkom Hudobného fondu. S podporou SOZA.

Kristína Gotthardtová

JAKUB ČIŽMAROVIČ

sa hre na klavíri začal venovať až ako deväťročný. Študoval v Hannoveri (Karl-Heinz Kämmerling), Kolíne nad Rýnom (Pavel Gililov) a Mozarteum Salzburg (Jaques Rouvier). Doktorandské štúdium absolvoval pod vedením Mariána Lapšanského. Dnes sám vyučuje na VŠMU. Absolvoval majstrovské kurzy u osobností ako Lazar Berman, Eugen Indjic, Dimitri Bashkirov, Robert Levin, Andrea Bonatta, Vladimír Ashkenazy, Cyprien Katsaris či Zoltán Kocsis, ktoré boli takisto pre mladého umelca veľkým umeleckým impulzom.

Získal 1. ceny na súťažiach v Nemecku, Japonsku i Taliansku. Ako sólista vystúpil s viac ako 30 orchestrami v Európe, Ázii ako i so svetoznámym Chicago Symphony Orchestra v USA. Hosťoval na prestížnych festivaloch (Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Belgicko, Japonsko i USA). Jakub Čižmarovič nahrával pre nemecký rozhlas WDR. Vo Francúzsku mu vydali Live CD s dielami S. Prokofieva. Jeho debutový album Schumann/Liszt realizoval pre spoločnosť BMG Arte Nova Classics. Pre slovenské vydavateľstvo Diskant nahral tri Mozartove klavírne koncerty.