Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

[ 00:57:15 ] [ 00:57:15 ] [ iba audio > ][ audio only > ]

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Markéta Štefková ]

      Sláva, ktorú si Ludwig van Beethoven získal ako skladateľ inštrumentálnej hudby, stála v ceste jeho piesňovej tvorbe, dodnes je pieseň považovaná za vedľajšiu oblasť jeho diela a spochybňovaná jeho spôsobilosť ako vokálneho skladateľa. So svojimi 79 nemeckými piesňami a niekoľkými talianskymi spevmi je Beethoven – nie počtom, ale závažnosťou, hudobnou a duchovnou hodnotou jednotlivých piesní – najvýznamnejším majstrom piesne pred Franzom Schubertom.

      Pieseň Beethovenovi slúžila predovšetkým ako výraz osobných zážitkov a rozpoložení, na ktoré nebol priestor v jeho objektívnych symfóniách a sonátach. Vyberal si texty, ktoré vyjadrovali jeho vlastné pocity a presvedčenia; a tak jeho piesne o láske, túžbe, rezignácii, viere a nádeji vo večnosť môžu byť chápané ako stránky jeho vlastného životopisu. Okrem toho dokumentujú jeho konfrontáciu s básnickým umením. Básnikovo slovo vyjadrovalo jeho city, básnikovo nadšenie inšpirovalo jeho tvorivú fantáziu.

      Spevný hlas a klavírny sprievod tvoria v Beethovenových piesňach jeden celok; melódia je doň pevne zasadená a je s ním spätá aj na základe vzájomnej výmeny motívov, súčasne je vždy nositeľkou výrazu. Beethovenove piesne sa vyznačujú kantabilitou, naliehavou dikciou, srdečnou, prostou a oduševnenou zvukovosťou.

      Adelaide, op. 46 z roku 1796 je prvým Beethovenovým majstrovským dielom na text Friedricha von Matthissona. Ľúbostnú pieseň, preniknutú nočnými prírodnými a snovými náladami, Beethoven skomponoval s obrovským nadšením. Na jednej strane je dielo ešte stále späté s citovým štýlom, na druhej strane predznamenáva vášnivo naliehavú priamosť pocitu, zvukomalebnosť, energiu rozmachu epochy romantizmu. Meno Adelaide zaznie štrnásťkrát, zakaždým v nejakom inom výrazovom odtieni. Hudobná forma má blízko ku koncertnej árii a kantáte: tri prekomponované strofy básne tvoria úvodné Larghetto, štvrtá prináša geniálny, až vizionársky sa stupňujúci rozmach: „Raz, ó Bože! Rozkvitne na mojom hrobe kvet popola môjho srdca!“

      V roku 1808 sa Beethoven začal intenzívnejšie zaoberať Goethem. Úvodnú pieseň Mignon zo Šiestich spevov, op. 75 (začínajúcu slovami Poznáš tú krajinu, kde kvitnú citróny) otvára pôvabná melódia, ktorej kroky sprevádzajú chorálové akordy v klavírnom sprievode, čo jej prepožičiava vážnosť a vznešenú jednoduchosť. V tretej strofe je klavírny sprievod vystupňovaný za účelom hudobného vyjadrenia tvrdosti skál a rútiacej sa povodne, bez toho, aby vyrušil pokoj strofickej melódie, ktorá je hudobným portrétom krásnej a ušľachtilej tváre.

      Nová láska, nový život (Srdce, srdce moje, čo to má byť) sa rúti vpred v živých sextolách. Beethoven tu prvú a druhú strofu piesne protipostavil ako hlavnú a vedľajšiu myšlienku, ktoré sa striedajú v mierne variovanej podobe, tretiu strofu tvorí kóda. Text piesne Margarétkino varovanie od Gustava Adolpha von Halema patrí do subkategórie básní 18. a 19. storočia, v ktorých mladé dievča, buď zvedené alebo opustené, varuje pred privodením si alebo spôsobením podobného osudu.

      Pieseň Nesmrteľnému milencovi na text Christiana Ludwiga Reissiga (1809) je dôkazom Beethovenovej posadnutosti myšlienkou večnej lásky medzi mužom a ženou; jej výraz evokuje melancholický zármutok trpiacich zaľúbencov. Vrcholným umeleckým prejavom tejto posadnutosti je Beethovenov piesňový opus Nesmrteľnej milenke, op. 98 z roku 1816, v ktorom sú jednotlivé piesne súčasťou jedného celku, tak ako v jeho inštrumentálnych veľdielach vo forme sonátového cyklu. Táto kompozícia sa nesie už v úplne romantickom duchu a je prototypom Schubertových legendárnych piesňových cyklov Krásna mlynárka a Zimná cesta na motívy nešťastnej lásky, ktorého nasledovala aj ďalšia generácia skladateľov nemecko-rakúskej línie od Brahmsa po Schönberga. Posledná pieseň z op. 72 Spokojný opäť na Reissigov text vyznieva tak trochu ironicky: spevák sa uspokojil so svojím osudom osamelca a našiel si lepšieho priateľa – víno!

      Text Christopha Augusta Tiedgeho K nádeji hovorí o smútku osamelého, ale aj o nádeji trpiaceho človeka, ktorý sa za tmavých nocí musí boriť so svojím osudom. „Dann laß ihn um den Rand des Erdentraumes das Leuchten eines Wolkensaumes von einer nahen Sonne sehn!“ (Na záver pozemského sna mu dopraj pohľad na žiaru slnka na okraji oblaku!) Tento text Beethoven zhudobnil dvakrát. Je možné predpokladať, že vyjadruje to, s čím sa skladateľ, bojujúci s osudom hluchoty a osamelosti, bytostne stotožňoval. Prvá verzia z roku 1805 ako op. 32 je v jednoduchej strofickej forme, hudba však vyviera z hlbokej inšpirácie a je v pozoruhodnom súlade s fantazijným svetom predlohy. Druhé zhudobnenie textu K nádeji, op. 94 z roku 1813 je vo forme trojčasťovej sólovej kantáty. Na rozdiel od op. 32 v úvode op. 94 zaznieva aj recitatív: „Ob ein Gott sei?“ (Či je Boh?) ktorý sa cez tápavé enharmonické modulácie postupne pomaly prebojuje do jasnej durovej tóniny: „Hoffen soll der Mensch! Er frage nicht!“ (Človek má dúfať! Nepýtať sa!) Tu nastupuje Larghetto melódia, nesená nežnými triolami klavíra v sýtych, až orchestrálnych farbách. Druhá a tretia strofa básne vytvárajú dramaticky a zvukomalebne kontrastný diel. Vrchol piesne prichádza pri slovách pohľad na žiaru slnka na okraji oblaku, kedy je v spevnom parte dosiahnutý najvyšší, dlho zadržiavaný tón, nesúci sa nad žiarivým durovým akordom v klavírnom sprievode. Charakteristickou beethovenovskou črtou je záverečné zvolanie „Ó nádej“, s ktorým sa spevák pripojí k poslednému, ticho doznievajúcemu durovému akordu.

      Kto je autorom textu prvej piesne z cyklu Štyri arietty a dueto op. 82 (1811) Povedz mi, poklad môj, že ma ľúbiš nevieme; Beethoven tu úsmev milovanej stvárňuje pôvabným vokálnym ornamentom Cara, con un sorriso (Úsmev, čo vyčaríš, drahá). Autorom textov ostatných piesní (jeden je zhudobnený dvakrát), ktoré Beethoven skomponoval na originálne talianske texty, vydané paralelne aj v nemeckom preklade, je známy libretista Pietro Metastasio, ktorého verše zhudobnili aj Händel, Mozart a mnohí ďalší skladatelia. Beethoven, rovnako ako Schubert študovali skladbu istý čas u Antonia Salieriho, a obaja v tomto období zhudobňovali Metastasiove texty.

      Ver, srdce, že ťa počujem pochádza z Metastasiovej kantáty Amor timido, ktorú zhudobnili Antonio Vivaldi a mnohí ďalší skladatelia. Zaľúbenec tu adresuje sťažnosť svojmu srdcu, registrujúc jeho divoký tlkot. Figúra v pravej ruke klavírneho sprievodu evokuje tak buchot srdca ako aj vzlyky a lamentóznu dikciu. Tretia a štvrtá pieseň, Netrpezlivý milý sú zhudobneniami toho istého Metastasiovho textu, Che fa, che fa il mio bene? (Čo robí, čo porába moja milá?) zo 6. scény 2. dejstva jeho hudobnej drámy Adriano v Sýrii. Beethoven tu demonštruje, ako jeden a ten istý text môže indikovať dva emocionálne odlišné stavy: prvý má podtitul „Arietta buffa“ a druhý „Arietta assai seriosa“. Nemecké preklady neznámeho autora uverejnené v notovom zázname však rozlišujú medzi tónom prvej a druhej verzie: „Nikdy sa k vám nebudem môcť priblížiť?“ sťažuje sa zaľúbenec v komickej verzii, zatiaľ čo druhý, seriózny, ktorý možno už medzičasom podnikol nejaké kroky, narieka: „A tak sa musím vzdať nádeje, ktorú som v sebe živil tak dlho?“ V duchu opery buffa vidíme najskôr netrpezlivého milenca, prechádzajúceho sa z miesta na miesto, zatiaľ čo v závažnejšej verzii sa striedajú pomalšie tempá s rýchlejšími, párne metrá s nepárnymi ako horúčkovitý výraz čerstvého odmietnutia. Cyklus končí duetom na slová z Metastasiovej divadelnej hry z roku 1738 La pace fra la virtù e la bellezza (Mier medzi cnosťou a krásou): Odi l’aura che dolce sospira (Nenačúvaj vánku, čo ľúbezne ševelí). Tu Beethoven v klavírnom sprievode ilustruje vejúci vánok a zurčanie potoka; v tejto atmosfére sólisti spievajú o láske a o tom, že každý človek pozná zo svojej vlastnej skúsenosti, či prináša potešenie alebo smútok.

      Markéta Štefková

      –––––
      Bibliografický údaj: ŠTEFKOVÁ, Markéta: Text ku koncertu 26. 9. 2021, 19:30, in: Bratislavské hudobné slávnosti, 56. ročník, Bratislava, Slovenská filharmónia 2021

    • Životopisy

      JANA KURUCOVÁ

      študovala odbor cirkevná hudba, dirigovanie a spev na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici a absolvovala pedagogické minimum v opernom speve na Konzervatóriu v Bratislave. Následne získala dvojročné štipendium na Universität für Musik und darstellende Kunst v Grazi (Rakúsko). Tu študovala operný spev u Agathy Kania a Gottfrieda Hornika. Jej prvé kroky na opernom javisku boli úlohy v Mozartových operách (Druhá dáma v Čarovnej flaute a Ramiro v Záhradníčke z lásky). V sezóne 2005/2006 bola členkou Operného štúdia Bavorskej štátnej opery pod vedením Zubina Mehtu, kde spievala Pieskového mužíčka v Janíčkovi a Marienke alebo Dievča v Kráľovských deťoch pod vedením Fabia Luisiho.

      V rokoch 2006 – 2009 pôsobila v divadle v Heidelbergu. Predstavila sa Mozartových operách ako Cherubín vo Figarovej svadbe, Idamante v Idomeneovi, Sesto v La clemenza di Tito, Charlotta v Massenetove opere Werther, Rosina v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly a mnohých ďalších rolách. Účinkovala na zimnom barokovom festivale v Schwetzingene, kde spievala Vivaldiho nohavicové postavy ako Megacle v L’olimpiade, Licio v Tito Manlio. Koncertne sa predstavila na Heidelberskom zámockom festivale, s Essenskou filharmóniou, v Antverpách v Queen Elisabeth Hall, na Classic Open Air na Gendarmentmarkt v Berlíne.

      V septembri 2009 sa Jana Kurucová stala sólistkou Deutsche Oper Berlin, kde svárnila množstvo postáv: Rosinu, Cherubína, Fenena (G. Verdi Nabucco), Mercedes (G. Bizet Carmen), Floru (G. Verdi La Traviata), Zerlinu v Mozartovej opere Don Giovanni pod taktovkou Robberta Abbada, Mélisandu v Debussyho opere Pelléas a Mélisanda pod hudobným vedením Donalda Runniclesa a ďalšie.

      Jana Kurucová sa predstavila ako Idamante v Mozartovom Idomeneovi v Národnom divadle v Prahe. V septembri 2011 spievala v Teatro de la Maestranza v španielskej Seville vo Figarovej svadbe. V sezóne 2012/2013 spievala po prvýkrát v Deutsche Oper Berlin rolu Maffia Orsiniho v Donizettiho opere Lucrezia Borgia po boku Edity Gruberovej a Pavla Bršlíka, ako aj rolu Lišiaka v Janáčkovej opere Príhody líšky Bystroušky, Meg Page vo Verdiho Falstaffovi, Suzuki v Madame Butterfly a Zerlinu v Donovi Giovannim ako hosť v Teatro Petruzzelli v Bari.

      V roku 2014 debutovala ako Donna Elvira v Donovi Giovannim v Deutsche Oper Berlin ako aj v Opere Oslo. V júni toho istého roku pri príležitosti Festivalu v Dortmunde oslávila s veľkým úspechom pod taktovkou Friedricha Haidera svoj debut ako Romeo v Belliniho Kapuletovcoch a Montekovcoch. Opera bola nadšene prijatá kritikmi aj verejnosťou. Rovnako úspešný bol aj jej debut v drážďanskej Semperoper ako Rosiny v Barbierovi zo Sevilly.

      Okrem svojich povinností v Deutsche Oper Berlin v sezóne 2014/2015 spievala po prvýkrát rolu Elisabetty v Donizettiho opere Maria Stuarda v Ostrave a debutovala ako Carmen v Štátnej opere Praha. Nasledovali ďalšie vystúpenia ako Donna Elvira v Donovi Giovannim v Prahe, Berlíne a Bratislave. V roku 2016 debutovala ako Sesto v Händelovej opere Giulio Cesare in Egitto a po prvý raz sa predstavila vo Festspielhaus v Baden-Badene ako Marta v Boitovom Mefistofelovi. V Deutsche Oper Berlin debutovala ako Dorabella v Cosi fan tutte a japonskému publiku sa predstavila ako Cherubín vo Figarovej svadbe v New National Theatre v Tokiu. Na Festivale hudby Klangvokal v Dortmunde spievala úlohu Isoliera v Rossiniho opere Knieža Ory spolu s Lawrencom Brownleem a Jessicou Prattovou.

      Na festivale Dvořákova Praha účinkovala po boku Christine Opolais, Richarda Sameka a Reného Papeho v Stabat Mater od Antonína Dvořáka. Ako Rosina v Barbierovi zo Sevilly sa predstavila v Semperoper v Drážďanoch a Bratislave a ako Elisabetta v opere Maria Stuarda v Banskej Bystrici. Vystúpila na festivale Svátky hudby v pražskom Rudolfíne.

      V máji 2018 sa stvárnila Martu v Boitovom Mefistofelovi po boku Josepha Calleju a Erwina Schrotta v Bavorskej štátnej opere a Elisabettu v opere Maria Stuarda po boku Diany Damrau a Javiera Camarenu v Deutsche Oper Berlin, kde taktiež debutovala ako Siebel v Gounodovom Faustovi.

      Na jeseň 2018 debutovala ako Princ Orlovský v Netopierovi a v januári 2019 ako Nicklausse v Hoffmannových poviedkach v Deutsche Oper Berlin. V rovnakom čase sa predstavila ako Carmen v Národnom divadle v Prahe a v Slovenskom národnom divadle v Bratislave.

      Od sezóny 2019/2020 je stálou členkou Štátnej opery v Hamburgu, kde sa doteraz predstavila ako Cherubín vo Figarovej svadbe, ako Brigitta v Korngoldovom Mŕtvom meste a v postave Janíčka v Humperdinckovom Janíčkovi a Marienke.


      JURAJ HOLLÝ

      V aktuálnej sezóne účinkuje Juraj Hollý v Národnom divadle v Mannheime, kde naštudoval postavu Lenského v Čajkovského Eugenovi Oneginovi, Grófa Almavivu v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly a Ismaela vo Verdiho Nabuccovi.

      V uplynulom období debutoval ako Roberto Devereux v streamovanej verzii rovnomennej Donizettiho opery v Štátnom divadle Košice. Vo Švajčiarsku spieval v projekte Láska v máji, kde sa predstavil v Schubertovým Dichterliebe.

      V predchádzajúcich sezónach spieval Ernesta v opere Don Pasquale v Mannheime, Cassia vo Verdiho Otellovi (Theater Lübeck, Nationaltheater Mannheim), Vojvodu vo Verdiho Rigolettovi (Mannheim, Národná opera Minsk), Princa v Prokofievovej Láske k trom pomarančom (Mannheim, Mainz, Koblenz ) a Dona Ottavia v Donovi Giovannim.

      Okrem toho získal pozvania na pravidelné hosťovania v divadlách v Českej republike a na Slovensku, kde účinkoval ako Vojvoda, Almaviva, Tamino, Ferrando alebo Nemorino.

      Juraj Hollý absolvoval Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Debutoval na opernej scéne v roku 2010 vo Viedenskej komornej opere v postave Gernando v Haydnovej opere Opustený ostrov. Roku 2011 bol pozvaný na Festival poľskej hudby, kde interpretoval rolu Paola Montiho vo svetovej premiére Poniatowského Pierre de Medicis.

      V septembri 2012 sa Juraj Hollý pripojil k Medzinárodnému opernému štúdiu v Kolíne nad Rýnom, kde okrem iného spieval Princa vo Ferrariho Popoluške. Počnúc sezónou 2013/2014 získal angažmán na štyri roky v Divadle v Koblenzi, kde naštudoval široký operný repertoár, napríklad Grófa Almavivu (Barbier zo Sevilly), Tamina (Čarovná flauta), Narabotha (Salome), Nemorina (Nápoj lásky), Speváka (Gavalier s ružou), Freddyho (My Fair Lady) a ďalšie.

      V spomínanom období často hosťoval v Štátnej opere v Prahe a v Slovenskom národnom divadle, kde sa predstavil v roli Ferranda (Così fan tutte), Grófa Almavivu (Barbier zo Sevilly) a Tamina (Čarovná flauta). S vynikajúcim ohlasom sa stretlo jeho účinkovanie v postave Tamina na turné v Japonsku so Štátnou operou Praha v roku 2016.

      Po lete 2017, kde spieval Lenského v Eugenovi Oneginovi v Zommeropera Alden Biesen v Belgicku, sa predstavil v Divadle v Lübecku, kde získal veľký úspech ako vynikajúci Tamino v Čarovnej flaute a tiež v Orffovom diele Carmina Burana.

      Juraj Hollý sa predstavil v Mozartovom Requiem v Japonsku a Singapure pod vedením Thomasa Hengelbrocka. Počas slávnostného udeľovania cien European Heritage Awards roku 2011 naspieval sólový part v Lisztovom Donovi Sanchezovi v amsterdamskom Concertgebouw.

      Juraj Hollý je víťazom mnohých medzinárodných súťaží, zúčastnil sa na Medzinárodnej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch (1. cena, 2009), na Medzinárodnej súťaži Hansa Gabora v Belvederi (Špeciálna cena, 2010) a na Súťaži Ad Honorem Mozart v Prahe (1. cena, 2010).


      RÓBERT PECHANEC

      sa narodil v Žiline, kde študoval na Štátnom konzervatóriu v triedach Antona Kállaya a Dariny Švárnej. V štúdiu pokračoval na Vysokej škole múzických umení v Bra- tislave v triede prof. Daniela Buranovského. Už počas štúdia na konzervatóriu sa začal venovať spolupráci so spevák- mi a v roku 1990 aktívne ab- solvoval majstrovské kurzy pre spev so sprievodom klavíra pod vedením Brigitte Fassbaenderovej a Wolframa Riegera.

      Dôkazom jeho úspešnej spolupráce so spevákmi sú mnohé ocenenia z domácich i zahraničných súťaží. V rokoch 2004 a 2005 získal cenu pre najlepšieho korepetítora na medzinárodnej speváckej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch, v roku 2008 cenu pre najlepšieho korepetítora na medzinárodnej speváckej súťaži Mikuláša Schneidra-Trnavského v Trnave. Koncertoval v Belgicku, Českej republike, Dánsku, Francúzsku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Švajčiarsku, Taliansku a USA.

      V rokoch 2000 – 2004 pôsobil na Wexfordskom opernom festivale ako korepetítor a šéf naštudovania viacerých produkcií. V rámci festivalu účinkoval na piesňových recitáloch s poprednými sólistami tohto festivalu (Igor Tarasov, Konstantin Andrejev, Daniela Bruera, Jekaterina Gubanova, Tatiana Monogarova, Larisa Kostiuk, Markus Werba, Brandon Jovanovich).

      Z pravidelných komorných partnerov spomenieme sopranistku Adrianu Kučerovú, s ktorou vystúpil na viacerých koncertoch doma i v zahraničí, ako sú Paríž, Monte Carlo, Brusel, Salzburg, Malta, festival Toulouse d’été, koncert v rámci cyklu Veľké slovenské hlasy v sále Slovenskej filharmónie v novembri 2012 a ďalšie; tenoristu Pavla Bršlíka, s ktorým úspešne vystúpil v roku 2007 na koncertoch v Berlínskej štátnej opere, Štátnej belgickej opere Théâtre Royal de la Monnaie v Bruseli. V roku 2008 účinkoval spoločne s Adrianou Kučerovou na koncerte v Štátnej opere v Bordeaux a v marci 2011 na recitáli v opere v Štrasburgu. V novembri 2012 s Pavlom Bršlíkom, Teréziou Kružliakovou a Martinou Masarykovou sa s veľkým úspechom predstavili vo francúzskom Marseille. V roku 2014 s Pavlom Bršlíkom na pôde Slovenskej filharmónie uviedli s veľkým ohlasom piesňový cyklus Franza Schuberta Krásna mlynárka a v septembri 2015 cyklus Leoša Janáčka Zápisník zmizelého v rámci festivalu Dresdner Kusntfest. Treba tiež spomenúť basistu Štefana Kocána, s ktorým Róbert Pechanec vystupoval vo Viedni, Paríži, v roku 2007 na festivale Pražská jar a v apríli 2012 v sále Slovenskej filharmónie v Bratislave. V roku 2009 sprevádzal sólistku pražského Národného divadla, sopranistku Máriu Fajtovú, na úspešnom cykle koncertov v Kambodži na počesť osláv 50. narodenín kambodžského kráľa Norodoma Sihamoniho. V roku 2009 nahral s Máriou Fajtovou komorné CD s názvom Pensive Songs a v roku 2015 s Adrianou Kučerovou CD s nahrávkou slovenských ľudových piesní v úpravách svetových skladateľov. V roku 2014 vydali profilové CD Pavla Bršlíka s názvom Mikuláš Schneider-Trnavský Songs. Druhým spoločným počinom s Pavlom Bršlíkom bolo v roku 2017 CD Dvořák Cypřiše a v roku 2020 CD Leoš Janáček Zápisník zmizelého.


      MARTIN HUBA

      sa narodil v Bratislave. Po absolvovaní štúdia herectva na Vysokej škole múzických umení sa jeho prvým angažmán stalo Štátne divadlo v Košiciach (1964 –1967), následne Divadlo poézie (1967 – 1968 ), Divadlo na Korze (1968 – 1971) a Nová scéna v Bratislave (1971 – 1976). Od divadelnej sezóny 1976 – 1977 doteraz je členom Činohry Slovenského národného divadla. Hosťuje v Prahe a Brne. V období 16. 10. 2005 až 15. 4. 2006 bol povereným riaditeľom Činohry SND. Viac ako tridsať rokov pôsobil ako pedagóg hereckej tvorby na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Je členom Vedeckej a umeleckej rady VŠMU.

      Od 90. rokov sa venuje divadelnej réžii – režíroval v Činohre i Opere SND, v Štátnej opere v Banskej Bystrici, v Bratislave i v rámci Letných Shakespearovských slávností v Prahe. Intenzívne ako režisér spolupracuje i s Jókaiho divadlom v Komárne. Spolupracuje s českými divadlami, účinkuje v televízii i vo filme.

      Martin Huba získal množstvo ocenení, ktoré mu udelil Zväzu slovenských dramatických umelcov za vynikajúce stvárnenie postavy Tobora v hre Zámka škripí (1983) a Normana v hre Garderobier (1986); ďalej Cenu Andreja Bagara za postavu H. Ch. Andersena v hre Zo života dážďoviek (1988), Cenu za najlepší mužský herecký výkon za postavu Ževakina v hre N. V. Gogoľa Ženba (1997), Výročnú cenu Literárneho fondu za mimoriadny výkon v postave Ževakina v hre Ženba (1998), Cenu Alfréda Radoka za mužský herecký výkon v postave Bruscona (Bernhard, Divadelník, Divadlo Na zábradlí, 1999), Krištáľové krídlo v kategórii divadlo a audiovizuálne umenie (2001). Za mimoriadne úspešnú inscenáciu Tančiareň má Martin Huba Cenu Literárneho fondu za réžiu, DOSKy – cenu za najlepšiu réžiu a spolu s Martinom Porubjakom Cenu za najlepšiu inscenáciu sezóny 2000/2001. Minister kultúry Slovenskej republiky udelil Martinovi Hubovi v roku 2002 cenu za réžiu a spoluautorstvo Tančiarne. V roku 2001 dostal Martin Huba Cenu Karla Čapka. V nasledujúcom roku mu udelil Václav Havel Štátne vyznamenanie prezidenta Českej republiky – medailu 1. stupňa za vynikajúce umelecké výsledky. V roku 2007 pribudlo do zbierky Martina Hubu ocenenie Český lev za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Jiřího Menzla Obsluhoval jsem anglického krále, ktorý sa stal najúspešnejším českým filmom roka 2006. K ďalším vynikajúcim inscenáciám v SND, v ktorých Martin Huba stále exceluje, patrí Popol a vášeň – výročná cena Literárneho fondu za postavu Henricha a ocenenie DOSKy za najlepší mužský herecký výkon (2007). Výročná cena Literárneho fondu patrili Martinovi Hubovi v roku 2009 za réžiu hry Amadeus a za postavu Karenina v hre Anna Kareninová, v roku 2015 za postavu Jána Amosa Komenského v inscenácii hry Labyrinty a raje Jána Amosa a v roku 2017 za postavu Boha v inscenácii hry Mercedes Benz. V roku 2010 pribudla do zbierky Cena Nadácie Tatra banky za umenie v kategórii Audiovizuálna tvorba, film, TV za herecký výkon vo filmoch Kawasakiho růže a Tri sezóny v pekle. Hercova misia s tabuľkou Martin Huba symbolicky zdobí most na Filmovom festival Trenčianske Teplice od roku 2013. Martin Huba je od roku 2017 nositeľom Radu Ľudovíta Štúra II. triedy za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj divadelného a filmového umenia. DOSKY má Marin Huba aj za najlepší mužský herecký výkon za postavu Matthiasa Clausena v inscenácii hry Gerharta Hauptmanna Pred západom slnka (2017). Nielen filmoví fanúšikovia zaznamenali mimoriadne úspešné Hovory s TGM, za tento film dostal Martin Huba v roku 2019 Cenu českej filmovej kritiky.

    • Libreto

      Adelaide, Op. 46 / Adelaide, op. 46

      Einsam wandelt dein Freund im Frühlingsgarten,
      Mild vom lieblichen Zauberlicht umflossen,
      Das durch wankende Blütenzweige zittert,
      Adelaide!

      V jarnej záhrade tvoj priateľ osamelo blúdi,  
      Zľahka ožiarený jemným svetlom čarovným,  
      Ktoré skrz rozochvené vetvy kvetov prúdi,  
      Adelaide!  
      

      In der spiegelnden Flut,
      Im Schnee der Alpen,
      In des sinkenden Tages Goldgewölke,
      Im Gefilde der Sterne strahlt dein Bildnis,
      Adelaide!

      V zrkadle prílivu,  
      V snehu Álp,  
      V súmraku oblakov zlatých,  
      V roji hviezd tvoj obraz žiari,  
      Adelaide!  
      

      Abendlüftchen im zarten Laube flüstern,
      Silberglöckchen des Mais im Grase säuseln,
      Wellen rauschen und Nachtigallen flöten:
      Adelaide!

      Vánok v hebkom lístí večer šepká,  
      Šelestia v tráve zvončeky strieborné,  
      V speve slávikov vlny šumia: 
      Adelaide!  
      

      Einst, o Wunder! entblüht auf meinem Grabe
      Eine Blume der Asche meines Herzens,
      Deutlich schimmert auf jedem Purpurblättchen:
      Adelaide!

      Aký div! Rozkvitne raz na mojom hrobe  
      Z popola srdca môjho kvetina,  
      Na každom liste sa z nachu zajagá:  
      Adelaide!  
      

      Sechs Gesänge, op. 75 / Šesť spevov, op. 75

      Mignon

      Mignon
      

      Kennst du das Land? wo die Zitronen blühn,
      Im dunkeln Laub die Goldorangen glühn,
      Ein sanfter Wind vom blauen Himmel weht,
      Die Myrte still und hoch der Lorbeer steht.
      Kennst du es wohl?
      Dahin! dahin! möcht’ ich mit dir,
      O mein Geliebter, ziehn.

      Poznáš ten kraj? Kde kvitnú citróny, 
      V tmavom listí žiaria zlaté pomaranče, 
      Z modrej oblohy vanie vietor jemný, 
      Myrta skromne a vavrín vysoko stojí. 
      Dobre ho poznáš? 
      Tam! Tam! Rád by som ťa, 
      Ach, moja milá, vzal. 
      

      Kennst du das Haus? Auf Säulen ruht sein Dach,
      Es glänzt der Saal, es schimmert das Gemach,
      Und Marmorbilder stehn und sehn mich an:
      Was hat man dir, du armes Kind, getan?
      Kennst du es wohl?
      Dahin! dahin! möcht’ ich mit dir,
      O mein Beschützer, ziehn.

      Poznáš ten dom? Na stĺpoch strecha spočíva, 
      Ligoce sa sieň, jagá sa komnata, 
      A mramorové sochy stoja a dívajú sa na mňa: 
      Čo ti urobili, chúďa moje? 
      Poznáš ho dobre? 
      Tam! Tam! Rád by som ťa, 
      Ach, ochranca môj, vzal. 
      

      Kennst du den Berg und seinen Wolkensteg?
      Das Maultier sucht im Nebel seinen Weg,
      In Höhlen wohnt der Drachen alte Brut,
      Es stürzt der Fels und über ihn die Flut!
      Kennst du ihn wohl?
      Dahin! dahin! geht unser Weg,
      O Vater, laß uns ziehn!

      Poznáš horu a do oblakov chodník? 
      Hmlou si mula cestu hľadá,
      v jaskyni sídli staré hniezdo draka, 
      padá skala a cez ňu riava!
      Dobre ju poznáš?
      Tam! Tam! Vedie naša cesta, 
      Ach, Otče, ísť nás nechaj! 
      

      Neue Liebe, neues Leben

      Nová láska, nový život
      

      Herz, mein Herz, was soll das geben?
      Was bedränget dich so sehr?
      Welch ein fremdes, neues Leben?
      Ich erkenne dich nicht mehr.
      Weg ist alles, was du liebtest,
      Weg, warum du dich betrübtest,
      Weg dein Fleiß und deine Ruh’ -
      Ach, wie kamst du nur dazu?

      Srdce, srdce moje, čo by sa malo stať? 
      Čo ťa tak veľmi trápi?
      Aký nový život zvláštny? 
      Nespoznávam ťa viac. 
      Preč je všetko, čo si milovalo, 
      Preč je, čo ti smútok dalo,
      Preč sú tvoje snahy a pokoj tvoj - 
      Ach, ako k tomu mohlo dôjsť? 
      

      Fesselt dich die Jugendblüte,
      Diese liebliche Gestalt, Dieser Blick voll Treu’ und Güte
      Mit unendlicher Gewalt?
      Will ich rasch mich ihr entziehen,
      Mich ermannen, ihr entfliehen,
      Führet mich im Augenblick
      Ach! mein Weg zu ihr zurück.

      Mladosti kvet zaujme ťa, 
      Táto milá postava, 
      Tento pohľad plný vernosti a dobra 
      A jeho nekonečná sila? 
      Keď sa jej rýchlo vyhnúť chcem, 
      Uniknúť a povzniesť sa, 
      V okamihu privedie ma, 
      Ach! moja cesta naspäť k nej. 
      

      Und an diesem Zauberfädchen,
      Das sich nicht zerreißen läßt,
      Hält das liebe, lose Mädchen
      Mich so wider Willen fest;
      Muß in ihrem Zauberkreise
      Leben nun auf ihre Weise.
      Die Verändrung, ach wie groß!
      Liebe, Liebe, laß mich los!

      A na tenkom vlákne čara, 
      Ktoré roztrhnúť sa nedá, 
      Proti mojej vôli zadržiava 
      Ma milá, uvoľnená deva; 
      V jej čarovnom kruhu 
      Podľa nej musím žiť. 
      Ach, aká veľká zmena! 
      Láska, láska, nechaj ma ísť! 
      

      Aus Goethes Faust

      Z Goetheho Fausta
      

      Es war einmal ein König,
      Der hatt’ einen großen Floh,
      Den liebt’ er gar nicht wenig,
      Als wie seinen eignen Sohn.
      Da rief er seinen Schneider,
      Der Schneider kam heran:
      Da, miß dem Junker Kleider
      Und miß ihm Hosen an!

      Bol raz jeden kráľ, 
      Ktorý veľkú blchu mal, 
      Ktorú však tak miloval, 
      Ako syna vlastného. 
      Svojho krajčíra zavolal, 
      Krajčír dnu vstupoval: 
      Uši šaty pre rytiera 
      A nohavice mu odmeraj! 
      

      In Sammet und in Seide
      War er nun angetan,
      Hatte Bänder auf dem Kleide,
      Hatt’ auch ein Kreuz daran
      Und war sogleich Minister
      Und hatt’ einen großen Stern.
      Da wurden seine Geschwister
      Bei Hof auch große Herrn.

      Do hodvábu a zamatu 
      Teraz navliekli ho, 
      Na šaty mu dali stuhu, 
      Kríž tam tiež mal 
      A hneď sa stal ministrom 
      A veľkú hviezdu dostal. 
      Aj súrodenci jeho potom 
      Stali sa pánmi nad dvorom. 
      

      Und Herrn und Fraun am Hofe,
      Die waren sehr geplagt,
      Die Königin und die Zofe
      Gestochen und genagt,
      Und durften sie nicht knicken
      Und weg sie jucken nicht.
      Wir knicken und ersticken doch,
      Doch gleich, wenn einer sticht.

      A dvorné dámy a páni 
      Veľmi sa sužovali, 
      Kráľovnú a komornú 
      Dohrýzli a doštípali, 
      A nemohli ich odohnať, 
      Ani sa poškriabať. 
      My sa však zaháňame a škriabeme, 
      Hneď, ako nás niekto uštipne. 
      

      Gretels Warnung

      Varovanie Margaréty
      

      Mit Liebesblick und Spiel und Sang
      Warb Christel, jung und schön. So lieblich war, so frisch und schlank,
      Kein Jüngling rings zu sehn.
      Nein, keiner war
      In ihrer Schar,
      Für den ich das gefühlt.
      Das merkt’ er, ach!
      Und ließ nicht nach,
      Bis er es all erhielt!

      Hrou, spevom a lásky pohľadom 
      Mladý a krásny Christel vábil, 
      Bol taký svieži, štíhly a milý, 
      Nevyrovná sa mu mladík žiadny. 
      Nie, nikoho niet 
      Vo vašom okolí, 
      Ku komu by som niečo cítila. 
      Všimol si to, ach! 
      A nepoľavil, 
      Kým všetko nedostal! 
      

      Wohl war im Dorfe mancher Mann
      So jung und schön wie er;
      Doch sahn nur ihn die Mädchen an
      Und kosten um ihn her.
      Bald riß ihr Wort
      Ihn schmeichelnd fort;
      Gewonnen war sein Herz.
      Mir ward er kalt,
      Dann floh er bald
      Und ließ mich hier im Schmerz.

      V dedine bolo azda mužov mnoho 
      Mladých a krásnych ako on; 
      Dievčatá však videli len jeho 
      a uchádzali sa o neho. 
      Každé ich slovo 
      Ho čoskoro posilnilo; 
      Jeho srdce víťazilo. 
      Chladný ku mne bol, 
      V bolestiach ma tu nechal, 
      Keď hneď potom utiekol. 
      

      Sein Liebesblick und Spiel und Sang,
      So süß und wonniglich,
      Sein Kuß, der tief zur Seele drang,
      Erfreut nicht fürder mich.
      Schaut meinen Fall,
      Ihr Schwestern all,
      Für die der Falsche glüht,
      Und trauet nicht dem, was er spricht.
      O seht mich an, mich Arme an, und flieht.

      Jeho hra, spev a lásky pohľady 
      Také sladké a pôvabné, 
      Jeho bozk, ktorý preniká do duše, 
      Šťastnou ma viac nerobí. 
      Pozrite sa na mňa, 
      Sestry bláznivé, 
      Ktoré pre pokrytca horlíte, 
      Čo hovorí, tomu neverte. 
      Ach, pozrite sa na mňa, na biednu, a utekajte. 
      

      An den fernen Geliebten

      Vzdialenému milencovi
      

      Einst wohnten süße Ruh’ und goldner Frieden
      In meiner Brust;
      Nun mischt sich Wehmut, ach! seit wir geschieden,
      In jede Lust.

      Sladký pokoj a zlatý mier kedysi 
      V mojej hrudi prebýval; 
      Ach! Odkedy sme sa rozišli, do každej radosti 
      Smútok sa zamieša. 
      

      Der Trennung Stunde hör’ ich immer hallen
      So dumpf und hohl;
      Mir tönt im Abendlied der Nachtigallen
      Dein Lebewohl!

      Hodinu rozluky počujem znieť stále, 
      Stiesnená a prázdna je; 
      Tvoja rozlúčka ozýva sa mi 
      Vo večernom slávičom speve! 
      

      Wohin ich wandle, schwebt vor meinen Blicken
      Dein holdes Bild,
      Das mir mit banger Sehnsucht und Entzücken
      Den Busen füllt.

      Kamkoľvek sa pohnem, pred očami vidím 
      Tvoj obraz premilý, 
      Ktorý napĺňa moju hruď túžbou 
      A nadšením tiesnivým. 
      

      Stets mahn’ es flehend deine schöne Seele,
      Was Liebe spricht:
      „Ach Freund, den ich aus einer Welt erwähle,
      Vergiß mein nicht!“

      Tvoja krásna duša stále úpenlivo prosí, 
      Čo láska hovorí: 
      „Ach, priateľu, ktorého na svete vyberám si, 
      Na mňa nezabudni!“ 
      

      Wenn sanft ein Lüftchen deine Locken kräuselt
      Im Mondenlicht,
      Das ist mein Geist, der flehend dich umsäuselt:
      Vergiß mein nicht!

      Keď v mesačnom svite vánok 
      Tvoje kadere rozvlní, 
      Je to môj duch, prosiaci ťa šeptom: 
      „Na mňa nezabudni!“ 
      

      Wirst du im Vollmondschein dich nach mir sehnen,
      Wie Zephyrs Wehn
      Wird dir’s melodisch durch die Lüfte tönen:
      „Auf Wiedersehn!“

      Ak za splnu mesiaca vetrík zavanie 
      A spomenieš si na mňa, 
      Vo vzduchu ti ľubozvučne zaznie: 
      „Dovidenia!“ 
      

      Der Zufriedene

      Spokojný
      

      Zwar schuf das Glück hienieden
      Mich weder reich noch groß,
      Allein ich bin zufrieden,
      Wie mit dem schönsten Los.

      Hoci som sa tu dolu nestal 
      Ani veľkým, ani bohatým, 
      Ako s najkrajšou výhrou 
      Sám som spokojný. 
      

      So ganz nach meinem Herzen
      Ward mir ein Freund vergönnt,
      Denn Küssen, Trinken, Scherzen
      Ist auch sein Element.

      Podľa môjho srdca celkom 
      Dopriaty mi priateľ bol, 
      Pretože bozky, pitie, žarty 
      Sú tiež jeho živlom. 
      

      Mit ihm wird froh und weise
      manch Fläschchen ausgeleert;
      Denn auf der Lebensreise
      ist Wein das beste Pferd.

      S ním niektoré fľaše sa 
      Vyprázdňujú veselo a múdro, 
      Lebo najlepším koňom 
      Na životnej ceste je víno. 
      

      Wenn mir bei diesem
      Lose Nun auch ein trübres fällt,
      So denk’ ich: keine Rose
      Blüht dornlos in der Welt.

      Keby ma s touto výhrou 
      Smola postihla predsa len, 
      Pomyslím si: bez tŕnia nekvitne 
      Žiadna ruža na svete. 
      

      An die Hoffnung

      K nádeji, op. 94
      

      Ob ein Gott sei? Ob er einst erfülle,
      Was die Sehnsucht weinend sich verspricht?
      Ob, vor irgend einem Weltgericht,
      Sich dies rätselhafte Sein enthülle?
      Hoffen soll der Mensch! Er frage nicht!

      Či je boh? Či sa jedného dňa naplní, 
      Čo si plačlivo sľubuje túžba? 
      Či sa pred nejakým svetovým súdom 
      Táto záhadná bytosť objaví? 
      Človek má dúfať! On sa nepýta! 
      

      Die du so gern in heil’gen Nächten feierst
      Und sanft und weich den Gram verschleierst,
      Der eine zarte Seele quält,
      O Hoffnung, laß, durch dich empor gehoben,
      Den Dulder ahnen, daß dort oben
      Ein Engel seine Tränen zählt!

      Ty, kto s obľubou sláviš noci sväté 
      A zakrývaš svoj žiaľ jemne a mierne, 
      Kto nežnú dušu trápiš, 
      Ó, nádej, výšinou pozdvihnutá, 
      Daj trpiacemu tušenie, že hore tam 
      Anjel jeho slzy počíta! 
      

      Wenn, längst verhallt, geliebte Stimmen schweigen;
      Wenn unter ausgestorbnen Zweigen
      Verödet die Erinnrung sitzt:
      Dann nahe dich, wo dein Verlaßner trauert,
      Und, von der Mitternacht umschauert,
      Sich auf versunkne Urnen stützt.

      Keď mlčia milované hlasy, dávno stratené; 
      Keď pod vetvami zhynutými 
      Spomienka sedí pustá: 
      Vtedy priblíž sa tam, kde smúti samotár, 
      A, polnocou roztrasený, 
      Opiera sa o potopené urny. 
      

      Und blickt er auf, das Schicksal anzuklagen,
      Wenn scheidend über seinen Tagen
      Die letzten Strahlen untergehen:
      Dann laß ihn um den Rand des Erdentraumes
      Das Leuchten eines Wolkensaumes
      Von einer nahen Sonne sehn!

      A hore vzhliada, aby osud vinil, 
      Keď s rozlúčkou nad jeho dňami 
      Posledné lúče klesajú: 
      Na záver pozemského sna mu dopraj 
      Pohľad na žiaru slnka blízkeho 
      Na okraji oblaku! 
      
      
      Preklad: Michal Vincent
      

      Vier Arietten und ein Duett / Štyri arietty a dueto, op. 82

      Dimmi, ben mio, che m’ami

      Povedz mi, poklad môj, že ma ľúbiš
      

      Dimmi, ben mio, che m’ami,
      Dimmi che mia tu sei,
      E non invidio ai Dei
      La lor divinità.
      Con un tuo sguardo solo,
      Cara, con un sorriso
      Tu m’apri il paradiso
      Di mia felicità.

      Povedz mi, poklad môj, že ma ľúbiš, 
      Povedz mi, že si moja, 
      A závidieť bohom nemusím, 
      Že sú bohovia. 
      Postačí pohľad tvoj jediný, 
      Úsmev, čo vyčaríš, drahá, 
      Predo mnou raj sa otvorí 
      Plný blaha. 
      

      T’intendo sì, mio cor

      Ver, srdce, že ťa počujem 
      

      T’intendo sì, mio cor;
      Con tanto palpitar
      So che ti vuoi lagnar,
      Che amante sei.
      Ah! taci il tuo dolor;
      Ah! soffri il tuo martir:
      Tacilo, e non tradir
      gli affetti miei.

      Ver, srdce, že ťa počujem, 
      Tlčieš tak splašene, 
      Žalovať chceš sa, viem, 
      Na ľúbostné súženie. 
      Ach, len mlč o svojom bôli, 
      Ach, len znášaj tie muky, 
      Zamlč ich, nevyjav 
      Moje city. 
      

      L’amante Impaziente (Arietta buffa)

      Netrpezlivý milý 
      

      Che fa, che fa il mio bene?
      Perchè, perchè non viene?
      Veder mi vuole languir così?
      Oh come è lento nel corso il sole!
      Ogni momento mi sembra un dì.

      Čo robí, čo porába moja milá? 
      Prečo len, prečo tu ešte nie je? 
      Chce vari vidieť, ako ma láska morí? 
      Ach, či sa len po nebi slnko vlečie, 
      Každučký okamih je ako deň dlhý! 
      

      L’amante Impaziente (Arietta assai seriosa)

      Netrpezlivý milý 
      

      Che fa, che fa il mio bene?
      Perchè, perchè non viene?
      Veder mi vuole languir così?
      Oh come è lento nel corso il sole!
      Ogni momento mi sembra un dì.

      Čo robí, čo porába moja milá? 
      Prečo len, prečo tu ešte nie je? 
      Chce vari vidieť, ako ma láska morí? 
      Ach, či sa len po nebi slnko vlečie, 
      Každučký okamih je ako deň dlhý! 
      

      Odi l’aura che dolce sospira

      Nenačúvaj vánku, čo ľúbezne ševelí 
      

      Soprano:

      soprán:  
      

      Odi l’aura che dolce sospira;
      mentre fugge scuotendo le fronde,
      se l’intendi, ti parla d’amor.

      Nenačúvaj vánku, čo ľúbezne ševelí, 
      svižne si podúva v korunách stromov, 
      Ak vnímaš ho, o láske hovorí 
      

      Tenore:

      tenor:  
      

      Senti l’onda che rauca s’aggira;
      mentre geme radendo le sponde,
      se l’intendi, si lagna d’amor.

      Počúvaj vlnu, čo buráca a duní,
      s kvílením obmýva brehy,
      Ak vnímaš ju, na lásku soptí
      

      (a due):

      dueto:  
      

      Quell’affetto chi sente nel petto,
      sa per prova se nuoce, se giova,
      se diletto produce, o dolor!

      Komu sa v hrudi prebudí taký cit, 
      ten skúsi, či škodí mu, a či ho blaží, 
      prináša potechu, alebo bôľ 
      
      
      Preklad: Michaela Jurovská
      

      –––––
      Preklady: Michal Vincent, Michaela Jurovská

    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    Komorný koncert – List nesmrteľnej milenke

    Nedeľa 26. 9. 2021, 19.30 h
    BHS – Bratislavské hudobné slávnosti, Malá sála Slovenskej filharmónie


    Deň po Beethovenovej smrti bol v tajnej zásuvke jeho písacieho stola objavený list Nesmrteľnej milenke. Doposiaľ sa nikomu nepodarilo zistiť komu skladateľ napísal toto podmanivé ľúbostné vyznanie, ktoré sa stalo predmetom záujmu autorov tisícov článkov, štúdií a kníh. Spomedzi prinajmenšom desiatich potenciálnych adresátok medzi najvýznamnejšie patria sestry Tereza a Jozefína Brunšvikové a ich sesternica Guilietta Guicciardiová, ktoré Beethoven vyučoval v hre na klavíri v Dolnej Krupej pri Trnave. Čítanie z azda najslávnejšieho listu v svetových kultúrnych dejinách v podaní Martina Hubu, člena Činohry SND, bude prepojené s Beethovenovými nádhernými a doteraz na Slovensku málo uvádzanými piesňami o láske v interpretácii slovenských speváckych hviezd Jany Kurucovej a Juraja Hollého, známych najmä z prestížnych nemeckých operných scén.


    One day after Beethoven died a letter to an immortal beloved was discovered in the secret drawer of his writing desk. To this day no one has found out to whom the composer wrote this winsome declaration of love, which has become the object of interest of writers of thousands of articles, studies and books. Among at least ten potential addressees the most remarkable are the sisters Therese and Josephine Brunswick and their cousin Giulietta Guicciardi, who were Beethoven’s pupils of piano playing in the manor in Dolná Krupá close to the town of Trnava.

    Martin Huba, a member of the Drama Company of the Slovak National Theatre, will read from perhaps the most famous letter in the world cultural history. His reading will alternate with Beethoven’s marvelous songs about love, rarely heard in Slovakia, delivered by the Slovak singing stars Jana Kurucová and Juraj Hollý, known mostly from prestigious German opera stages.


    • VideozáznamVideorecording
    • AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spoluprácaIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka réžiavideo producer, kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček postprodukciapost-production
    • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2021A Slovak Philharmonic Production © 2021