3. kolo / Orchestrálne koncerty – finále 11. ročníka súťaže3rd Round / Concerts – Competition Final

[ Eva Planková: ]
Priekopník novátorského spôsobu hudobného myslenia, tvorca nových postupov v kompozičnej technike, z ktorých následne vyplynula ďalšia rozsiahla epocha dejín hudby – romantizmus a ovplyvnila jeho významné osobnosti. Aj takáto charakteristika by mohla vystihovať posledného z troch predstaviteľov viedenského klasicizmu po Josephovi Haydnovi a Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi, Ludwiga van Beethovena, ktorý vychádzal zo symfonickej tradície mannheimskej školy, no napriek všetkým črtám jeho diel, naznačujúcim už ďalšie smerovania hudobného vývoja, prináleží jeho tvorba k etape klasicizmu.

Klavírne koncerty predstavujú v Beethovenovej tvorbe osobitnú kapitolu. Prvé pokusy o skomponovanie klavírneho koncertu zrealizoval skladateľ ešte ako tínedžer, pričom väčšina z týchto raných diel sa, s výnimkou Klavírneho koncertu Es dur vytvoreného vo veku 14 rokov, nezachovala. Vývoj, akým sa pod Beethovenovými rukami klavírny koncert uberal a formoval, však demonštruje predovšetkým pätica diel, pútajúca čulú pozornosť nielen publika, ale i samotných interpretov. Kým prvé dva koncerty sú ešte poznačené skôr vplyvmi Mozarta a Haydna, počnúc tretím koncertom sa začína charakter klavírneho koncertu meniť. Beethoven sa väčšmi sústreďuje na vzťah klavírneho partu a orchestra, ktorému postupne prisudzuje významnejšiu úlohu ako len výlučne sprievodného prvku k sólistovi, a tým ich zrovnoprávňuje.

Koncert pre klavír a orchester č. 2 B dur, op. 19 je síce druhým v poradí, v skutočnosti však chronologicky vznikol ako prvý. Prvé náčrtky si skladateľ zaznamenával už v roku 1787, trvalo mu však ešte dlhé roky, kým sa dopracoval k finálnej podobe. Dielo síce dokončil v roku 1792, bol s ním však nespokojný, takže v roku 1795 prepracoval dve časti, o tri roky neskôr však nasledovala ďalšia verzia a vydavateľovi posunul dielo až roku 1801 (v tom istom roku bol publikovaný aj Koncert pre klavír č. 1 C dur op. 15), pričom nebol presvedčený, že sa zaradí k najlepším dielam. Kadenciu v prvej časti, ktorú interpreti zvyčajne improvizovali, dodal až v roku 1809. Premiéra koncertu, venovaného Carlovi Nicklasovi Edler von Nickelsberg, sa uskutočnila v marci 1795 v podaní samotného skladateľa vo viedenskom Burgtheater.

Úvodné Allegro con brio je koncipované v sonátovej forme a témy v ňom uvádza vždy najskôr orchester, pričom celkovo časť preukazuje mozartovské a haydnovské vplyvy. Po expozícii prvej témy v orchestri nastupuje klavír, vnášajúc nové tematické impulzy. Druhá téma sa vyznačuje skôr lyrickým charakterom. Nasledujúce Adagio opäť začína expozíciou témy v orchestri a atmosféra časti sa vyznačuje nehou a jemnosťou. Svieže Allegro molto na záver je akousi sonátou – rondom s témami čerpajúcimi z folklóru. Beethovenov Koncert pre klavír č. 2 sa spolu s prvým zaraďuje väčšmi ku klasicistickejším kompozíciám. Prakticky až počnúc tretím začína skladateľ v oblasti klavírneho koncertu realizovať významnejšie zmeny, ktoré vyústia do Klavírneho koncertu č. 5 ako dokladu Beethovenovho jedinečného, revolučného kompozičného štýlu.

[ Zuzana Buchová-Holičková: ]
„Váš syn je najväčší skladateľ, ktorého osobne a menom poznám; má vkus a navyše najväčšie skladateľské znalosti.“ Joseph Haydn Leopoldovi Mozartovi deň po premiére Koncertu d mol.

Väčšina skladieb Wolfganga Amadea Mozarta je písaná v durových tóninách, no jeho najzávažnejšie a najobľúbenejšie diela sú výsledkom jeho prienikov do ponurejších molových tónin. Predovšetkým tónina d mol mala preňho zrejme zvláštny význam – opera Don Giovanni aj Rekviem, sú práve v tejto tónine. Viedenské publikum si Mozarta po jeho príchode v roku 1781 zamilovalo najmä ako výnimočného klaviristu a bolo ochotné od neho prijať všetky hudobné novinky v jeho interpretácii. Priazeň divákov Mozart odmenil napísaním dvanástich jedinečných klavírnych koncertov v priebehu troch rokov. Všetky sú citovo hlbšie, rozsiahlejšie a farebne bohatšie než koncerty, ktoré dovtedy napísal on sám alebo iní skladatelia. Koncert pre klavír a orchester č. 20 d mol, KV 466 mal nesmierny úspech už na svojej premiére 11. februára 1785, hoci ho Mozart dokončil len deň predtým a atrament na rozpísaných partoch ledva stačil zaschnúť. Ako bolo jeho bežným zvykom, sólový klavírny part hral sám a orchester dirigoval od klaviatúry. Jeho otec Leopold v liste skladateľovej sestre Anne Márii píše, že „koncert bol skvelý, orchester znamenitý.“ A to napriek tomu, že „… kopista, keď sme prišli, ešte (koncert) rozpisoval a Rondo nemal Tvoj brat ani čas prehrať, pretože musel skontrolovať opis.“

Orchestrálny úvod koncertu sa nesie v tajomnej, znepokojivej a pochmúrnej atmosfére. Napätie medzi synkopovaným rytmom huslí a viol a bodavou líniou violončiel a kontrabasov vyústi do zvukovej explózie celého orchestra. Klavír do tejto atmosféry vstúpi s jemnou clivou témou, následne sa rozihrá v sledoch virtuóznych pasáží a postupne sa „preladí“ do atmosféry orchestrálneho úvodu. Druhá časť, Romanca, charakteristická jednoduchosťou a spevnosťou, prináša slávnu a nádhernú tému, ktorá s prvou časťou kontrastuje pokojnou náladou. So svojím charakteristickým zmyslom pre drámu však Mozart pred koncom tejto časti vytrhne poslucháčov zo zasnenej atmosféry búrlivým a virtuóznym úsekom, aké často nachádzame v úvodných a záverečných častiach jeho koncertov.

Vo finále prinesie hlavnú tému klavír, aby vzápätí ustúpil ohnivému a vzrušenému orchestrálnemu vstupu. Klavír vstúpi do niekoľkých koncertantných dialógov s dychovými nástrojmi, no vo vzduchu stále visí akási hrozba a konfliktný charakter sa stupňuje. V duchu tradície „šťastných koncov“ vyústi finále nakoniec predsa len do D dur, hoci bez prípravy a náhle. Alfred Einstein vo svojej knihe Mozart tento nečakaný obrat nazýva „kódou očarujúcej sladkosti, ktorá zároveň predstavuje dojemný lúč svetla, návrat k spoločenskej atmosfére predchádzajúcich diel, uhladené gesto veľkého panovníka, ktorý chce vo svojich hosťoch zanechať priateľský dojem.“ Na začiatku 19. storočia sa začal meniť vkus publika aj nároky na virtuozitu a väčšina Mozartových klavírnych koncertov sa na pomerne dlhý čas prestala hrávať. Koncert d mol takýto osud nestretol, zrejme aj vďaka jeho dramatizmu, ktorý zodpovedal novej dobovej estetike. Bol súčasťou repertoáru Johanna Nepomuka Hummela, Ludwiga van Beethovena, Clary Schumannovej, Johannesa Brahmsa a Ferruccia Busoniho, pričom každý z nich k nemu vytvoril aj vlastné kadencie. Beethoven ho hral napríklad aj medzi dejstvami Mozartovej opery La clemenza di Tito na benefičnom koncerte, ktorý štyri roky po skladateľovej smrti zorganizovala jeho vdova Constanze.

[ Archív SF: ]
Porota 11. ročníka Medzinárodnej klavírnej súťaže J. N. Hummela

Predseda Pavel Gililov (Nemecko), členovia Marian Lapšanský (Slovenská republika), Martin Kasík (Česká republika), Leonel Morales (Španielsko), Peter Pažický (Slovenská republika), Yaara Tal (Izrael), Jingge Yan (Čína)

Študentská porota (pre udelenie ceny Eugena Indjića)

Predseda Lenka Polláková, členovia Jozef Kovalčík, Róbert Hruška, Nika Sidor, Ema Pisarčíková, Ladislava Števárová, Magdaléna Remenárová

HARRISON HERMAN

Harrison Herman (1995). Od svojho debutu v roku 2005 (vo veku 10 rokov) v Auditorio Nacional de Música ho rastúca koncertná aktivita priviedla k viacerým recitálovým vystúpeniam v Španielsku aj mimo neho. Vystupoval v koncertných sálach ako Palau de Valencia, Auditorio de Zaragoza, Teatro Jofre a Auditorio de Ferrol, Sala Centro v Palacio de Cibeles v Madride, Centro Cultural Miguel Delibes vo Valladolide, Teatro Juan Bravo v Segovii, Auditorio Joaquín Rodrigo v Madride, Auditorio Manuel de Falla v Granade, Salle Debussy v Lyone, Metropolitan Municipal Concert Hall v Adane (Turecko) či Tokyo Bunka Kaikan.

Ako sólista koncertoval s orchestrami ako Orquesta Sinfónica de Galicia, Štátny symfonický orchester Çurukova z tureckej Adany, opakovane s orchesterom Virtuosos de Madrid a Orquesta Sinfónica de Castilla y León a iné. Nedávno dokončil nahrávanie svojho druhého albumu „Esencias“, ktorý obsahuje kompletnú klavírnu hudbu renomovaného skladateľa Tita Avendaño Salasa. Odniesol si aj prvé ceny zo súťaží ako Compositores de España, Cidade de Ferrol alebo La Rioja Piano; druhé ceny z 3. medzinárodnej klavírnej súťaže Shigeru Kawai v Japonsku a Medzinárodnej klavírnej súťaže Frechilla-Zuloaga.

Absolvoval majstrovské kurzy u interpretov a pedagógov – Josepa Coloma, Natalie Trullovej, Pavla Gililova, Alexandra Kandelakiho, Leonela Moralesa, Michela Bourdoncla a Andreasa Frölicha.

Harrison Herman sa narodil v Sydney, od útleho veku žije v Madride, ako osemročný začal svoje hudobné štúdium v Centro Integrado de Música Padre Antonio Soler (CIMPA) pod vedením Laury Díaz. Neskôr pokračoval u Javiera Gómeza Dóleru. V roku 2013 sa zapísal na konzervatórium v Castellóne pod vedením Leonela Moralesa. Je absolventom v odbore klavírna interpretácia a má magisterský titul v odbore hudobného výskumu na CSMC.

YUKI AMAKO

Rodák z Tokia (1999) študoval na Toho Gakuen College of Music u Nobuhita Nakaia. Aktuálne študuje na Univerzite Mozarteum Salzburg u Pavla Gililova. Komornej hudbe sa venoval pod vedením Shigea Nerikiho, Akiru Wakabayashiho, Akiko Tatsumi, Kikuei Ikeda, Kazuo Mise a Connie Shih. V roku 2015 získal 1. cenu na 69th Student Music Competition of Japan, v roku 2017 1. cenu na Jirisan International Music Festival Competition, 3. cenu a cenu publika si odniesol z 87th Music Competition of Japan (2018), 1. cenu z Japan Piano Open International Piano Competition 2019, na súťaži 7th Tbilisi International Piano Competition v roku 2022 získal 2. cenu, pričom 1. cena ostala neudelená. 1. cenu získal i na ClaviCologne International Piano Competition v roku 2024. Účinkoval s Tokijskou filharmóniou, Arménskym štátnym symfonickým orchestrom, Gruzínskym filharmonickým orchestrom a ďalšími.

ANASTASIIA KLIUCHEREVA

Anastasia Kliuchereva (2004) absolvovala Strednú hudobnú školu pri Moskovskom štátnom konzervatóriu P. I. Čajkovského v roku 2022 v triede Michaila Voskresenského. V súčasnosti študuje u Pavla Gililova na Univerzite Mozarteum Salzburg. Od mladosti získala množstvo prestížnych ocenení na medzinárodných aj národných súťažiach. Medzi jej významné úspechy posledných rokov patrí víťazstvo na Ruskej národnej súťaži Young Talents of Russia (2020), 1. cena Orbetello Piano Competition (2021), 3. cena z San Jose International Piano Competition (2021) v USA, 1. cena International Mozart Competition Zhuhai v Číne (2023) či rovnako 1. cena z Vienna International Competition. Anastasiia Kliuchereva sa zúčastnila aj na renomovaných festivaloch ako Hviezdy na jazere Bajkal v Irkutsku, Gradus International Music Festival v Dánsku, Alion Baltic v Estónsku, Children of Mozart v Českej republike, International Youth Festival P. I. Čajkovského, Chieti Classica v Taliansku, VP Bank Classic Festival vo Švajčiarsku a Internationale Sommerakademie v Rakúsku.

V roku 2023 sa vydala na koncertné turné s Klassische Philharmonie Bonn Orchestra. Počas svojej kariéry vystupovala s významnými dirigentmi ako Vyacheslav Valeev, Yerzhan Dautov, Miloš Machek, Ivan Velikanov, Alexey Vasilenko, Alexey Sobolev, Igor Mokerov, Alexander Titov, Neil Thomson, Matthias Foremny, Lavard Skou Larsen, Sergey Smbatyan a Alexander Drčar. Anastasiia je štipendistkou Medzinárodnej hudobnej akadémie v Lichtenštajnsku.

MAROŠ POTOKÁR

Vyštudoval hru na husliach a dirigovanie na Košickom konzervatóriu. V štúdiách pokračoval na VŠMU v Bratislave, kde vyštudoval hru na husliach v triede J. Kopelmana a A. Jablokova a na JAMU v Brne, kde vyštudoval dirigovanie v triede R. Hališku a R. Štúra. Počas štúdia absolvoval tiež majstrovský kurz u Zsolta Nagya, renomovaného dirigenta a profesora Parížskeho konzervatória. Ako dirigent vystúpil s PKF – Prague Philharmonia, Filharmóniou Brno, Janáčkovou filharmóniou Ostrava, Filharmóniou Bohuslava Martinů Zlín, Moravskou filharmóniou Olomouc, Slovenskou filharmóniou, Štátnou filharmóniou Košice, Štátnym komorným orchestrom Žilina, Slovenským mládežníckym orchestrom, Národnou filharmóniou S. Lunchevici Kišiňov, orchestrom Národného divadla Praha, Slovenského národného divadla, Národného divadla Košice, Národného divadla Moravsko-sliezskeho Ostrava a ďalšími.

Od sezóny 2021/2022 po úspešnom konkurze zastával post asistenta šéfdirigenta V. Sinajského v Janáčkovej filharmónii Ostrava, kde sa v priebehu uplynulých troch sezón podieľal na rade koncertných projektov a spolupracoval okrem šéfdirigenta s ďalšími dirigentskými osobnosťami ako D. Raiskin, V. Boreyko, L. Bringuier či K. M. Chichon.

Od roku 2013 v opere Národného divadla Košice spolupracoval pri viacerých inscenáciách a niektoré aj hudobne naštudoval (Bohéma, Hoffmanove poviedky). Od roku 2017 spolupracuje aj s Národným divadlom Moravskosliezskym v Ostrave, predstavil sa v dvoch baletných inscenáciách a v opernej inscenácii Rozbitý džbán / Cisár Atlantídy. V Slovenskom národnom divadle debutoval v roku 2017 (Únos zo serailu) a neskôr sa podieľal na ďalších tituloch (Don Carlo, Madama Butterfly). V sezóne 2023/2024 s úspechom debutoval aj na scéne Národného divadla Praha v opernej inscenácii Cosi fan tutte W. A. Mozarta.

SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života V. Talich (1949 – 1952) a Ľ. Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – T. Frešo, L. Slovák, L. Pešek, V. Verbickij, B. Režucha, A. Ceccato, O. Lenárd, J. Bělohlávek, V. Válek, P. Feranec, E. Villaume a J. Judd. Od sezóny 2020/2021 zastáva post šéfdirigenta Daniel Raiskin.

Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, tele víziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, USA a pravidelne hosťuje na koncertných turné v Japonsku, Južnej Kórei, Ománe a Spojených arabských emirátoch.

V roku 2023 bol orchester Slovenská filharmónia na turné v Japonsku s klaviristkou O. Sheps a violončelistom T. Sasanumom. Na konci roka absolvoval turné v Južnej Kórei s klaviristom Y. Sunwoom. Vo februári 2024 koncertoval s klaviristom L. Marušićom v Záhrebe a Maribore. V sezóne 2024/2025 orchester realizuje so šéfdirigentom D. Raiskinom niekoľko nahrávok z diel F. Schmidta, E. Dohnányiho a J. N. Hummela. Predstaví sa na otváracom koncerte Festivalu Špilberk a opätovne vystúpi na švajčiarskom festivale Murten Classics. K významným zahraničným aktivitám patria koncerty v Liederhalle Stuttgart, Kolínskej filharmónii a Dóme sv. Štefana vo Viedni. Slovenská filharmónia vystúpi aj na koncertoch v slovenských mestách (Piešťany, Ružomberok, Nitra) a sezónu ukončí na festivale v Českom Krumlove so svetoznámym huslistom Maximom Vengerovom.