Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

[ 01:26:53 ] [ 01:26:53 ]

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Marek Štrbák ]

      Prelúdium a fúga e mol, BWV 548 je jednou z najmonumentálnejších organových skladieb Johanna Sebastiana Bacha. Presný dátum jej vzniku nie je známy, no datuje sa do obdobia medzi rokmi 1727 – 1736, kedy skladateľ pôsobil ako kantor v kostole sv. Tomáša v Lipsku. Každý jej tón je svedkom i dôkazom autorovej zrelosti, hĺbky a kompozičnej dokonalosti, ktorá sa stala predmetom inšpirácie a obdivu všetkých nasledujúcich generácií skladateľov. Neobvyklá dĺžka diela mu vyslúžila občasný prívlastok „dvojčasťová symfónia pre organ“. Štruktúra a sadzba samotného prelúdia je v rámci tejto hudobnej formy jednou z najkomplikovanejších vôbec. Možno ho označiť ako ritornelové concerto, ktorého úvodná homofónna téma je v ďalšom priebehu spracovaná v majstrovskej polyfónii. Hlava témy fúgy pripomína po grafickej stránke klin alebo crescendo, zároveň obsahuje passus duriusculus – klesajúci chromatický postup v rámci čistej kvarty. Fúga pozostáva z 231 taktov, čo ju radí medzi najdlhšie a najnáročnejšie organové kompozície tohto druhu. Jej pôdorys je riešený neobvykle – pozostáva z troch dielov, pričom tretí predstavuje akribické da capo prvého. Druhý diel tvoria brilantné toccatové pasáže, ktoré sú prerušované občasnými nástupmi témy. Vyznenie a výpoveď tohto diela opísal veľký znalec Bachovho diela Albert Schweitzer nasledovne: „... je natoľko mohutným výtvorom, plným tvrdosti zmiešanej so silou, že je možné obsiahnuť ho až po viacnásobnom počutí...

      V roku 1859 postavil významný francúzsky organár Aristide Cavaillé-Coll v parížskej bazilike Sainte-Clotilde jeden zo svojich najslávnejších organov. Inauguračného koncertu sa zhostil tamojší titulárny organista a skladateľ César Franck. Veľ ký trojmanuálový symfonický organ, reprezentujúci novú zvukovú estetiku a nové technické výdobytky v oblasti stavby organov, sa stal autorovou celoživotnou inšpiráciou. Takmer všetky jeho diela sú bytostne späté s týmto nástrojom. Výnimkou nie je ani cyklus Six pièces pour grand orgue (Šesť kusov pre veľ ký organ), ktorý Franck vytvoril v rokoch 1860 – 1863 – vôbec ako prvý pre „svoj“ nový nástroj. (Kompletný cyklus uviedol prvýkrát 17. novembra 1864 a vydal tlačou o štyri roky neskôr.) *Prelúdium, fúga a variácie h mol pre organ a klavír, op. 18- sú v poradí treťou skladbou cyklu a patria medzi Franckove najznámejšie kompozície. Autor ich venoval svojmu dobrému priateľovi Camillovi Saint-Saënsovi. Neskôr skladbu upravil vo verzii pre štvorručný klavír, ako aj pre klavír a harmónium (s venovaním svojim študentkám Louise a Geneviève Deslignièresovým). Je pozoruhodné, ako sa vo Franckovom organovom diele snúbi estetika „modernej“ romantickej hudby so „starými“ formami a kompozičnými prostriedkami. Úvodné prelúdium predstavuje nádhernú, lyrickú, typicky „franckovskú“ melódiu na hobojovom zvuku. Za ním nasleduje slávnostná, kantabilná, no prísne kontrapunktická fúga. V tretej časti sa vracia kantiléna z prelúdia v sprievode rozložených akordov v šestnástinových hodnotách.

      Dcéra francúzskeho organistu a skladateľa Marcela Duprého Marguerite bola vynikajúcou klaviristkou, ktorá pri mnohých príležitostiach vystupovala na koncertných pódiách spoločne s otcom. Pri svojom americkom debute v roku 1937 premiérovala neobvyklé Variácie na dve témy pre klavír a organ, op. 35 z pera jej otca. Kombinácia týchto dvoch nástrojov bola aj vtedy veľmi zriedkavá, hoci nie úplne nová. Už Johann Sebastian Bach uvádzal koncerty, v rámci ktorých kombinoval organ s čembalami a klavichordmi. Stretnutie a dialóg moderného klavíra s organom však prináša nové, nevšedné a fascinujúce zvukové spektrum. Dupré skomponoval celkovo tri diela pre vystúpenia s dcérou. Vytvoril ich vo svojom dome v Meudone, kde mal k dispozícii svoj domáci organ a dve krídla. Variácie sú akousi hommage na v roku 1936 zosnulého ruského skladateľa Alexandra Glazunova. Autor v nich majstrovsky spojil technické i hudobné prednosti obidvoch nástrojov. Je mimoriadne pútavé sledovať ich harmonickú „dišputu“ alebo priateľskú „pasovačku“, v ktorej napokon víťazí ich vzájomný rešpekt a súznenie.

      Jean Langlais bol jedným z najoriginálnejších a najprogresívnejších francúzskych organových interpretov, improvizátorov a skladateľov. Napriek strate zraku vo veku dvoch rokoch zasvätil svoj život hudbe. Študoval na Národnom inštitúte pre mladých nevidiacich v Paríži u Alberta Mahauta (žiaka C. Francka) a nevidiaceho organistu Andrého Marchala. Neskôr s úspechom a ziskom prvej ceny absolvoval štúdium na parížskom Konzervatóriu u M. Duprého, Ch. Tournemira a P. Dukasa. V rokoch 1945 – 1987 bol titulárnym organistom a tiež pokračovateľom hudobného odkazu svojich predchodcov v bazilike Sainte-Clotilde. Ako pedagóg vychoval mnoho renomovaných umelcov (G. Baker, E. Kooiman, W. Sieber, T. D. Schlee, N. Hakim a ď.). Jeho rozsiahle œuvre zahŕňa predovšetkým organovú hudbu, ktorá je charakteristická inovatívnym a osobitým pohľadom na harmonickú, rytmickú i tektonickú štruktúru. V diele Diptyque pre klavír a organ, op. 129 z roku 1974 sa autor v istom zmysle obracia k rozšírenej móde z konca 19. storočia, kedy bola bežná kombinácia klavíra a harmónia. Prináša v ňom svoj neobyčajný pohľad na symbiózu klavírneho a organového zvuku a predstavuje ho v dvoch kontrastných častiach. Východiskom sa mu stala vlastná klavírna kompozícia Mouvement Perpétuel (1930). Z harmonických a rytmických obmien jej dvoch hlavných tém koncipoval prvú časť diptychu, kde klavír aj organ zaznievajú v celom svojom dynamickom i zvukovom spektre. Druhá časť je vernou reprodukciou klavírnej predlohy, ku ktorej autor pridal organový sprievod s dlhými ligatúrami. Skladba vrcholí vo fulminantnej synkopickej kadencii vo fortissime.

      Prelúdium a fúga a mol, S. 462 Franza Liszta je transkripciou rovnomennej Bachovej organovej skladby BWV 543. Známa a obľúbená kompozícia neušla pozornosti velikánov hudby 19. storočia Mendelssohnovi, Brahmsovi, Schumannovi a jeho manželke, ba ani Lisztovi. V rôznych podobách a s veľkým úspechom ju pred publikom interpretovali na klavíri a bola pre nich taktiež vzorom kompozičnej práce. Liszt bol veľkým znalcom a obdivovateľom Bachovej tvorby, o čom svedčia aj jeho transkripcie šiestich prelúdií a fúg BWV 543 – 548. Svoju klavírnu verziu fúgy a mol uviedol prvýkrát v roku 1842 v Potsdame. Známa je historka o Lisztovej návšteve u jeho priateľa, spisovateľa a organistu Jeana-Josepha Bonaventuru Laurensa v auguste 1844 v Montpellieri, kedy Liszt počas nezáväzného rozhovoru demonštroval tri spôsoby interpretácie tejto fúgy, ktorá bola podľa Laurensa taká náročná, že ju mohol zvládnuť iba Liszt. Prvý spôsob bol priamočiary, štandardný, akademický. Druhý skladateľ obohatil rôznymi farebnými a výrazovými nuansami. K tretej možnosti interpretácie povedal: Takto by som hral pred publikom – k úžasu, ako šarlatán!“ Vzápätí predviedol smršť neuveriteľných, majstrovských, priam artistických kúskov, ktorými prítomným doslova vyrazil dych... K transkripcii BWV 543, vydanej v roku 1852, sa však zachoval s plným rešpektom a bázňou. Bacha považoval za „svätého Tomáša Akvinského hudby“ a jeho predlohu rešpektoval priam bohabojným spôsobom. O tridsať rokov neskôr sa pred svojimi žiakmi vyjadril, že by bolo od neho hriešne uviesť v BWV 543 čo len jedno dynamické znamienko, ak sám veľký Bach žiadne nepotreboval. Na základe dramaturgií neskorších Lisztových koncertov môžeme tvrdiť, že táto Bachova skladba patrila medzi jeho najobľúbenejšie a najhrávanejšie.

      Flor Peeters bol významným belgickým organistom, skladateľom a pedagógom. Rodák z Tielenu mal od útleho detstva blízky vzťah k organu – už ako osemročný zastupoval svojho otca ako organista v kostole. Po štúdiách na Lemmensovom inštitúte v Mechelene sa stal organistom v tamojšom kostole sv. Romualda, kde zotrval neuveriteľných 60 rokov. Svoje interpretačné umenie si neskôr zdokonalil pod vedením Marcelá Duprého a Charlesa Tournemira. (Druhý menovaný mu v závete odkázal starý hrací stôl z kostola Sainte-Clotilde, na ktorom hrával Peetersov krajan Franck.) Počas svojho života pôsobil ako profesor na Lemmensovom inštitúte a na konzervatóriách v Gente, Tilburgu a Antwerpách. Jeho interpretačné majstrovstvo mohli obdivovať poslucháči na vyše 1 200 organových recitáloch. Pri jeho skladateľskom vývoji je možné pozorovať prerod od „francúzskej“ virtuozity cez neoklasicizmus až k introvertnej a triezvej vitalite. Typické sú preňho komplikované rytmy, kontrastné farby a intenzívny lyrizmus, využívanie klasických foriem, ako aj interval malej sekundy a veľkej septimy. Skomponoval – okrem iných – vyše 130 opusov pre sólový organ. Koncert pre organ a klavír, op. 74 je veľ kolepou trojčasťovou oslavou dvoch nástrojov s vlastným individuálnym charakterom, no neprebernými možnosťami vytvárania nových zvukových farieb. Prvá časť prináša spracovanie dvoch hlavných tém – oslavnej a poetickej. Druhá časť je lyrickou organovou kantilénou, ktorá je sprevádzaná rozloženými akordmi v klavíri. Posledná časť pôsobí ako postupne sa rozbiehajúca oslňujúca virtuózna toccata, prerušená poetickým a zasneným prostredným dielom, s vyústením do strhujúceho finále.

      Marek Štrbák

      –––––
      Bibliografický údaj: ŠTRBÁK, Marek: Text ku koncertu 13. 3. 2022, in: Slovenská filharmónia, Organové koncerty, Cyklus O, 73. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2022

    • Životopisy

      JEREMY JOSEPH

      – organista viedenskej Hofburgkapelle, ktorý hrá každú nedeľu s Viedenským chlapčenským zborom a Viedenskou filharmóniou. Študoval súkromne u Hansa Fagiusa v Kodani, u Martina Haselböcka na Musikhochschule v Lübecku a na Musikhochschule v Štuttgarte.

      Víťaz Medzinárodnej organovej súťaže Gottfrieda Silbermanna z roku 1999 sa ako sólista predstavil na viacerých európskych podujatiach: Schleswig-Holstein Musik-Festival, Nuremberg International Organ Week, Hildebrandt-Festival in Naumburg, Tallinn International Organ-Festival, ale i v koncertných sieňach: Laeiszhalle v Hamburgu, lipskom Gewandhause, Konzerthause v Berlíne, Musikvereine a Konzerthause vo Viedni, Auditorio Nacionale de Música v Madride či Čajkovského sále v Moskve.

      Fono Forum Magazine označil jeho CD Improvisationen für zwei Orgeln in der Catedral Metropolitana, Mexico City za nahrávku roka 2018.

      Jeremyho Jesepha môžeme vidieť v úlohe komorného hráča po boku orchestrov Freiburger Barockorchester, Kammerorchester Basel, Wiener Akademie Orchestra a Balthasar-Neumann-Ensemble. Od roku 2019 vyučuje Hru na organe a Improvizáciu na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni.


      GOTTLIEB WALLISCH

      – viedenský rodák sa na koncertnom pódiu objavil po prvýkrát ako sedemročný. V dvanástich rokoch debutoval v Zlatej sále viedenského Musikvereinu. Jeho medzinárodnú kariéru odštartovala spolupráca so Sinfoniou Varsoviou a jej zakladateľom Yehudi Menuhinom v roku 1996. Odvtedy bol Wallish pozývaný ako koncertný umelec do najprestížnejších svetových sál ako Carnegie Hall v New Yorku, Wigmore Hall v Londýne, Tonhalle v Zürichu, či Kolínskej filharmónie a ď.

      Medzi dirigentov, s ktorými spolupracoval ako sólista patria osobnosti ako Giuseppe Sinopoli, Sir Neville Marriner, Dennis Russell Davies, Kirill Petrenko, Louis Langrée, Lawrence Foster, Christopher Hogwood, Martin Haselböck či Bruno Weil.

      Hral po boku Viedenskej filharmónie, Viedenského symfonického orchestra, Liverpoolskej filharmónie, Mládežníckeho orchestra Gustava Mahlera, Frankfurtského rádiového orchestra, Komorného orchestra Franza Liszta v Budapešti, Barokového orchestra Musica Angelica v Los Angeles a Štuttgartského komorného orchestra.

      Pre hudobné vydavateľstvá Linn Records, Deutsche Grammophon a Alpha Classics zrealizoval niekoľko CD nahrávok. V roku 2012 ho spoločnosť Steinway & Sons zaradila do zoznamu umelcov Steinway. Pedagogicky pôsobí na Hudobnej univerzite v Geneve (od 2010) a Universität der Künste v Berlíne (od 2016). Gottlieb Wallisch sa venuje i poučenej historickej interpretácii na starších typoch klavírov. Jeho úsilie v tomto smere vyvrcholilo nahrávkou kompletných Beethovenových klavírnych koncertov na dobových nástrojoch z Beethovenových čias.

    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    Organový recitál III. – Jeremy Joseph / Gottlieb Wallisch

    Nedeľa 13. 3. 2022, 16.00 h
    O – Organové koncerty, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie


    Koncert ponúka umelecký zážitok z nezvyčajného spojenia dvoch klávesových nástrojov – organa a klavíra. Napriek príbuznosti nástrojov býva pomerne zriedkavé, aby bol profesionálny organista zároveň klavírnym virtuózom a naopak. Výnimkou bol napríklad legendárny Franz Liszt. Na koncerte zaznejú diela pre klavír a organ sólovo, no najväčšie očakávanie vzbudzujú skladby určené pre oba nástroje súčasne.

    Jeremy Joseph je organistom viedenskej Hofburgkapelle, koncertuje naprieč Európou i v zámorí a jeho improvizačné CD označil časopis Fono Forum za „CD roka 2018“. Rakúsky klavirista Gottlieb Wallisch je vyhľadávaným interpretom na moderných i historických klavíroch, spolupracuje s renomovanými umelcami a telesami a od roku 2012 je v zozname „Steinway Artists“.


    • VideozáznamVideorecording
    • AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, PeterPeter GondaGonda technická spoluprácaIT supervisor, StanoStano BeňačkaBeňačka réžiavideo producer, kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček postprodukciapost-production
    • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2022A Slovak Philharmonic Production © 2022