Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

movie [ 1 H 16 MIN ] [ 1 H 16 MIN ] sd

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Andrej Prachár ]

      Vianoce, čas radosti, lásky a pokoja. Sviatky, počas ktorých sa stretne celá rodina a spoločne prežívajú najkrajšie chvíle v roku. S každou pribúdajúcou hodinou Štedrého dňa sa nám postupne odkrýva tajomstvo Vianoc. Tí najmenší sú v nedočkavom očakávaní vianočných prekvapení, ktoré nájdu pod stromčekom... Samotnú atmosféru týchto sviatkov nám ešte väčšmi spríjemňuje krásna hudba. Vieme si predstaviť Vianoce bez hudby, bez vianočných kolied a piesní? Ak nie, tak veríme, že práve dnešný koncert bude tým „pravým orechovým“ a spolu s nami si vychutnáte tie najkrajšie a najobľúbenejšie vianočné melódie.

      Ako o Vianociach povedal Harlan Miller, hráč amerického futbalu: „Prajem si, aby sme mohli atmosféru Vianoc vložiť do pohárov a každý mesiac jeden otvorili.“

      Leroy Anderson patrí k všestranným skladateľom. Komponoval skladby, v ktorých napodobňoval tikot hodín (The Syncopated Clock), jazdu na saniach zasneženou krajinou (Sleigh Ride), či prácu na písacích strojoch (The Typewriter). Andersonova kompozícia Vianočný festival / Christmas festival je oslavou Vianoc a nezabudnuteľných chvíľ strávených počas týchto sviatkov v kruhu najbližších. Skladba má charakter koncertnej ouvertúry, ktorá je vystavaná z najznámejších a najobľúbenejších vianočných melódií. Anderson si ako hlavný hudobný materiál pre spracovanie zvolil osem tradičných vianočných kolied a svetskú pieseň Jingle Bells.

      Dnešný deň sa radujme a Dobrý pastier sa narodil môžeme označiť za jedny z najznámejších a najkrajších slovenských kolied. Ich melódie sa počas Vianoc rozliehajú nejednou domácnosťou. Obidve koledy boli aj súčasťou vianočného repertoáru veľkých slovenských operných spevákov Edity Gruberovej a Petra Dvorského. Inšpiráciou boli aj pre slovenskú skladateľku Ľubicu Čekovskú, ktorej diela znejú ako na domácich, tak aj na zahraničných pódiách. Koledy zaznejú v úprave pre zbor a orchester, v ktorej dáva priestor vyniknúť nielen spevákom, ale aj samotnému orchestru.

      Skladateľ a dirigent Zdeněk Macháček sa radí k popredným osobnostiam operety a muzikálu. Počas svojej bohatej kariéry spolupracoval s mnohými domácimi aj zahraničnými divadelnými súbormi a orchestrami. Dlhoročne pôsobil v divadle Nová Scéna v Bratislave, ktoré sa za jeho pôsobenia zaradilo medzi popredné divadelné scény. Zmes vianočných kolied poslucháča v očakávaní pravého ducha Vianoc vtiahne svojou iskrivou, ligotavou a očarujúcou náladou. Postupne zaznejú v úprave pre zbor a orchester slovenské koledy Do mesta Betlehema; Pastieri, pastieri; Búvaj, dieťa krásne a francúzska tradičná koleda Les Anges dans nos campagnes (Gloria in excelsis Deo).

      Edvard Grieg je jednou z najvýraznejších skladateľských osobností druhej polovice 19. storočia. Aj na základe jeho bohatého a jedinečného kompozičného odkazu ho môžeme označiť za najväčšiu ikonu nórskej hudby a kultúry. Griegova hudba k dráme Henrika Ibsena Peer Gynt skvelým spôsobom dokresľuje fantazijný príbeh nórskej mytológie a patrí všeobecne k najpopulárnejším orchestrálnym kompozíciám nórskeho skladateľa. Ranná nálada svojím ľúbezným charakterom a pôvabným flautovým sólom evokuje ranné brieždenie. Solveigina pieseň zasiahne poslucháča svojou lyrickou krehkosťou.

      Nemecký skladateľ Franz Schubert povýšil svojím kompozičným majstrovstvom piesňovú tvorbu na novú úroveň. Bohaté harmonické postupy, ako aj nekončiaci dar melodiky sa nesú naprieč celým jeho skladateľským odkazom. Schubert sa tak bezpochyby zaradil medzi najvýraznejších predstaviteľov nemeckej romantickej piesne. Vo svojej piesňovej tvorbe zanechal tri piesne s názvom Wiegenlied (Uspávanka). Jedna z nich, označovaná aj ako Mille cherubini in coro, D. 498 vznikla v roku 1816. Schubert nám predostiera krehkú, srdečnú až priezračne čistú melódiu, ktorá v človeku dokáže prebudiť pestrofarebnú paletu emócií. Uspávanka je pravdepodobne Schubertovým epitafom dedikovaným jeho predčasne zosnulým súrodencom.

      Modlitbu Ave Maria zhudobnili mnohí skladatelia, medzi najslávnejšie patria najmä Schubertove a Gounodove. Na dnešnom koncerte odznie skladba, ktorej autorstvo býva sporné. Podľa niektorých je autorom diela Giulio Caccini , taliansky ranobarokový skladateľ, iní poukazujú na to, že autorom je málo známy ruský skladateľ a gitarista Vladimir Vavilov. Napriek protichodným názorom môžeme s istotou povedať, že Ave Maria si získala srdcia poslucháčov a interpretov po celom svete. Jednoduchá melódia okúzli poslucháča svojou zázračnou nevinnosťou.

      Trubkárova uspávanka / The Trumpeter’s Lullaby Leroya Andersona je skladbou presólovú trúbku so sprievodom orchestra. Skladba vznikla na žiadosť Rogera Voisina, prvého trubkára orchestra Boston Pops. Zámerom bolo odlíšiť sa od zaužívaných skladieb pre sólovú trúbku, ktoré sa často stránke vyznačovali triumfálnym a vojenským charakterom. Výsledkom je hudobne šarmantné dielo, v ktorom hravé tóny trúbky adekvátne dopĺňa jemný orchestrálny sprievod dokresľujúci uspávankový ráz.

      Jazda saní / Sleigh Ride od toho istého autora patrí k z jeho najznámejším kompozíciám. Má v poslucháčovi evokovať jazdu na saniach zasneženou krajinou. Primárnou ambíciou skladateľa však nebolo vytvoriť vianočnú hudbu. Skladba vznikala počas letných, horúcich dní. Jej pilierom je úsmevná a optimistická hlavná téma, ktorá sa ihneď vryje do pamäti každého poslucháča. Sprevádzajú ju rolničky, plieskanie bičom, dupot a či erdžanie koní ženúcich sa rozprávkovo zasneženou krajinou.

      Latinský hymnus Adeste fideles je jednou z najznámejších vianočných melódií na celom svete. O pôvodnej verzii hymnu veľa nevieme. Za jedného z autorov dnes známej verzie je považovaný John Francis Wade, ktorý melódiu hymnu v priebehu 19. storočia zaznamenal. Od polovice tohto storočia je rozšírená aj anglická verzia hymnu pod názvom O Come, All Ye Faithful. Vznešený charakter diela navodzuje slávnostnú a výnimočnú atmosféru.

      Adagio g mol, pôvodne považované za kompozíciu talianskeho barokového skladateľa Tomasa Albinoniho patrí k mimoriadne populárnym dielam. Jej objav je pripisovaný talianskemu muzikológovi Removi Giazottovi , ktorý v priebehu 20. storočia objavil v archíve fragment Albinoniho diela, ktoré dokomponoval do súčasnej, nám známej podoby. Na poslucháča zapôsobí nežnou, až éterickou atmosférou.

      Rakúsky skladateľ, dirigent a hudobník Johann Ritter von Herbeck bol v priebehu 19. storočia jednou z aktívne činných osobností viedenského hudobného života. Začínajúc ako hudobník – samouk sa dopracoval až na pozíciu riaditeľa Cisárskej dvornej opery. Pueri concinite pre tenor, zbor a orchester je dielom interpretovaným po celom svete. Vianočná skladba povznášajúco ohlasuje narodenie Božieho syna.

      Skladba Zabudnuté sny / Forgotten Dreams pre klavír a orchester nám predstavuje Leroya Andersona opäť v inej polohe. Skladba sa od začiatku do konca nesie v zasnenom, romantickom duchu vzbudzujúcom miestami až nostalgickú atmosféru.

      César Franck, skladateľ belgicko-francúzskeho pôvodu patril k popredným osobnostiam európskej hudby 2. polovice 19. storočia. Jeho hudba sa vyznačuje originálnyni melodickými a harmonickými postupmi. Autorove kompozičné aktivity sa prejavili najmä na poli hudby symfonickej, komornej, ale aj v tvorbe pre organ a klavír. Franckov hymnus Panis angelicus je súčasťou dramaturgie snáď každého vianočného koncertu. Dojímavá a okúzľujúca melódia pozvoľne plynie ruka v ruke s podmanivým inštrumentálnym sprievodom.

      John Rutter patrí od šesťdesiatych rokov 20. storočia k popredným anglickým skladateľom. Úspechy zožal aj ako zborový dirigent a hudobný vedec. Vo sfére zborovej hudby sa preslávil aj ako skladateľ. Poslucháčom sú dôverne známe jeho diela ako Magnificat, či Requiem. Hymnus For the beauty of the Earth vznikol na báseň pomerne neznámeho viktoriánskeho básnika Folliotta S. Pierponta. Je poďakovaním Bohu za „krásu zeme“, „krásu každej hodiny dňa a noci“, „radosť z ľudskej lásky“... Rutter sa inšpiruje tradičnými viktoriánskymi hymnami a odieva ich do nového, modernejšieho šatu. Hudba svojím vľúdnym, prívetivým hlasom tlmočí posolstvo lásky a dobra.

      Meno Franz Xaver Gruber je neodmysliteľne spojené s najpopulárnejšou a najkrajšou vianočnou koledou Tichá noc. Rakúsky skladateľ, organista a hudobný pedagóg dokončil túto koledu presne na Štedrý deň. O pár hodín na to premiérovo odznela na polnočnej omši. Keďže miestny organ bol v tom čase nefunkčný, Tichú noc uviedli so sprievodom gitary. Gruberova inšpirácia vychádzala ako z rakúskej ľudovej, tak aj z talianskej pastorálnej hudby. Jednoduchá, nežná a srdečná melódia zintenzívňuje prežívanie nevšedných vianočných dní. Gruber svojou koledou venoval svetu ten najkrajší vianočný darček.

      Andrej Prachár

      –––––
      Bibliografický údaj: PRACHÁR, Andrej: Text ku koncertu 18. 12. 2021, in: Slovenská filharmónia, Cyklus M, 73. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2021

    • Životopisy

      MICHAELA ŠEBESTOVÁ

      „…mezzosopranistka s nevšedne kompaktne znejúcim, farebne príťažlivým a náležitou výrazovou vášňou obdareným materiálom. Jej hlas už dozrel do závažných mezzosopránových partov, pre ktoré disponuje veľkosťou a priebojnosťou materiálu, ktorý od najvyššej po najnižšiu polohu znie technicky plynulo, bez tlaku a bez akýchkoľvek náznakov zmien registra.“ (P. Unger)

      Študovala spev na Konzervatóriu v Bratislave a na Konzervatóriu v Topoľčanoch (A. Šebestová-Kucharská), do roku 2012 sa v opernom speve zdokonaľovala pod vedením Sergeja Kopčáka. V roku 2017 úspešne ukončila štúdium vokálnej interpretácie na FMU AU v Banskej Bystrici (M. Tomanová), kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

      Úspešne sa zúčastnila viacerých súťaží a kurzov, v roku 2005 získala prestížne štipendium Richarda Wagnera v Bayreuthe a bola tiež semifinalistkou Medzinárodnej speváckej súťaže Belvedere (2015). Je držiteľkou Ceny Hudobného fondu za najlepšiu interpretáciu árie slovenského skladateľa (E. Suchoň: Svätopluk, ária Blagoty, 2017).

      Je stálou hosťujúcou sólistkou Opery Slovenského národného divadla v Bratislave a od roku 2019 sólistkou Štátnej opery Banská Bystrica. Ako sólistka koncertne vystupuje so Slovenskou filharmóniou, s orchestrom opery Slovenského národného divadla, Štátnym komorným orchestrom Žilina, Štátnou filharmóniou Košice, s orchestrom Štátnej opery Banská Bystrica a Talichovou komornou filharmóniou. Záznamy z operných predstavení umelkyne môžete sledovať aj na internete – YouTube



      RASTISLAV ŠTÚR

      absolvoval štúdium orchestrálneho dirigovania na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. V opere SND viacero rokov zastával funkciu riaditeľa (2018 – 2021) a šéfdirigenta (2008 – 2020). V roku 1996 tu debutoval v Boitovom Mefistofelovi, čo mu otvorilo rad ďalších možností. Naštudoval opery Dcéra pluku (Donizetti), Maškarný bál, Trubadúr a La traviata (Verdi), ktorú dirigoval aj na turné v Japonsku v roku 2004 (so sólistami Petrom Dvorským a Mariou Guleghinou), Barbier zo Sevilly (Rossini), Čarovná flauta (Mozart), Predaná nevesta (Smetana), Nabucco (Verdi), Andrea Chénier (Giordano), Panna Orleánska a Piková dáma (Čajkovskij), Faust a Margaréta (Gounod), Manon Lescaut a Triptych (Puccini), balety Andersen (Nedbal), Spartakus (Chačaturian), Sylfída (Lovenskjold), Romeo a Júlia (Prokofiev). Diriguje tu opery Tosca (Puccini), Così fan tutte (Mozart), Falstaff (Verdi), Lucia di Lammermoor (Donizetti), Werther (Massenet) a mnoho ďalších. Od roku 1999 pravidelne spolupracuje s Petrom Dvorským v celom rade predstavení v Opere SND a v rámci koncertov s najvýznamnejšími orchestrami na Slovensku, v Čechách a Rakúsku. Dirigoval Dvorského spoločné vystúpenia s Montserrat Caballé (2000), Gabrielou Beňačkovou (2002), Ilonou Tokody (2003) a Anatolijom Kotschergom (2006), ako aj spoločný koncert Evy Urbanovej a Jeleny Obrazcovovej v roku 2002. S PKF – Prague Philharmonia a Petrom Dvorským nahral CD „Vivere“. V roku 2017 dirigoval koncert v Smetanovej sále v Prahe so sólistami Bryanom Hymelom a Irinou Kyriakidou. So zahraničnými orchestrami často uvádza významné diela českej hudby. V roku 1999 naštudoval s Orchestre Philharmonique de Strasbourg Smetanovu Predanú nevestu v Opera National du Rhin s vybranými sólistami z celého sveta. V roku 2005 dirigoval Dvořákovo oratórium Svatební košile so São Paulo Symphony Orchestra (Eva Urbanová, Ľudovít Ludha, Peter Mikuláš). Spolu s čínskym orchestrom NCPA (National Centre for the Performing Arts) naštudoval Dvořákovu Rusalku (2016). Išlo o historicky prvé uvedenie českej opery v Číne a o prvé predvedenie opery s použitím 3D technológie na svete. Rastislav Štúr dirigent Na konte má bohatú spoluprácu so zahraničnými orchestrami, opernými domami a poprednými sólistami. Absolvoval turné po Španielsku s orchestrami Czech Virtuosi (2001) a Janáčkovou filharmóniou Ostrava (2003). V roku 2004 dirigoval v opere v Grazi (Nápoj lásky; Donizetti), v Giessene (Barbier zo Sevilly; Rossini), v Essene (Così fan tutte; Mozart), koncertoval s Juhozápadnou nemeckou filharmóniou v Kostnici a sólistom Heinrichom Schiffom a s Moskovskou filharmóniou. Pravidelne spolupracuje so Symfonickým orchestrom hl. m. Prahy FOK, s ktorým absolvoval koncerty v Norimbergu (2003), Vroclave (2004) a Merseburgu (2005), turné po USA a vystúpenia v rámci festivalov Emy Destinnovej v Českých Budějoviciach (2008) a v Šanghaji (2013). S Českým národným symfonickým orchestrom a Ute Lemper vystúpil na festivale Prague Proms 2008, s Gabrielou Beňačkovou a Evou Urbanovou v berlínskom Konzerthause (2008), s Lawrencom Brownleem a Mojcou Erdmann v Prahe (2012). V roku 2014 dirigoval koncerty s Josephom Callejom v Prostějove a v Čajkovského sále v Moskve. Simon Keenlyside a Štefan Kocán boli sólistami koncertu s Českou filharmóniou, s ktorou sa predstavil v Smetanovej sále v Prahe 2015. Koncertoval aj s Cairo Symphony Orchestra v Káhire (2010) a s Ruským štátnym akademickým symfonickým orchestrom J. F. Svetlanova vo Veľkej sále Konzervatória v Moskve (2017). Pravidelne spolupracuje so Slovenskou filharmóniou v rámci rôznych koncertných cyklov, absolvoval s ňou aj koncerty v Kolíne nad Rýnom (2003 a 2005), v Interlakene (2005), Ingolstadte so sólistom Mischom Maiskym (2010), turné po Španielsku (2010 a 2016), koncert v Tonhalle v Zürichu s Editou Gruberovou, Pavlom Bršlíkom a Jozefom Bencim (2012), v Bruseli s Jolanou Fogašovou a Štefanom Kocánom (2016) a v Ríme s Daliborom Karvayom (2016). S orchestrom realizoval aj CD nahrávky s áriami v podaní Jolany Fogašovej (2000), s hudbou Georgea Gershwina a sólistom Marcelom Štefkom (2013) a s klavírnymi koncertmi Johanna Nepomuka Hummela a sólistom Andrewom Brownellom (2013). Je držiteľom Ceny Frica Kafendu 2011 za vynikajúce dirigentské výkony doma i v zahraničí, ako aj Krištáľového krídla za rok 2017 v kategórii Hudba.


      SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

      bola založená roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života Václav Talich (1949 – 1952) a Ľudovít Rajter (1949 – 1976, do roku 1961 ako jej umelecký riaditeľ). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – Tibor Frešo, Ladislav Slovák, Libor Pešek, Vladimir Verbickij, Bystrík Režucha a Aldo Ceccato. V rokoch 1991 – 2001 bol šéfdirigentom a hudobným riaditeľom Slovenskej filharmónie Ondrej Lenárd. V sezóne 2003/2004 pôsobil ako umelecký riaditeľ inštitúcie Jiří Bělohlávek. Roku 2004 sa stal šéfdirigentom Vladimír Válek, v rokoch 2007 – 2009 ho vystriedal Peter Feranec. V rokoch 2009 – 2016 bol šéfdirigentom francúzsky dirigent Emmanuel Villaume a v rokoch 2017 – 2020 britský dirigent James Judd. Ako stáli hosťujúci dirigenti pôsobili v Slovenskej filharmónii v rokoch 2007 – 2018 Leoš Svárovský, 2011 – 2019 Rastislav Štúr a v sezóne 2018/2019 Petr Altrichter. Od sezóny 2020/2021 sa postu šéfdirigenta ujal Daniel Raiskin.

      Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako János Ferencsik, Witold Rowicki, Václav Smetáček, Karel Ančerl, Franz Konwitschny, Arvīds Jansons, Václav Neumann, Hermann Abendroth, Antonio Pedrotti, Sir Eugene Goossens, Sir Malcom Sargent, Roberto Benzi, Kurt Masur, Sir Charles Mackerras, Carlo Zecchi, Serge Baudo, Claudio Abbado, Kurt Sanderling, Zdeněk Košler (ktorému na základe dlhoročnej úspešnej spolupráce Slovenská filharmónia v roku 1996 udelila čestný titul šéfdirigenta in memoriam), Riccardo Muti, Karl Richter, Kirill Kondrašin, Leif Segerstam, Alain Lombard, Sergiu Celibidache, Thomas Sanderling, Oskar Danon, Mario Rossi, Neeme Järvi, Ken-Ichiro Kobayashi, Jevgenij Svetlanov, Mariss Jansons, Christoph von Dohnányi, Dmitrij Kitajenko, Otmar Suitner, James Conlon, Valerij Gergiev, Alexander Rahbari, Fabio Luisi, Sir Yehudi Menuhin, Peter Schreier, Vladimir Fedosejev, Ralf Weikert, Miltiades Caridis, Pinchas Steinberg, Peter Keuschnig, Tomáš Hanus, Jakub Hrůša, Juraj Valčuha, Tomáš Netopil, Ion Marin, Pavel Baleff, George Pehlivanian, Jun Märkl, Ilan Volkov, Wayne Marshall, Eivind Gullberg Jensen, Alan Buribayev a mnohí ďalší, ale i skladateľov-interpretov vlastných diel ako Jean Martinon, Krzysztof Penderecki a Aram Chačaturian.

      Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, Japonsku, Južnej Kórei, USA a Ománe.

      Predchádzajúca koncertná sezóna 2020/2021 bola výrazne ovplyvnená pandémiou koronavírusu, ktorá znemožnila orchestru vystupovať v zahraničí. Plánované turné orchestra SF do Japonska a Južnej Kórey sa z dôvodu celkovej situácie vo svete presúvajú na rok 2022 a 2023. V sezóne 2021/2022 sa orchester predstavil na InClassica International Music Festival v Dubaji. Naplánované je turné v nemeckých a rakúskych mestách (Kolín nad Rýnom, Wiesbaden, Villach, Viedeň a i.) aj účinkovanie na otváracom koncerte festivalu Smetanova Litomyšl a na festivale Neuberger Kulturtage (Rakúsko).


      MAGDALÉNA ROVŇÁKOVÁ

      zakladateľka, dirigentka a manažérka Bratislavského chlapčenského zboru stojí na čele telesa od jeho vzniku v roku 1982. Po absolvovaní Konzervatória v Bratislave (hra na klavíri) si zvolila štúdium zborového dirigovania na VŠMU, na ktoré nadviazala doktorandským štúdiom (J. Haluzický).

      Bratislavský chlapčenský zbor priviedla na významné domáce a zahraničné pódiá (Konzerthaus vo Viedni, Cagnegie Hall v New Yorku, Veľká sála Konzervatória v Moskve, George Weston Hall v Toronte a ďalšie). Dirigovala stovky a cappella koncertov v katedrálach európskych metropol. Speváčikov pripravila pre špičkové umelecké produkcie, medzi najzávažnejšie patria Pendereckého Credo, Mahlerova 3. a 8. symfónia či Ravelovo Dieťa a čary pre Konzerthaus Viedeň (B. de Billy, F. Luisi, I. Fischer), Honeggerova Jana z Arcu či Berliozovo Te Deum (O. Lenárd), Omša L. Bernsteina pre uvedenie v Brne a Passau (L. Machek). Oratórium Terezín naštudovala na svetovú premiéru v Toronte a reprízy v Prahe, Brne, Bratislave, Viedni, Tel Avive, Jeruzaleme, Haife, New Yorku a mnohé ďalšie. Deväť rokov pripravovala chlapcov pre účinkovanie vo Viedenskej štátnej opere (Musorgskij – Chovančina, Boito – Mefistofeles). Viac ako 30 rokov spolupracuje s operou SND, pre ktorú naštudovala detské party v Pucciniho operách Turandot, Bohéma, Tosca, Massenetovom Wertherovi, Leoncavallových Komediantoch, Bizetovej Carmen, Mozartovej Čarovnej flaute a v ďalších dielach. Pripravila chlapcov na veľké turné s operou SND v Japonsku a hosťovanie na Cypre.

      V roku 1999 založila Súkromnú umeleckú školu, kde sa speváci Bratislavského chlapčenského zboru vzdelávajú v zborovom a sólovom speve. Pôsobí v porotách domácich a medzinárodných súťaží. Je laureátkou Krištáľového krídla, držiteľkou spoločenských ocenení a za prácu s talentovanou mládežou získala ocenenie Slovenka roka.


      GABRIEL ROVŇÁK ml.

      dirigent Bratislavského chlapčenského zboru a pedagóg Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne spolupracuje s Bratislavským chlapčenským zborom od detských rokov. Najskôr ako spevák a sólista (pastierik v Toske), ako barytón medzi staršími spevákmi a v súčasnosti ako dirigent.

      Absolvoval Konzervatórium v Bratislave (J. Karaba) a JAMU v Brne (J. Zbavitel). Počas svojej dirigentskej praxe spolupracoval s mnohými orchestrami (Moravská filharmónia Olomouc, Filharmónia B. Martinů Zlín, Slovenský komorný orchester, Štátna filharmónia Košice, Štátny komorný orchester Žilina, Solamente naturali, Collegium Baroque, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu) a speváckymi zbormi (Bratislavský chlapčenský zbor, spevácky zbor Lúčnica, detský zbor Primavera Brno, dievčenský zbor Canens, Musica Nova...) Pôsobí aj ako operný dirigent (L. Janáček – Příhody lišky Bystroušky v Hamburgu a iné). Realizuje tiež vzdelávacie koncerty pre mladých ľudí v spolupráci so slovenskými symfonickými orchestrami. Jeho autorský cyklus Príbeh hudby sa teší veľkej popularite a pozornosti. Prostredníctvom živých koncertov a streamu ho poznajú tisícky žiakov a študentov na celom Slovensku.

      Bratislavský chlapčenský zbor pripravil na predstavenia a nahrávku opery Šperky Madony (E. W. Ferrari), intenzívne spolupracuje pri príprave všetkých koncertov telesa, ako dirigent absolvoval so zborom stovky koncertov doma aj v zahraničí.


      BRATISLAVSKÝ CHLAPČENSKÝ ZBOR

      pôsobí na slovenskej umeleckej scéne od roku 1982. Jeho zakladateľkou, umeleckou riaditeľkou a dirigentkou je Magdaléna Rovňáková spolu s Gabrielom Rovňákom. S telesom spolupracujú špičkoví slovenskí pedagógovia – sopranistky Miriam Garajová, Monika Maglayová a klaviristka Mgr. art. Dana Hajóssy, PhD.

      Teleso vzniklo ako Chlapčenský filharmonický zbor, neskôr sa transformovalo na Súkromnú základnú umeleckú školu špecializovanú na chlapčenský zborový spev. V koncertnej sezóne 2020/2021 tu študovalo 72 chlapcov vo veku 7 – 28 rokov. Spolupráca so symfonickými orchestrami (Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Viedenskí symfonici, Viedenský rozhlasový orchester, Hamburskí symfonici a ď.) obohatila repertoár telesa o desiatky oratórií, kantát a symfónií (J. S. Bach, L. Bernstein, B. Britten, A. Honegger, G. Mahler, C. Orff, C. Penderecký, M. Ravel, I. Stravinskij, E. Suchoň). Zbor spolupracoval s poprednými svetovými dirigentmi (O. Lenárd, R. Štúr, B. de Billy, J. Conlon, A. Parrot, F. Luisi, R. Muti, J. Tate, E. Villaume a ďalší).

      V opere, balete a činohre stvárňujú chlapci pôsobivé detské úlohy. Zbor koncertuje po celom Slovensku, tlieskali mu i poslucháči veľkomiest v Európe, Amerike, Kanade, Japonsku, Izraeli či Taiwane. V novembri 2021 úspešne vystúpil na adventných koncertoch vo Francúzsku a Švajčiarsku.

      Teleso disponuje širokým repertoárom sakrálnej a svetskej hudby. V jeho podaní možno počuť gregoriánske chorály, renesančnú hudbu, koncertné omše, štylizácie ľudových piesní aj tvorbu súčasných venovali (Ľ. Bernáth, V. Gräffinger, I. Hrušovský, M. Kroupa, P. Martinček, E. Suchoň, I. Zeljenka).

      Bratislavský chlapčenský zbor má na svojom konte 7 CD a 6 DVD filmov nakrútených v spolupráci so Slovenskou televíziou a so svetovými filmovými spoločnosťami (Hallmark, Miramax). Zbor za svoju históriu vychoval mnoho sólistov, výborných zborových spevákov a z jeho radov vzišlo doteraz i šesť dirigentov.

    Páči sa Likes 0
    Online bulletin Odfoťte QR kód pomocou smartfónu a zobrazí sa vám bulletin vo vašom mobilnom zariadení. Alebo na QR kód kliknete a bulletin sa vám zobrazí v novom okne prehliadača.

    Vianočný koncert

    Sobota 18. 12. 2021, 19.00 hSaturday, December 18, 2021, 7.00 PM
    Cyklus M – Mimoriadne koncerty
    Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
    M serie – Special Concerts
    Concert Hall of Slovak Philharmonic


    Program
    Leroy Anderson (1908–1975)
      Vianočný festival A Christmas Festival
    Vianočná koleda[upr. Ľubica Čekovská (1975)]
      Dnešný deň sa radujme Dnešný deň sa radujme, Slovak Carol
      Dobrý pastier Dobrý pastier, Slovak carol
    Zdeněk Macháček (1928–2017)
      Zmes vianočných kolied Christmas Carols
    Edvard Hagerup Grieg (1843–1907)
      Peer Gynt, hudba k dráme Henrika Ibsena, op. 46+55 Peer Gynt, Music to the dramatic poem by Henrik Ibsen, Op. 46+55
      Ranná náladaMorgenstemning / Morning Mood
      Solveigina pieseňSolveigs sang / Solveig’s Song
    Franz Schubert (1797–1828)[upr. Alois Melichar (1896–1976)] [upr. Ľuboš Bernáth (1977)]
      Mille cherubini in coro, D. 498 Mille cherubini in coro, D. 498
    Leroy Anderson (1908–1975)
      Trubkárova uspávanka The Trumpeter’s Lullaby
    Giulio Caccini (1551–1618)/ Vladimir Vavilov (1925–1973)
      Ave Maria Ave Maria
    Leroy Anderson (1908–1975)
      Jazda saní Sleigh Ride
    Latinský hymnus[upr. Luis Bedmar (1932)]
      Adeste fideles Adeste fideles
    Tomaso Albinoni (1671–1751)
      Adagio g mol Adagio in G minor
    Johann von Herbeck (1831–1877)
      Pueri concinite Pueri concinite
    Leroy Anderson (1908–1975)
      Forgotten Dreams / Zabudnuté sny Forgotten Dreams
    César Franck (1822–1890)
      Panis Angelicus Panis Angelicus
    John Rutter (1945)
      For the Beauty of the Earth (Pre krásu zeme) For the Beauty of the Earth
    Franz Gruber (1787–1863)
      Tichá noc Silent Night

    Vianočné sviatky predstavujú v kolobehu života akýsi pevný bod, do ktorého každý ďalší rok, plný nových neistôt, prekvapení a výziev opäť s istotou vyústi. Je to obdobie, kedy sa opäť snažíme nájsť si viac času na svojich blízkych, na oddych, na to, čo nám prináša radosť a pokoj. Nielen ticho, pohrúženie sa do samého seba, ale i pekné veci, ktoré máme radi a dobre ich poznáme, to všetko nám môže prinášať vytúžený pokoj. Preto i tradičné koledy a obľúbené skladby od autorov komponujúcich naprieč štýlmi majú svoje neoddeliteľné miesto počas vianočných sviatkov.

    Rastislav Štúr, dlhoročný šéfdirigent Opery SND, pravidelne spolupracuje aj so Slovenskou filharmóniou. Bratislavský chlapčenský zbor pod vedením dirigentky, zakladateľky i manažérky Magdalény Rovňákovej, nielen koncertuje doma i v zahraničí, ale i účinkuje a nahráva pre televíziu a film. Michaela Šebestová je stálou hosťujúcou sólistkou Opery SND i Štátnej opery v Banskej Bystrici a na svojom konte má viacero úspechov zo speváckych súťaží.


    VideozáznamVideorecording
    AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, StanoStano BeňačkaBeňačka kamerycamera, striheditor, MarekMarek PiačekPiaček streamstream, réžiavideo producer, postprodukciapost-production
    Vyrobila Slovenská filharmónia © 2021A Slovak Philharmonic Production © 2021

    Facebook

    X (Twitter)