Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

[ 01:29:46 ] [ 01:29:46 ]

    • Bulletin

      [ Autor textu: Samuel Šomorjai ]

      Prepojenie rôznych druhov umenia máme možnosť vidieť či počuť v nespočetnom množstve diel. Nie je prekvapivé, že umelci nachádzali inšpiráciu v iných žánroch po celé stáročia. Za najsilnejší zdroj tvorivých impulzov môžeme považovať literatúru. Nielenže priamo podnecuje vznik filmov a divadelných hier, ale do veľkej miery práve aj hudobných skladateľov. Vzťahové presahy medzi hudbou a literatúrou sa však rôznili v priebehu období a v závislosti od národných kultúr. V počiatkoch stáli bok po boku, najmä v ľudovej tvorbe, neskôr, keď sa začali od seba vzďaľovať, vzrastala možnosť vzájomného ovplyvnenia. Vďaka literatúre vzniklo mnoho výnimočných hudobných diel. Dnešný večer bude patriť práve tomuto spojeniu.

      Inšpiratívnych podnetov mal Joaquín Turina pri tvorbe Danzas fantásticas, op. 22, hneď niekoľko. Nepopierateľným impulzom k tvorbe trojdielnej kompozície bol román Josého Mása La orgía, z ktorého sa v partitúre na začiatku každej časti nachádza vždy jeden citát. Aj vplyv významného španielskeho skladateľa Isaaca Albéniza zanechal v neskoršej Turinovej tvorbe nezmazateľnú stopu. Dôležitý moment nastal v roku 1907 na prvom uvedení Turinovho Klavírneho kvinteta, ktorý na Albéniza neurobil príliš pozitívny dojem. Mladý skladateľ v tom čase študoval kompozíciu v Paríži a potlačil v sebe španielskeho ducha v prospech modernistických tendencií. Albéniz, skladateľ ovplyvnený najmä španielskymi ľudovými piesňami a tancami, sa zaviazal, že pomôže mladému skladateľovi Klavírne kvinteto vydať. Cennú radu a zároveň nasmerovanie mu Albéniz dal, no mal jednu podmienku: „...už nikdy nebudeš skladať takúto hudbu. Musíš založiť svoje umenie na španielskej ľudovej piesni – alebo, keď si zo Sevilly, na andalúzskej ľudovej piesni.“ Turina dal na túto radu až v roku 1914, po návrate do Španielska, keď začal hlavnú tvorivú zložku čerpať zo svojich hudobných koreňov. Tradičné prvky používal s takým presvedčením a úsilím, že sa z neho spolu s Manuelom de Fallom stal popredný španielsky skladateľ svojej generácie. Skúsenosti nadobudnuté v Paríži, priateľstvo s Claudom Debussym a Mauriceom Ravelom, ako aj ich tvorba mali na jeho skladateľskú činnosť silný vplyv. Turina pôvodne skladbu Danzas fantásticas, op. 22, skomponoval pre sólový klavír, no krátko po jej dokončení vytvoril druhú verziu pre orchester, ktorá bola uvedená ako prvá v roku 1920. Hoci dielo na základe svojej literárnej predlohy oslavuje Sevillu, skladateľovo rodné mesto, nesie v sebe štýlovo-kompozičné prvky nadobudnuté počas parížskej éry. Najviac zreteľné sú v prvej časti – prejavujúce sa najmä impresionistickým úvodom a striedaním trojdobých rytmov s pomalšími melódiami. Aj keď je Turina spájaný s tzv. „sevillanizmom“, iba tretia časť je priamo spojená s týmto španielskym regiónom. Prvá časť Exaltación predstavuje aragónsky tanec jota, pričom päťdobý baskický tanečný rytmus zortziko je základom nasledujúcej časti s názvom Ensueño. O poslednej časti Orgía, ktorú reprezentuje andalúzsky tanec farruca, sa sám skladateľ vyjadril takto: „Orgía sa odohráva na skromnej a jednoduchej terase malého domu niekde v Seville.“ Skladba Danzas fantásticas, ktorú venoval svojej manželke, sa stala jedným z jeho najslávnejších diel.

      Schelomo, hebrejská rapsódia pre violončelo a orchester, je šiestym a zároveň posledným dielom tzv. Židovského cyklu Ernesta Blocha, ktorým chce vyjadriť svoje osobné a kompozičné uchopenie židovskej hudby. Inšpiráciu na skomponovanie rapsódie našiel v starozákonnej Knihe Kazateľ, ktorej autorom je podľa tradície kráľ Šalamún (hebr. Schelomo). Niekoľko rokov si zapisoval námety na vokálne spracovanie vybraných veršov, no nakoniec mal pochybnosti pri výbere vhodného jazyka pre ich intepretáciu. Francúzština, angličtina, ako aj nemčina sa mu zdali nevhodné a jeho znalosť hebrejčiny nebola postačujúca. Dôležitým pre vývoj skladby bolo skladateľovo stretnutie s violončelistom Alexandrom Barjanským, počas ktorého si Bloch uvedomil, že práve violončelo by mohlo vyriešiť jeho jazykový problém. Rozhodol sa preto pôvodné náčrty prepracovať, k orchestru pridať sólové violončelo a vynovený návrh odovzdal Barjanskému na kontrolu. Vyústením je rapsodické spracovanie so žiarivou inštrumentáciou a mohutnou štruktúrou v trojdielnej forme. Akousi analýzou svojho nevedomého tvorivého procesu sa Bloch za skladbou ohliadol po niekoľkých rokoch. Podľa neho je sólové violončelo stelesnením samotného kráľa Šalamúna, zatiaľ čo orchester predstavuje jeho životné skúsenosti a svet okolo neho. K tomu autor dodáva, že orchester odzrkadľuje Šalamúnove myšlienky a sólové violončelo je vyjadrením jeho slov. Bloch tiež kládol dôraz na veľkoleposť dvorského života starovekého Jeruzalema a všetko, po čom by mohol človek túžiť. O svojej rapsódii Bloch povedal: „Takmer všetky moje diela, aj tie najtemnejšie, sa stále končia optimisticky alebo aspoň s určitou nádejou. Toto dielo je jediné, ktoré končí úplným pesimizmom. Ale téma si to vyžadovala.“ Úvod Knihy Kazateľ nám jeho postreh potvrdí: Slová Koheleta, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme. „Márnosť márností,“ hovorí Kohelet … „A priložil som svoje srdce, aby som hľadal a skúmal múdrosťou o všetkých veciach, ktoré sa dejú pod nebom… a hľa, všetko je márnosť a snaha po vetre.“

      Sergej Prokofiev po októbrovej revolúcii nevidel v boľševickom Rusku možnosť na prezentovanie svojej experimentálnej hudby, preto sa ako jeden z mnohých rozhodol svoju vlasť opustiť. Očakával, že sa vráti po utíchnutí revolučných nepokojov, no nakoniec strávil v exile sedemnásť rokov. Po pobytoch v USA a Nemecku sa stal súčasťou veľkej komunity ruských emigrantov v Paríži, no po celý čas udržiaval kontakt s kolegami a priateľmi v domovine a Rusko dokonca priebežne navštevoval. Pri jednej z týchto návštev dostal ponuku na skomponovanie veľkého diela pre niekdajšie Kirovské (Mariinské) divadlo v Petrohrade. Po viacerých návrhoch padlo rozhodnutie využiť ako námet známe Shakespearovo dielo. Prokofievov balet Romeo a Júlia sa tak stal v polovici 30. rokov jedným z dôvodov umelcovho návratu do vlasti. Dielo si cestu na divadelné dosky nachádzalo ťažšie. Balet nechceli uviesť divadlá v Petrohrade a nakoniec ani v Moskve. Výhradou bola náročnosť hudby. Vtedajší režim požadoval po skladateľoch odklon od moderných a experimentálnych tendencií a kompozíciu jednoduchej hudby pre masy. V skutočnosti Prokofiev balet skladal bez väčších experimentálnych tendencií, čím chcel cielene vyhovieť ruskému publikum. Samotnému dielu uškodila skôr autorova reputácia modernistu a jeho pobyt na západe. Premiéra sa nakoniec uskutočnila v brnianskom Mahenovom divadle roku 1938. Ešte predtým však skladateľ extrahoval z hudobného materiálu dve orchestrálne suity po siedmich častiach, pričom tretiu šesťčasťovú suitu zhotovil zhruba o desať rokov neskôr. Prvá suita je zväčša výberom tancov, pričom naratívne sú len dve posledné časti. Naopak druhá, s milostnou scénou uprostred a smrťou milencov na záver, sleduje dejovú líniu pomerne presne. Tretia suita je aj napriek svojej pôvabnej hudbe trochu vzdialená atmosfére celého baletu. Prokofievov výber hudby v orchestrálnych suitách verejnosť dostatočne neuspokojil. Chýbajúca rovnováha medzi jednotlivými časťami a nezodpovedajúci odraz hudobnej rôznorodosti celého baletu boli najčastejšou výčitkou. Aj z tohto dôvodu si dirigenti pri ich hraní vyberajú časti podľa vlastného uváženia. Dnešný večer budete mať možnosť počuť hudbu z prvých dvoch suít – Suita č. 1, op. 64a a Suita č. 2, op. 64b.

      Samuel Šomorjai

      –––––
      Bibliografický údaj: ŠOMORJAI, Samuel: Text ku koncertom 8. a 9. 12. 2022, in: Slovenská filharmónia, 74. koncertná sezóna 2022/2023, Abonentný cyklus, Cyklus AB, Bratislava, Slovenská filharmónia 2022

    • Životopisy

      PABLO FERRÁNDEZ

      „nový violončelový génius“ (Le Figaro), ktorého hru ocenili i na XV International Tchaikovsky Competition a patrí medzi umelcov značky SONY Classical, sa dnes večer po prvý raz predstaví po boku Slovenskej filharmónie. Ferrández disponuje „technikou, odvahou, duchom, sólistickou autoritou, expresivitou i šarmom“ (El Pais) – vlastnosťami, ktoré boli neraz ocenené pozitívnou kritikou.

      V marci 2021 nahral svoj debutový album “Reflections” pre SONY Classical, ktorý kritici hodnotili veľmi pozitívne, a získal i cenu Opus Klassik Award 2021. Túto jeseň Ferrández pracoval na svojom druhom albume, kde spolu s Anne-Sophie Mutter interpretoval Brahmsov Dvojkoncert (Česká filharmónia, Manfred Honeck) a Klavírne trio Clary Schumannovej (Lambert Orkis). Medzi vrcholy súčasnej sezóny patria spolupráce s Českou, Londýnskou, Izraelskou a Rotterdamskou filharmóniou, ale i s orchestrami ako napríklad Santa Cecilia Orchestra, Symphonieorchester des Bayerischen Rundfunks, Orquesta Sinfónica de Barcelona a iné. Nemožno nespomenúť jeho hosťovania vo Filarmonica Arturo Toscanini, Tenerife Symphony a Orquesta de Valencia. V tejto sezóne sa vracia do Hollywood Bowl (LA Philharmonic), debutuje na Salzburgsom festivale s ORF Radio-Symphonieorchester Wien a tiež s orchestrami Orchestra Filarmonica della Scala, Oslo Philharmonic či Tonkünstler-Orchester. Absolvuje aj turné po Európe s Anne-Sophie Mutter a Londýnskou filharmóniou a tiež španielske turné s Antwerp Symphony (Elim Chan). V rámci komorných koncertov často spolupracuje s umelcami ako Janine Jansen, Vadim Repin, Martha Argerich, Denis Kozhukhin, Gidon Kremer, Yuja Wang, Nikolaj Luganskij, Beatrice Rana a i.

      Ferrández pochádza z hudobníckej rodiny, už vo veku 13 rokov bol žiakom Natalie Shakhovskej na prestížnej Escuela Superior de Música Reina Sofía. Neskôr študoval na Kronberg Academy (Frans Helmerson) a bol štipendistom Anne-Sophie Mutter Foundation.


      DANIEL RAISKIN

      „je hudobníkom s výraznou senzibilitou, ktorý svojmu remeslu naozaj rozumie; je jedným z posledných výnimočných zjavov dirigentskej školy z bývalého Sovietskeho zväzu, ktorá sa vyznačuje prísnosťou a dôkladnosťou.“ (Gramophone)

      Daniel Raiskin vyrastal ako syn renomovaného muzikológa v St. Peterburgu. Vo svojom rodnom meste navštevoval slávne konzervatórium (vysokú hudobnú školu) a v štúdiu pokračoval v Amsterdame a Freiburgu. Najskôr sa zameriaval na hru na viole. K jeho nasmerovaniu na dirigentskú dráhu ho inšpirovala najmä osobnosť vynikajúceho pedagóga Leva Savicha, ako aj majstrovské kurzy s dirigentmi ako Mariss Jansons, Neeme Järvi, Milan Horvat, Woldemar Nelsson a Jorma Panula. Raiskin disponuje širokým repertoárom a programy jeho vystúpení majú nápaditú dramaturgiu.

      Od sezóny 2020/2021 zastáva Daniel Raiskin post šéfdirigenta Slovenskej filharmónie. Okrem toho je od augusta 2018 hudobným riaditeľom Winnipeg Symphony Orchestra a od sezóny 2017/2018 hlavným hosťujúcim dirigentom Belehradskej filharmónie.

      Daniel Raiskin pôsobil ako hlavný hosťujúci dirigent vOrquesta Sinfónica de Tenerife (sezóna 2017/2018), šéfdirigent Staatsorchester Rheinische Philharmonie v Koblenzi (2005 – 2016) a šéfdirigent Filharmónie Artura Rubinsteina v Lodži (2008 – 2015).

      Daniel Raiskin sa tiež vytrvalo snaží zdieľať svoje vedomosti a vášeň s mladými hudobníkmi po celom svete. Pravidelne sa venuje práci s mládežníckymi orchestrami okrem iného v Kanade, Estónsku, Nemecku, Islande, Holandsku, Rusku a Juhoafrickej republike. V poslednej dobe realizoval kritikou vysoko hodnotené nahrávky Mahlerovej Symfónie č. 3 a Šostakovičovej Symfónie č. 4 (AVI). Jeho nahrávka violončelových koncertov E. W. Korngolda, E. Blocha a B. Goldschmidta s Julianom Steckelom (AVI) získala v roku 2012 ocenenie Echo Klassik. Medzi jeho ďalšie nahrávacie projekty posledných rokov patrí cyklus symfónií Louisa Glassa (Cena Dánskeho rádia), cyklus všetkých koncertov a rapsódií Arama Chačaturjana (CPO), nahrávka Lutosławského vokálno-inštrumentálnych diel (Dux) a CD s dielami Alexandra Tansmana Prorok Izaiáš a Žalmy (World Premiere Recordings).


      SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

      bola založená roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života Václav Talich (1949 – 1952) a Ľudovít Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – Tibor Frešo, Ladislav Slovák, Libor Pešek, Vladimir Verbickij, Bystrík Režucha, Aldo Ceccato, Ondrej Lenárd, Jiří Bělohlávek, Vladimír Válek, Peter Feranec, Emmanuel Villaume a James Judd. Ako stáli hosťujúci dirigenti pôsobili v Slovenskej filharmónii v rokoch 2007 – 2018 Leoš Svárovský, 2011 – 2019 Rastislav Štúr a v sezóne 2018/2019 Petr Altrichter. Od sezóny 2020/2021 sa postu šéfdirigenta ujal Daniel Raiskin. Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako J. Ferencsik, W. Rowicki, V. Smetáček, K. Ančerl, F. Konwitschny, A. Jansons, V. Neumann, H. Abendroth, A. Pedrotti, Sir E. Goossens, Sir M. Sargent, R. Benzi, K. Masur, Sir Ch. Mackerras, C. Zecchi, S. Baudo, C. Abbado, K. Sanderling, Z. Košler, R. Muti, K. Richter, K. Kondrašin, L. Segerstam, A. Lombard, S. Celibidache, T. Sanderling, a mnohí ďalší, ale i skladateľov-interpretov vlastných diel ako J. Martinon, K. Penderecki a A. Chačaturian.

      Medzi najvýznamnejšie udalosti sezóny 2022/2023 patria zahraničné účinkovania v koncertných sálach vo Švajčiarsku (Murten) so sólistami Hemsing Eldbjørg a Anatolom Tothom a Rakúsku (Viedeň) s Alexeiom Volodinom a Konstantinom Lifschitzom. Na záver sezóny vycestuje orchester SF spolu so šéfdirigentom D. Raiskinom a L. Svárovským na turné do Japonska, sólistami budú klaviristka Olga Scheps a violončelista Tatsuki Sasanuma.

    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    “Pablo Ferrández appears courtesy of Sony Classical, a label of Sony Music Entertainment”.

    Na dnešnom koncerte účinkuje v skupine violončiel Slovenskej filharmónie študent prof. Jána Slávika na HTF VŠMU Juraj Glasnák, ktorý tak v rámci inštitucionálnej dohody o spolupráci absolvuje orchestrálnu prax.

    Upozornenie s ohľadom na aktuálne autorské a vydavateľské práva: skladba Ernesta Blocha bude k dispozícii online len do 7. 2. 2023.

    “Pablo Ferrández appears courtesy of Sony Classical, a label of Sony Music Entertainment”.

    In the cello group of the Slovak Philharmonic performs Juraj Glasnák, student of the Academy of Performing Arts Bratislava (prof. Ján Slávik), who is taking part in an orchestral practice within the framework of an institutional cooperation agreement.

    Please note with regard to the current copyright and publishing rights: the Ernest Bloch composition will only be available online until 7 February 2023.

    Turina / Bloch / Prokofiev

    Piatok 9. 12. 2022, 19.00 h
    A/B – Symfonicko-vokálny cyklus, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie


    Sevillčan Joaquín Turina, ktorý sa narodil 9. decembra 1882, čím možno piatkový koncert považovať za oslavu jeho narodenín, je dôležitou osobnosťou na poli španielskej národnej hudby. Hudba Danzas fantásticas je inšpirovaná poviedkami zo sevillského prostredia z knihy La orgia Josého Mása. Hebrejská rapsódia Ernesta Blocha je poznačená udalosťami prvej svetovej vojny, no zároveň v sebe ukrýva skladateľov výskum židovských tradícií. Texty kráľa Šalamúna z knihy Kazateľa s hlavnou myšlienkou „všetko je márnosť“ sú základom diela. Pôvodne baletná hudba Sergeja Prokofieva sa časom transformovala do troch orchestrálnych suít, Shakespearov ľúbostný príbeh mladej dvojice naberá každým tónom suity ostrejšie kontúry.

    Niektorí ho označujú za nového violončelového génia, iní chvália jeho technickú vyspelosť a šarm, očakávania od výkonu Pabla Ferrandéza a jeho debutu na pôde Slovenskej filharmónie možno smelo smerovať čo najvyššie.

    Koncert v spolupráci s Veľvyslanectvom Španielskeho kráľovstva v Bratislave.


    • VideozáznamVideorecording
    • AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spoluprácaIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production
    • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2022A Slovak Philharmonic Production © 2022