Zeljenka / Mendelssohn / FoersterZeljenka / Mendelssohn / Foerster

[ Autor textu: Samuel Šomorjai ]

Rozsiahly hudobný odkaz, zahŕňajúci až 480 skladieb, radí Ilju Zeljenku k najplodnejším slovenským skladateľom. K ťažiskám jeho tvorby patrí aj filmová a elektroakustická hudba. Do veľkej miery bol ovplyvnený ruskými skladateľmi, najmä Sergejom Prokofievom, Dmitrijom Šostakovičom či Igorom Stravinským. Začínal ako jeden z predstaviteľov slovenskej hudobnej avantgardy, neskôr sa vydal cestou polyštýlovosti.

Cesta Ilju Zeljenku k hudbe bola náhodná. Ani jeden z jeho rodičov neprejavoval záujem o hudbu a nehral na žiaden hudobný nástroj. Ešte ako chlapec, na rodinnej dovolenke v Tatrách, objavil v reštaurácii na štrbskej stanici klavír. Od toho momentu ho začala hudba priťahovať. Svoje hudobné vzdelanie na začiatku rozvíjal ako samouk, neustále objavoval možnosti klávesového nástroja, čo ho prirodzene viedlo ku komponovaniu. Jeho prvé pokusy zapísané v notových osnovách zaniesol otec na posúdenie Jánovi Cikkerovi. Po povzbudzujúcej odozve začal Zeljenka chodiť ešte počas štúdia na gymnáziu na súkromné hodiny harmónie a kontrapunktu k Jánovi Zimmerovi. Absolvoval aj niekoľko hodín klavíra u pani Šimaiovej a hudobného skladateľa, klaviristu a pedagóga Rudolfa Macudzińského. Nakoniec sa v rokoch 1951–1956 stal študentom VŠMU v triede Jána Cikkera, ktorý mu poskytol dostatok slobody na uskutočňovanie experimentov v rámci estetiky tvorby a kompozičnej techniky. V rokoch 1957–1961 pôsobil ako dramaturg Slovenskej filharmónie, kde neskôr, počas Bratislavských hudobných slávností v roku 1998, premiéroval skladbu s názvom Overtura festiva.

Felix Mendelssohn Bartholdy aj napriek svojmu krátkemu životu (zomrel ako 38 ročný) zanechal viaceré významné diela. Známe sú predovšetkým jeho symfónie, komorné a klavírne skladby a koncerty. Jeho Husľový koncert e mol, op. 64 sa radí medzi najhodnotnejšie a najoceňovanejšie koncerty obdobia romantizmu.

Skomponovať husľový koncert zamýšľal Mendelssohn už v roku 1838. S týmto zámerom oslovil priateľa Ferdinanda Davida, ktorý sa aj jeho pričinením stal koncertným majstrom lipského orchestra Gewandhaus, kde sám pôsobil ako dirigent. V júli tohto roku adresoval Davidovi list, v ktorom napísal: „Budúcu zimu by som pre Vás rád zložil husľový koncert. V hlave mi znie jeden v e mol, ktorého začiatok mi nedáva spať.“ Skladateľovi sa nakoniec nepodarilo naplniť svoje predsavzatie. Existuje niekoľko možných dôvodov, prečo sa kompozičný proces natiahol. Práca na tretej symfónii, či neúspešné obdobie skladateľovho života, kedy bol požiadaný o odchod z kráľovského dvora Fridricha Viliama IV. Pruského, na základe čoho začal Mendelssohn o sebe pochybovať. Napriek tomu ostal skladateľ počas tohto obdobia v kontakte s Davidom, u ktorého, ako profesionálneho huslistu, hľadal kompozičné a technické rady. S jeho prispením bolo dielo dokončené v roku 1844 a premiéru malo až nasledujúci rok v Lipsku so sólistom Ferdinandom Davidom. Mendelssohn nemohol kvôli zdravotným problémom koncert viesť. Za dirigentským pultom ho zastúpil Dán Niels Gade. Skladateľ koncert prvýkrát dirigoval vyše sedem mesiacov po premiére.

Husľový koncert e mol patrí medzi najobľúbenejšie koncerty 19. storočia pre tento nástroj. Koncert má tri časti s bežným tempovým rozvrhom rýchla – pomalá – rýchla v štandardných formách, no nájdeme v ňom aj inovácie, ktoré ovplyvnili ďalších skladateľov. Sólové husle nastupujú hneď na začiatku diela bez toho, že by ich vstupu predchádzala tradičná orchestrálna introdukcia. Jednotlivé časti diela sú harmonicky a melodicky prepojené a nadväzujú na seba bezprostredne attacca. Nezvyčajné umiestnenie kadencie pred reprízu využili vo svojich husľových koncertoch aj Piotr Iľjič Čajkovskij a Jean Sibelius.

O Josefovi Bohuslavovi Foersterovi, ktorý sa až do konca života okrem komponovania venoval aj maliarstvu a literatúre, sa popredné osobnosti českého hudobného života z prelomu 19. a 20. storočia vyjadrovali v superlatívoch. Označovali ho za tvorcu modernej symfónie. Svojou symfonickou tvorbou sa vyrovnal najvýznamnejším súčasníkom nielen kvalitatívne, ale patril aj medzi prvých, ktorí intuitívne vytušili smer moderného psychologizmu v hudbe.

Manželke Josefa Bohuslava Foerstra, opernej speváčke Berte Lautererovej, sa podarilo koncom 19. storočia dostať do Hamburgu, kam ju skladateľ nasledoval. Počas takmer desaťročného pobytu tu pôsobil ako učiteľ na konzervatóriu a hudobný referent hamburských novín. Prínosná bola pre neho predovšetkým možnosť oboznámiť sa s novými kultúrnymi trendmi a spoločenské kontakty. Obohacujúce bolo pre neho predovšetkým blízke priateľstvo s Gustavom Mahlerom, veľkým symfonikom, ktorý bol v tom čase kapelníkom v Hamburskej štátnej opere, kde spievala Foersterova manželka. Bol to práve Mahler, ktorý prvýkrát uviedol Symfóniu č. 3 D dur Život, op. 36 v roku 1896 v Hamburgu.

Symfóniu č. 3 skomponoval Foerster v rokoch 1894–1895, len krátko po svojej Druhej symfónii, na ktorú nadväzuje. Josef Bartoš pojednáva o vzťahu týchto dvoch diel. Pokiaľ Druhá symfónia čelí bolesti, vyrovnáva sa Tretia symfónia s otázkou smrti. Snaží sa ju prekonať a ospevuje ju ako bránu k novému, nepoznanému životu.

Foerster sa k filozofickému zámeru svojej tretej symfónie vyjadril takto: „První věta: Mládí se svým celým zápalem, nesmírnou touhou a vírou v dosažení cíle nejvyššího, ale i se svými zápasy, častým zklamáním, i novým vzpružením, čerpaným ze štěstí lásky. Druhá a třetí věta vypravují o radosti i žalu, o sestrách lásky-bolesti a smrti, o vzpomínkách a nových nadějích, jež jsou stále s člověkem. Čtvrtá věta resumuje celý život. Co se dříve odehrávalo zevně, děje se uvnitř; zápasy a naděje, duše toužící pochopiti význam života, vypravují tyto tóny.“

Samuel Šomorjai

MILAN AL-ASHHAB

Mladý český husľový virtuóz oslňuje publikum svojím hudobným citom a technickou virtuozitou. Umelec spolupracoval s významnými huslistami ako Shlomo Mintz, Ida Haendel a Pinchas Zukerman. Zvíťazil na niekoľ kých prestížnych stredoeurópskych husľových súťažiach. Získal prvú cenu na Kocianovej medzinárodnej husľovej súťaži (2006), o rok neskôr prvú cenu na Súťaži Georga Philippa Telemanna v Poľsku. V septembri 2018 zvíťazil na prestížnej Medzinárodnej husľovej súťaži Fritza Kreislera v Rakúsku. Milan Al-Ashhab je tiež víťazom XVI. Čajkovského husľovej súťaže v Moskve (2019).

Ako sólista sa predstavil s Českou filharmóniou pod taktovkou Jiřího Bělohlávka (Šostakovič), s Moskovskou filharmóniou a dirigentom Jurijom Temirkanovom, na Forest Music Festival v starobylom meste Nanking v Číne (Mendelssohn), s Viedenským rozhlasovým symfonickým orchestrom, absolvoval aj turné po Spojenom kráľovstve so sólovým recitálom (2019).

Milan Al-Ashhab debutoval na americkom kontinente v New Yorku roku 2018 v Merkinovej koncertnej sále v Kaufmanovom hudobnom centre. Ešte predtým získal jednohlasným rozhodnutím poroty prvú cenu na Súťaži New York Concert Artists. Účinkoval na recitáloch i ako sólista s orchestrami tak v Českej republike, ako aj v zahraničí. Na pódiu sa objavil s ostravskou Janáčkovou filharmóniou, s orchestrom Hofer Symphoniker, Mládežníckym orchestrom Európskej únie, L’Armonia Terrena, Česká sinfonietta a Baborák Ensemble.

Milan Al-Ashhab hrá na husliach Nicolo Amati (Cremona 1662), zapožičaných spoločnosťou Maggini Stiftung v Langenthale vo Švajčiarsku.

LEOŠ SVÁROVSKÝ

študoval hru na flaute a dirigovanie na AMU v Prahe (ako posledný študent V. Neumanna). Svoju kariéru začal v pražskom Národnom divadle ako asistent Zdeňka Košlera. Na pozvanie Herberta von Karajana v roku 1991 spolupracoval s Georgeom Soltim, Claudiom Abbadom a Viedenskými filharmonikmi na Sommerfestspiele Salzburg. Od roku 2000 je Leoš Svárovský pedagógom na Katedre dirigovania na AMU v Prahe (štúdium oratórneho a kantátového dirigovania). V roku 2018 úspešne zavŕšil inauguračné konanie na AMU v Prahe. Od začiatku svojej kariéry pôsobil ako šéfdirigent vynikajúcich českých a slovenských orchestrov: Komorná opera Praha (1985–1987), Janáčkova filharmónia Ostrava (1991–1993), Štátna filharmónia Brno (1991–1995), ŠKO Žilina (1995–2000), Komorná filharmónia Pardubice (1997–2009), Orchester baletu Národného divadla Praha (2001–2002), Štátna opera Praha (aj umelecký riaditeľ, 2003–2005). Od roku 2014 je šéfdirigentom v Central Aichi Symphony Orchestra Nagoya, zároveň je čestným členom Filharmónie Brno.

Leoš Svárovský je pravidelne pozývaný na pódiá mnohých významných hudobných festivalov v Českej republike i v zahraničí. Je prezidentom Medzinárodného hudobného festivalu Emy Destinovej v Českých Budějoviciach a obľúbeným hosťujúcim dirigentom na festivale Smetanova Litomyšl (v roku 2019 spolupracoval s Olgou Peretyatko), v Českom Krumlove, na Janáčkovom máji, Veľkonočnom festivale duchovnej hudby v Brne a na MHF Petra Dvorského v Jaroměřiciach nad Rokytnou.

Uviedol svetovú premiéru diela českého autora Slavomíra Hořínku Koncert pre husle so sólistkou Sophiou Jaffé a Českou filharmóniou v rámci Medzinárodného hudobného festivalu Brno. Pravidelne vystupuje na prestížnom Rheingau Musik Festival, kde spolu s Filharmóniou Brno a Českým filharmonickým zborom Brno uviedli Massenetovu Máriu Magdalénu, Dvořákovo a Verdiho Requiem, monumentálne oratórium Franza Liszta Kristus, Berliozovho Romea a Júliu, Dvořákovu Stabat mater a Slovanské tance, Orffovu Carminu Buranu. V roku 2018 pri príležitosti 100. výročia narodenia Leonarda Bernsteina tu uviedol jeho Chichesterské žalmy, Missu brevis a Symfóniu č. 9 A. Dvořáka.

SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

bola založená roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života Václav Talich (1949–1952) a Ľudovít Rajter (1949–1976, do roku 1961 ako jej umelecký riaditeľ). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – Tibor Frešo, Ladislav Slovák, Libor Pešek, Vladimir Verbickij, Bystrík Režucha a Aldo Ceccato. V rokoch 1991–2001 bol šéfdirigentom a hudobným riaditeľom Slovenskej filharmónie Ondrej Lenárd. V sezóne 2003/2004 pôsobil ako umelecký riaditeľ inštitúcie Jiří Bělohlávek. Roku 2004 sa stal šéfdirigentom Vladimír Válek, v rokoch 2007–2009 ho vystriedal Peter Feranec. V rokoch 2009–2016 bol šéfdirigentom francúzsky dirigent Emmanuel Villaume a v rokoch 2017–2020 britský dirigent James Judd. Ako stáli hosťujúci dirigenti pôsobili v Slovenskej filharmónii v rokoch 2007–2018 Leoš Svárovský, 2011–2019 Rastislav Štúr a v sezóne 2018/2019 Petr Altrichter. Od sezóny 2020/2021 sa postu šéfdirigenta ujal Daniel Raiskin.

Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako János Ferencsik, Witold Rowicki, Václav Smetáček, Karel Ančerl, Franz Konwitschny, Arvīds Jansons, Václav Neumann, Hermann Abendroth, Antonio Pedrotti, Sir Eugene Goossens, Sir Malcom Sargent, Roberto Benzi, Kurt Masur, Sir Charles Mackerras, Carlo Zecchi, Serge Baudo, Claudio Abbado, Kurt Sanderling, Zdeněk Košler (ktorému na základe dlhoročnej úspešnej spolupráce Slovenská filharmónia v roku 1996 udelila čestný titul šéfdirigenta in memoriam), Riccardo Muti, Karl Richter, Kirill Kondrašin, Leif Segerstam, Alain Lombard, Sergiu Celibidache, Thomas Sanderling, Oskar Danon, Mario Rossi, Neeme Järvi, Ken-Ichiro Kobayashi, Jevgenij Svetlanov, Mariss Jansons, Christoph von Dohnányi, Dmitrij Kitajenko, Otmar Suitner, James Conlon, Valerij Gergiev, Alexander Rahbari, Fabio Luisi, Sir Yehudi Menuhin, Peter Schreier, Vladimir Fedosejev, Ralf Weikert, Miltiades Caridis, Pinchas Steinberg, Peter Keuschnig, Tomáš Hanus, Jakub Hrůša, Juraj Valčuha, Tomáš Netopil, Ion Marin, Pavel Baleff, George Pehlivanian, Jun Märkl, Ilan Volkov, Wayne Marshall, Eivind Gullberg Jensen, Alan Buribayev a mnohí ďalší, ale i skladateľov – interpretov vlastných diel ako Jean Martinon, Krzysztof Penderecki a Aram Chačaturian.

Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, Japonsku, Južnej Kórei, USA a Ománe.

Predchádzajúca koncertná sezóna 2020/2021 bola výrazne ovplyvnená pandémiou koronavírusu, ktorá znemožnila orchestru vystupovať v zahraničí. Plánované turné orchestra SF do Japonska a Južnej Kórey sa z dôvodu celkovej situácie vo svete presúvajú na rok 2023. V septembri 2021 sa orchester predstavil na InClassica International Music Festival v Dubaji, kam bol opätovne pozvaný na hosťovanie aj v roku 2022. V marci 2022 absolvoval turné v rakúskych a nemeckých mestách (Kolín nad Rýnom, Wiesbaden, Villach a i.), a čaká ho účinkovanie na otváracom koncerte festivalu Smetanova Litomyšl, na festivaloch Neuberger Kulturtage (Rakúsko) a Murten Classics (Švajčiarsko).