Mozart / Čajkovskij / Walton / ŠostakovičMozart / Tchaikovsky / Walton / Shostakovich

[ Autor textu: Kristína Guničová / študentka 2. ročníka Bc. štúdia na Katedre teórie hudby ]

Geniálny skladateľ a virtuóz Wolfgang Amadeus Mozart (1756 – 1791) sa stal nesmrteľnou ikonou klasicistickej éry. Koncertovať a komponovať začal už v útlom veku. Prvé koncertné cesty podnikol spolu so svojou sestrou a otcom už ako sedemročný. Wolfgang uchvacoval panovnícke dvory hrou na klavíri a husliach. Skladby tvoril väčšinou na objednávku. Zanechal po sebe vyše šesťsto diel svetského a duchovného charakteru. Talentovaný skladateľ sa vo svojej tvorbe venoval väčšine typických hudobných druhov svojej doby, pričom vo všetkých vynikal. Významné miesto v jeho tvorbe zastávajú tiež hudobnodramatické diela. Jeho kompozičný štýl je jedným z vrcholných prejavov viedenského klasicizmu. Vyznačuje sa melodicko-harmonickou pestrosťou a eleganciou, prameniacou z talianskej opery, či rakúskej inštrumentálnej tradície.

Na opernej pôde dosiahol veľké uznanie pražského publika po uvedení komickej opery Figarova svadba. V domovskej Viedni však bolo toto dielo považované za škandalózne. Mozartovi sa dokonale podarilo vykresliť pestrú paletu kontrastných ľudských charakterov s cieľom poukázať na mravný úpadok šľachty. V štyroch dejstvách sa striedajú komediálne situácie a intrigy, inšpirované revolučnými zmenami v druhej polovici 18. storočia. Veľkolepá a energická Predohra k opere Figarova svadba, KV 492 patrí v koncertnom prevedení k Mozartovým najhrávanejším dielam. Ikonickú hlavnú tému prináša sekcia sláčikových nástrojov spolu s fagotmi, ku ktorým sa výraznou melódiou pripájajú dychové nástroje.

Jedným z veľmi emotívnych a technicky náročných sólových čísel opery je recitatív a ária E Susanna non vien!, Dove sono zo záveru tretieho dejstva. Grófka Rosina (soprán) sa, čakajúc na návrat slúžky Susanny, vyznáva zo sklamania a bolesti nad zradou svojho manžela, grófa Almavivu, ktorého podozrieva z nevery. Ruský skladateľ Piotr Iľjič Čajkovskij (1840 – 1893) vstúpil do dejín hudby ako syntetik národnej tradície a prvkov západoeurópskeho romantizmu. Cit pre lyrickú melanchóliu, ale aj veľkoleposť ruskej ľudovej tradície sa najvýraznejšie prejavil v symfonickej a opernej tvorbe. Jeho meno sa zapísalo do histórie najmä v súvislosti s obľúbenými a často hrávanými baletmi, no význam v hudobnej literatúre majú nepochybne tiež symfónie, symfonické predohry, či koncerty. Spevnosť v kombinácii s fascinujúcimi harmonickými zvratmi, grandióznou inštrumentáciou a údernou rytmikou zanechávajú v poslucháčovi nezabudnuteľný estetický zážitok.

Jednou z najúspešnejších sa stala psychologická opera Eugen Onegin spracovaná na námet rovnomenného románu Alexandra Sergejeviča Puškina. Na pozadí ľúbostného príbehu dvoch protikladných postáv skladateľ zobrazuje krízu predrevolučnej spoločnosti. Zatiaľ čo Tatiana predstavuje ideál vlastností ruskej ženy, Onegin je stelesnením morálneho úpadku. Lyrickosť skladateľovho hudobného myslenia sa naplno prejavila v slávnej „listovej scéne“ s áriou Puskaj pogibnu ja... Ja vam pišu, ktorá predstavuje dramatický monológ Tatiany plný emocionálnych rozporov. Sir William Walton (1902 – 1983) sa svojou tvorbou zapísal medzi najvýznamnejších predstaviteľov anglickej hudby. Jadro jeho kompozičnej práce tkvie najmä v orchestrálnej hudbe. Známe sú však aj jeho opery, oratóriá, či filmová hudba. Tieto diela boli evidentne ovplyvnené niektorými staršími skladateľmi, ako napríklad Edward Elgar, Igor Stravinskij a Paul Hindemith. Práve Hindemith bol sólistom prvého uvedenia jednej z najlepších Waltonových skladieb – Koncertu pre violu a orchester * * * (1929). Pôvodne bolo toto dielo skomponované pre anglického violistu Lionela Tertisa, ten však Waltonov rukopis odmietol kvôli tomu, že sa mu zdal „príliš moderný“. Tertis neskôr svoje rozhodnutie oľutoval a niekoľkokrát spomínané dielo interpretoval. Pri komponovaní koncertu čerpal Walton inšpiráciu v *Husľovom koncerte č. 1 D dur, op. 19 Sergeja Prokofieva. Waltonov Violový koncert pozostáva z troch častí: Andante comodo, Vivo con molto preciso a Allegro moderato. Samotný skladateľ však pravdepodobne nebol úplne spokojný so svojím dielom. V roku 1962 sa vrátil k partitúre koncertu a revidoval ju. Burcujúcu orchestráciu výrazne zjemnil a nástrojové obsadenie dychovej sekcie zredukoval: namiesto troch využitých nástrojov v každej sekcii ponechal iba dva. Pre Waltonov kompozičný štýl sú charakteristické romantické melódie, bohatá harmónia, výrazná rytmická pulzácia a značná dávka melanchólie. Ruský skladateľ **Dmitrij Šostakovič (1906 – 1975) je považovaný za jedného z najväčších symfonikov 20. storočia. Preslávil sa najmä vďaka svojim 15 symfóniám. Výrazné miesto v jeho tvorbe zastávajú aj sláčikové kvartetá, sólové koncerty pre rôzne nástroje a ďalšia inštrumentálna a vokálna hudba. Mnohé z jeho diel boli písané pod tlakom vládnych noriem sovietskeho umenia, čo sa odzrkadlilo nielen na výslednom tvare mnohých kompozícií, ale aj na psychickom stave skladateľa. Inšpirácie pre svoju tvorbu hľadal v hudbe Piotra Iľjiča Čajkovského, Paula Hindemitha a súčasníka Sergeja Prokofieva. Napokon však dospel ku špecifickému, v súčasnosti vysoko cenenému, individuálnemu hudobnému jazyku. Šostakovič sa počas svojho života venoval okrem kompozičnej činnosti aj hre na klavíri. Napísal dva klavírne koncerty.

Koncert pre klavír a orchester č. 2 F dur, op. 102 vznikol v roku 1957. Skladateľ ho venoval svojmu synovi ako darček k jeho devätnástym narodeninám. Maxim Šostakovič nakoniec premiéroval dielo po ukončení svojho štúdia na Moskovskom konzervatóriu. Skladba je založená na overenom trojčasťovom koncertnom pôdoryse: Allegro, Andante, Allegro. Obsadenie orchestra je relatívne malé, inštrumentácia tak dielu dodáva veľkú mieru jasnosti a ľahkosti. Náladová povaha je ale v príkrom rozpore s mnohými Šostakovičovými predošlými skladbami. Úzkosť, melanchóliu a zvukovú temnotu vymenil za hravosť, iskrivosť a nepopierateľný pôvab.

Kristína Guničová / študentka 2. ročníka Bc. štúdia na Katedre teórie hudby

TATIANA HAJZUŠOVÁ

je absolventkou Konzervatória v Bratislave, na ktorom študovala spev v triede Boženy Ferancovej a tiež hru na klavíri u Dany Hajóssy. V súčasnosti je študentkou VŠMU v Bratislave pod vedením Boženy Ferancovej. Počas štúdia získala niekoľko významných ocenení na renomovaných medzinárodných speváckych súťažiach. V roku 2015 jej bolo udelené prvé miesto na medzinárodnej speváckej súťaži Rudolfa Petráka v Žiline, prvé miesto na Medzinárodnej speváckej súťaží Antonína Dvořáka v Karlových Varoch v kategórii „Operní naděje“, prvé miesto na Medzinárodnej speváckej súťaží v Olomouci a zároveň titul laureáta súťaže. V roku 2016 získala druhé miesto na medzinárodnej súťaži Pro Bohemia v Ostrave.

V roku 2017 sa umiestnila na druhom mieste na Medzinárodnej speváckej súťaži Iuventus Canti vo Vrábľoch v kategórii ženy do 24 rokov. V tom istom roku sa stala laureátkou na Medzinárodnej speváckej súťaži Mikuláša Schneidera-Trnavského v kategórii ženy do 24 rokov, kde jej okrem prvého miesta porota udelila aj cenu Hudobného centra a Cenu operného speváka Otokara Kleina. O rok neskôr získala prvé miesto na Medzinárodnej speváckej súťaži Elizabeth Házy, kde okrem hlavnej ceny dostala ponuky koncertovať v Maďarsku a Rakúsku. Minulý rok v júni bola najmladšou účastníčkou (semifinále) na prestížnej Medzinárodnej súťaži Galiny Vyshnevskej v Moskve. Účinkovala na slávnostnom galakoncerte v kostole St. Martin in the Fields na Trafalgar Square v centre Londýna v rámci projektu kultúrneho podujatia v čase zavŕšenia predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ. Reprezentovala Slovensko na Slovenskej ambasáde v Taliansku a v Rakúsku. V  roku 2017 spolupracovala so symfonickým orchestrom a zborom Konzervatória v Bratislave v Korunovačnej omši C dur (sólový part pre soprán) od W. A. Mozarta. O rok neskôr vystúpila na pôde Slovenskej filharmónie v Bratislave. Spolu s Bratislavským chlapčenským zborom pod vedením zbormajsterky Magdalény Rovňákovej účinkovala na Vianočnom koncerte pre Tatra banku. Spolupracuje so Štátnou filharmóniou v Košiciach v projekte Príbeh hudby 3 „Opera letí“ pod vedením dirigenta a autora projektu Gabriela Rovňáka. Vo februári predstavila vokálnu tvorbu významných slovenských skladateľov v spolupráci so zaslúžilou umelkyňou Ukrajiny Ľubov Gunder na medzinárodnom festivale vo Ľvove na pôde Národnej hudobnej akadémie M. Lysenka. V roku 2020 sa stala víťazkou medzinárodnej online súťaže CA AVE MUSIC TURKEY, kde získala cenu GRAND PRIX. V novembri 2020 debutovala v Štátnom divadle Košice v projekte Gustav a Alma  Mahler – „Manželstvo v piesňach“, ktorý bol následne odvysielaný v RTVS. Tohto roku sa stala víťazkou medzinárodnej súťaže Elbphilharmonie v Hamburgu, kde sa v kategórii  operný spev stala absolútnym víťazom.

MARTIN RUMAN

je slovenský violista, v súčasnosti pôsobiaci na pozícii 1. hráča v skupine viol Slovenskej filharmónie a ako pedagóg na Konzervatóriu v Bratislave. Po maturite na Piaristickom gymnáziu v Prievidzi začal svoje hudobné štúdiá na Bratislavskom konzervatóriu v triede Kornela Klatta. V tomto období získal prvú cenu na Súťaži slovenských konzervatórií a súťaži Talenty pre Európu v Dolnom Kubíne. Neskôr v štúdiách pokračoval na Pražskom konzervatóriu v triede Karla Doležala, v rámci ktorého získal prvú cenu na Súťaži českých konzervatórií. V roku 2012 vyhral konkurz do Slovenskej filharmónie a vzdelanie si počas práce dopĺňal na VŠMU v triede Jozefa Hošeka a vo Viedni u Alexandra Zemtsova.

Po absolvovaní magisterského štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici u Ewalda Danela nastúpil v roku 2019 na doktorandské štúdium na VŠMU v Bratislave pod vedením Jozefa Hošeka. Zúčastnil sa na mnohých interpretačných kurzoch u renomovaných umelcov ako Gilad Karni, Atar Arad, Hariolf Schlichtig, Mikhail Zemtsov, Julia Dinerstein, Stephanie Baer, Wolfgang Klos a iní. Ako sólista, komorný hráč alebo vedúci skupiny viol v orchestri vystupoval takmer vo všetkých európskych krajinách, v USA, Japonsku, Južnej Kórei, Ománe, či v Izraeli. V komorných zoskupeniach spolupracoval s osobnosťami ako Shmuel Ashkenasi, Zhou Qian, Isabelle van Keulen, Robert Cohen, Juan-Miguel Hernandez, Daniel Rowland, Pablo Barragán. Pravidelne účinkuje aj s najznámejšími slovenskými umelcami a súbormi (Igor Karško, Milan Paľa, Jozef Lupták, Boris Lenko, Ján Krigovský, Muchovo kvarteto, Moyzesovo kvarteto). Je pravidelným účinkujúcim na komornom festivale Konvergencie a členom komorného zoskupenia Collegium Wartberg. S klaviristkou Alenou Hučkovou odohral recitály na viacerých slovenských a zahraničných festivaloch. Ako sólista sa viackrát predstavil so Slovenskou filharmóniou, Slovenským komorným orchestrom, Cappellou Istropolitanou a Sinfoniettou Bratislava. Popri pedagogickej činnosti na Konzervatóriu v Bratislave je od roku 2017 taktiež lektorom v Slovenskom mládežníckom orchestri a pedagogicky pôsobí aj na domácich i zahraničných kurzoch, ako napríklad CIMA vo Viedni, alebo komorné kurzy Konvergencie.

TEREZA ŠPULÁKOVÁ

absolvovala Konzervatórium v Pardubiciach v triede Inny Tolmačovej. Ako sólistka spolupracovala s Filharmóniou Hradec Králové a získala umiestnenie na niekoľkých medzinárodných súťažiach (Súťaž Sergeja Rachmaninova v Madride, Súťaž mladých hudobníkov vo Viedni, Music Seasons v Kodani a  i.).

Viackrát sa aktívne zúčastnila na Medzinárodných kurzoch Pražského konzervatória, Klavírnych kurzoch v Mikulove, majstrovských kurzoch na VŠMU a na Sibeliovej akadémii v Helsinkách pod vedením renomovaných umelcov (Avedis Kouyoumdjian, Ivo Kahánek, Elise Silva, Marián Pivka, Gil Garburg, Juhani Lagerspetz, Ilmo Ranta). V akademickom roku 2017/18 študovala na Escola Superior de Música e Artes do Espectáculo v Porte pod vedením Constantina Sandu. V zimnom semestri 2019/20 absolvovala študijný pobyt na renomovanej Sibeliovej akadémii vo Fínsku v triede Anttiho Hottiho. V súčasnosti je poslucháčkou magisterského štúdia na VŠMU v Bratislave, kde sa pod vedením Jordany Palovičovej venuje sólovej i komornej hre. Taktiež interpretačne participovala na reprezentatívnom projekte domovskej Katedry klávesových nástrojov na VŠMU s názvom KLAVIA2RA, v rámci ktorého boli prezentované diela pre dva klavíry. Aktuálne je súčasťou súborného DVD titulu s koncertnými podujatiami projektu v Dvorane HTF VŠMU počas jeho trojročnej existencie.

RASTISLAV ŠTÚR

absolvoval štúdium orchestrálneho dirigovania na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne, kde dnes pôsobí aj ako pedagóg.

V roku 1996 debutoval v Opere SND v Boitovom Mefistofelovi, čo mu otvorilo rad ďalších možností. Naštudoval tu opery Dcéra pluku (Donizetti), Maškarný bál, Trubadúr a La traviata (Verdi), ktorú dirigoval aj na turné v Japonsku v roku 2004 (so sólistami Petrom Dvorským a Mariou Guleghinou), Barbier zo Sevilly (Rossini), Čarovná flauta (Mozart), Predaná nevesta (Smetana), Nabucco (Verdi), Andrea Chénier (Giordano), Panna Orleánska a Piková dáma (Čajkovskij), Faust a Margaréta (Gounod), Manon Lescaut a Triptych (Puccini), balety Andersen (Nedbal), Spartakus (Chačaturian), Sylfída (Lovenskjold), Romeo a Júlia (Prokofiev). Diriguje tu opery Tosca (Puccini), Così fan tutte (Mozart), Falstaff (Verdi), Lucia di Lammermoor (Donizetti), Werther (Massenet) a mnoho ďalších.

Od roku 1999 pravidelne spolupracoval s Petrom Dvorským v celom rade predstavení v Opere SND a v rámci koncertov s najvýznamnejšími orchestrami na Slovensku, v Čechách a Rakúsku. Dirigoval Dvorského spoločné vystúpenia s Montserrat Caballé (2000), Gabrielou Beňačkovou (2002), Ilonou Tokody (2003) a Anatolijom Kotschergom (2006), ako aj spoločný koncert Evy Urbanovej a Jeleny Obrazcovovej v roku 2002. S PKF – Prague Philharmonia a Petrom Dvorským nahral CD „Vivere“. V roku 2017 dirigoval koncert v Smetanovej sále v Prahe so sólistami Bryanom Hymelom a Irinou Kyriakidou.

So zahraničnými orchestrami často uvádza významné diela českej hudby. V roku 1999 naštudoval s Orchestre Philharmonique de Strasbourg Smetanovu Predanú nevestu v Opera National du Rhin s vybranými sólistami z celého sveta. V roku 2005 dirigoval Dvořákovo oratórium Svatební košile so São Paulo Symphony Orchestra (Eva Urbanová, Ľudovít Ludha, Peter Mikuláš). Spolu s čínskym orchestrom NCPA (National Centre for the Performing Arts) naštudoval Dvořákovu Rusalku (2016). Išlo o historicky prvé uvedenie českej opery v Číne a o prvé predvedenie opery s použitím 3D technológie na svete.

Na konte má bohatú spoluprácu so zahraničnými orchestrami, opernými domami a poprednými sólistami. Absolvoval turné po Španielsku s orchestrami Czech Virtuosi (2001) a Janáčkovou filharmóniou Ostrava (2003). V roku 2004 dirigoval v opere v Grazi (Nápoj lásky; Donizetti), v Giessene (Barbier zo Sevilly; Rossini), v Essene (Così fan tutte; Mozart), koncertoval s Juhozápadnou nemeckou filharmóniou v Kostnici a sólistom Heinrichom Schiffom a s Moskovskou filharmóniou. Pravidelne spolupracuje so Symfonickým orchestrom hl. m. Prahy FOK, s ktorým absolvoval koncerty v Norimbergu (2003), Vroclave (2004) a Merseburgu (2005), turné po USA a vystúpenia v rámci festivalov Emy Destinnovej v Českých Budějoviciach (2008) a v Šanghaji (2013). S Českým národným symfonickým orchestrom a Ute Lemper vystúpil na festivale Prague Proms 2008, s Gabrielou Beňačkovou a Evou Urbanovou v berlínskom Konzerthause (2008), s Lawrencom Brownleem a Mojcou Erdmann v Prahe (2012). V roku 2014 dirigoval koncerty s Josephom Callejom v Prostějove a v Čajkovského sále v Moskve. Simon Keenlyside a Štefan Kocán boli sólistami koncertu s Českou filharmóniou, s ktorou sa predstavil v Smetanovej sále v Prahe 2015. Koncertoval aj s Cairo Symphony Orchestra v Káhire (2010) a s Ruským štátnym akademickým symfonickým orchestrom J. F. Svetlanova vo Veľkej sále Konzervatória v Moskve (2017).

Pravidelne spolupracuje so Slovenskou filharmóniou v rámci rôznych koncertných cyklov, absolvoval s ňou aj koncerty v Kolíne nad Rýnom (2003 a 2005), v Interlakene (2005), Ingolstadte so sólistom Mischom Maiskym (2010), turné po Španielsku (2010 a 2016), koncert v Tonhalle v Zürichu s Editou Gruberovou, Pavlom Bršlíkom a Jozefom Bencim (2012), v Bruseli s Jolanou Fogašovou a Štefanom Kocánom (2016) a v Ríme s Daliborom Karvayom (2016). S orchestrom realizoval aj CD nahrávky s áriami v podaní Jolany Fogašovej (2000), s hudbou Georgea Gershwina a sólistom Marcelom Štefkom (2013) a s klavírnymi koncertmi Johanna Nepomuka Hummela a sólistom Andrewom Brownellom (2013). Je držiteľom Ceny Frica Kafendu 2011 za vynikajúce dirigentské výkony doma i v zahraničí, ako aj Krištáľového krídla za rok 2017 v kategórii Hudba.

SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

bola založená roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života Václav Talich (1949 – 1952) a Ľudovít Rajter (1949 – 1976, do roku 1961 ako jej umelecký riaditeľ). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – Tibor Frešo, Ladislav Slovák, Libor Pešek, Vladimir Verbickij, Bystrík Režucha a Aldo Ceccato. V rokoch 1991 – 2001 bol šéfdirigentom a hudobným riaditeľom Slovenskej filharmónie Ondrej Lenárd. V sezóne 2003/2004 pôsobil ako umelecký riaditeľ inštitúcie Jiří Bělohlávek. Roku 2004 sa stal šéfdirigentom Vladimír Válek, v rokoch 2007 – 2009 ho vystriedal Peter Feranec. V rokoch 2009 – 2016 bol šéfdirigentom francúzsky dirigent Emmanuel Villaume a od roku 2017 do roku 2020 britský dirigent James Judd. Ako stáli hosťujúci dirigenti pôsobili v Slovenskej filharmónii v rokoch 2007 – 2018 Leoš Svárovský, 2011 – 2019 Rastislav Štúr a v sezóne 2018/2019 Petr Altrichter. Od sezóny 2020/2021 sa postu šéfdirigenta ujal Daniel Raiskin.

Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako János Ferencsik, Witold Rowicki, Václav Smetáček, Karel Ančerl, Franz Konwitschny, Arvīds Jansons, Václav Neumann, Hermann Abendroth, Antonio Pedrotti, Sir Eugene Goossens, Sir Malcom Sargent, Roberto Benzi, Kurt Masur, Sir Charles Mackerras, Carlo Zecchi, Serge Baudo, Claudio Abbado, Kurt Sanderling, Zdeněk Košler (ktorému na základe dlhoročnej úspešnej spolupráce Slovenská filharmónia v roku 1996 udelila čestný titul šéfdirigenta in memoriam), Riccardo Muti, Karl Richter, Kirill Kondrašin, Leif Segerstam, Alain Lombard, Sergiu Celibidache, Thomas Sanderling, Oskar Danon, Mario Rossi, Neeme Järvi, Ken-Ichiro Kobayashi, Jevgenij Svetlanov, Mariss Jansons, Christoph von Dohnányi, Dmitrij Kitajenko, Otmar Suitner, James Conlon, Valerij Gergiev, Alexander Rahbari, Fabio Luisi, Sir Yehudi Menuhin, Peter Schreier, Vladimir Fedosejev, Ralf Weikert, Miltiades Caridis, Pinchas Steinberg, Peter Keuschnig, Tomáš Hanus, Jakub Hrůša, Juraj Valčuha, Tomáš Netopil, Ion Marin, Pavel Baleff, George Pehlivanian, Jun Märkl, Ilan Volkov, Wayne Marshall, Eivind Gullberg Jensen, Alan Buribayev a mnohí ďalší, ale i skladateľov-interpretov vlastných diel ako Jean Martinon, Krzysztof Penderecki a Aram Chačaturian.

Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, Japonsku, Južnej Kórei, USA a Ománe.

Medzi najvýznamnejšie udalosti sezóny 2019/2020, ktorá bola kvôli pandémii koronavírusu predčasne ukončená, okrem iného patrila trojica koncertov SF na festivale Bratislavské hudobné slávnosti s dirigentmi Jamesom Juddom, Jurajom Valčuhom a Pinchasom Steinbergom, mimoriadny koncert k Roku Milana Rastislava Štefánika, slávnostné koncerty k 70. výročiu založenia Slovenskej filharmónie či Koncert k 30. výročiu Nežnej revolúcie.

Plánované turné orchestra SF v sezóne 2020/2021 do Južnej Kórey a Japonska sa z dôvodu celkovej situácie vo svete presúvajú na rok 2022.