Slovenský filharmonický zborSlovak Philharmonic Choir

[ Autor textu: Zuzana Buchová Holičková ]

Celonočné bdenie op. 37 (známe v skrátenej podobe Nešpory, resp. Vešpery) Sergeja Rachmaninova netreba zvlášť predstavovať. Tvoria pevnú súčasť kmeňového repertoáru profesionálnych zborových telies vrátane Slovenského filharmonického zboru a celosvetovo patria k poslucháčsky vyhľadávaným koncertným dielam. Skrátený názov Nešpory nie je celkom presný. Rachmaninovov op. 37 sa síce začína spevmi večernej bohoslužby (časti 1 – 6), ale pokračuje aj ďalšími modlitbami liturgie hodín, ktoré tvoria matutínum (časti 7 – 11), ranné chvály (12) a príma (13 – 15). Matutínum a príma boli súčasťou aj rímsko-katolíckej liturgie hodín, po reforme boli vypustené, resp. zmenené.

Rachmaninov nebol práve ukážkovým veriacim a aj podľa jeho vlastných slov ho v kostoloch pravoslávnej cirkvi najviac zaujímala práve hudba. Melodika liturgických spevov presiakla aj do jeho symfonickej tvorby a jeho a cappella diela len potvrdzujú jeho fascináciu ruskou liturgickou hudbou, ktorá stojí predovšetkým na spevoch a zbore. Hudba a spev v pravoslávnej liturgii je v prvom rade nositeľkou textu, ktorý musí byť pri deklamácii zrozumiteľný a nesmie ho prerušiť ani štruktúra samotnej kompozície ani hudobný nástroj. Napriek konzervativizmu pravoslávnej cirkvi v oblasti liturgickej hudby, ktorá z uvedených dôvodov nepovolila vývoj, aký zaznamenala liturgická hudba západných cirkví, prelom 19. a 20. storočia priniesol výrazný posun aj tu. Skladateľov, ktorí sa v tom čase na túto oblasť zamerali, však Rachmaninov predstihuje v škále farebnosti zborového zvuku, ktorú dosahuje okrem iného aj veľkým množstvom divisi úsekov vo všetkých hlasoch, nehovoriac o rozsahoch jednotlivých hlasov, ktoré skladateľ využíva v plnej miere, akú mu ruská tradícia zborového spevu poskytuje. Po technickej stránke tak ide priam o virtuózne diela, no zároveň je jeho cieľom aj zachovanie charakteru liturgického spevu pravoslávnej bohoslužby. Aj samotný skladateľ si však uvedomoval, že toto dielo bude pre nároky, aké kladie na zbor, ťažké zaraďovať do reálnych slávení.

Celonočné bdenie vzniklo v priebehu dvoch týždňov na začiatku roka 1915 a bolo veľmi pozitívne prijaté už pri svojej premiére 10. marca 1915. Publikum si dielo vyžiadalo v priebehu sezóny ešte štyrikrát.

Deväť z celkovo pätnástich spevov je postavených na tradičných nápevoch ruskej liturgie – ide o znamennyj, kyjevský a grécky nápev. Melódie ostatných skladieb vytvoril Rachmaninov, no sú natoľko preniknuté duchom a charakterom pravoslávneho spevu, že ich sám nazval „vedomou napodobeninou“. Mnohé z ním vytvorených melódií oscilujú okolo jedného tónu a využívajú modalitu skutočných pôvodných spevov. Tento skladateľský prístup zabezpečuje jednoliatosť diela, dynamiku a určitú dramatičnosť nevyhnutnú pri slávení pravoslávnej liturgie.

Hlavné melodické línie vychádzajú zo zvuku a významu textov a málokedy sa pohybujú v intervaloch väčších ako tercia. Plochu pätnástich skladieb tvoria rozmanité pôdorysy rytmiky aj harmónie zamerané na vyjadrenie obsahu a posolstva textov, ktoré siahajú od krajných polôh hlbokej úcty, pokánia a meditácie až k oslavným chválam a vzdávaniam vďaky.

Na dnešnom koncerte zaznie výber šiestich častí. Melódiu štyroch z nich vytvoril Rachmaninov (1, 3, 6, 7).

Diela španielskeho skladateľa a dirigenta Javiera Busta patria medzi zbormi k tým obľúbeným. Hoci vyštudoval medicínu a celý život aj pôsobil ako praktický lekár a hudbe sa venoval ako samouk, založil a viedol viacero speváckych zborov, pravidelne sa prezentuje na medzinárodných zborových podujatiach ako dirigent aj porotca a najmä, neustále tvorí pre zbory. Jeho skladby sú charakteristické spevnosťou, bohatými farebnými harmóniami, no zároveň náročnosťou, pre ktorú sa stali predovšetkým súťažným a koncertným repertoárom zborov z celého sveta. O magnum mysterium je ukážkovým príkladom, ktorý od interpretov vyžaduje špičkovú technickú pripravenosť a hudobnú vyspelosť a svojou stavbou je výzvou aj pre profesionálne zbory. Busto si zvolil veľmi často zhudobňovaný text vianočného moteta, ktorému sa dostalo pozornosti od skladateľov naprieč všetkými obdobiami a je možné počuť ich hudobné predstavy „obrovského tajomstva“ v rôznych podobách. Busto zvolil na úvod aleatoriku, ktorá evokuje šepot pastierov kľačiacich v bázni pri jasliach s novonarodeným Kristom. Skladba je akousi meditáciou o neuveriteľnej udalosti narodenia Boha z človeka, no zároveň má ambíciu byť koncertnou skladbou hodnou pozornosti náročného diváka. Vyžaduje jasne premyslené línie a koncepciu interpretácie jednotlivých fráz, ktoré sa v istom zmysle odlišujú, no nie sú kontrastné a je potrebné zachovať plynulosť a prirodzenosť ich prepojení. Po technickej stránke je nevyhnutné, aby mal zbor dobre rozložené sily a koncentráciu. Táto skladba je o tajomstve rovnováhy emócie a rácia, vytrvalosti a dobre načasovanej výbušnosti.

Základnou inšpiráciou tvorby Lukáša Borzíka je už pri letmom pohľade duchovná tematika. Sapientia aeterna (Večná múdrosť) je jedným z dôkazov jeho mimoriadne hĺbavého prístupu k témam spojeným s kresťanstvom a kresťanskou filozofiou. Tri na prvý pohľad krátke, no univerzálne platné výroky, ukrývajú mnohé vrstvy poznania, ktoré sa znásobujú v priebehu života a odrážajú filozofiu kontemplatívnych mníšskych rádov. Zároveň ich autor vníma ako obrazy rôznych fáz života človeka a jeho túžob, ktoré sa nemenia ani v priebehu storočí. Prvá z nich, Beata solitudo, sola beatitudo, čiže Blažená samota, blaženosť sama, reprezentuje vstup do života, do ktorého sa človek rodí sám a sám z neho odchádza. Zároveň je preňho samota možnosťou byť so samým sebou a konfrontovať sa s otázkami, ktoré ho presahujú a bude si na ne odpovedať celý život. Nasledujúca časť Stat crux, dum volvitur orbis..., alebo Kríž stojí, hoc svet sa točí... prináša obraz pozemského života, ktorý plynie v čase a prináša poznanie, no v ktorom je zároveň vždy prítomný pevný, nemenný bod v podobe viery vyrastajúcej a upevnenej práve poznaním. Ide tiež aj o symbol utrpenia, ktoré však nie je cieľom, ale určitou nevyhnutnosťou v procese poznávania a objavovania pravdy. Tretia časť, pomerne známy výrok Memento mori! (Pamätaj na smrť!), je pripomienkou pominuteľnosti, ktorá je však nevyhnutnou súčasťou života a s ktorou je súčasný človek v ostatnom období konfrontovaný omnoho viac, ako je zvyknutý.

Sapientia Aeterna vznikla v roku 2003 na konci autorovho štúdia na konzervatóriu ako súťažná skladba pre festival speváckych zborov Akademická Banská Bystrica. Pôvodne ho napísal ako jednoliaty celok, v roku 2014 ho už v zrevidovanej podobe troch samostatných skladieb uviedol Slovenský filharmonický zbor.

Koncertný večer prepojený duchovnou tematikou uzatvára kantáta Epigrafy Jevgenija Iršaia. Päť skladieb na texty básnika Arsenija Tarkovského sa na prvý pohľad možno obsahovo vymyká predchádzajúcej dramaturgii večera, no dajú sa vnímať aj duchovným spôsobom a piatimi časťami tvoria akýsi svetský ekvivalent k omši. Epigrafy vznikli v roku 1985 a skladateľ za ne získal ocenenie na súťaži v Petrohrade. Neskôr sa stali aj povinnou skladbou pre dirigentov končiacich štúdium a v Rusku boli aj niekoľkokrát nahraté. Počas uvedenia v Rachmaninovovej sále Moskovského štátneho konzervatória sa stretol aj so samotným Tarkovským. Na Slovensku zazneli prvýkrát v roku 2014 v podaní Slovenského filharmonického zboru. Podľa vlastných slov skladateľa ide v jeho tvorbe o dielo, ktoré sa vymyká ostatným v zmysle hudobného jazyka aj štýlu a znamenalo aj pozitívny obrat v jeho kariére. V básňach sa snažil podčiarknuť práve aj duchovný podtext, zvukovosťou mu ide o vystihnutie napríklad aj jedinečnosti ruskej prírody. Tarkovského básne poskytujú svojím jazykom pomerne široký priestor na ich interpretáciu a ich význam závisí, podobne ako v predchádzajúcich latinských sentenciách, od prežitého. Texty sú spojené so životom a smrťou a tým, čo je medzi nimi – radosťou, utrpením, láskou, túžbou po odpustení. Samotný skladateľ však za najdôležitejšiu považuje poslednú časť Svieca. Vníma ju podľa vlastných slov ako svoje prvé rekviem, ktoré sa v tom čase ešte neodvážil napísať, lebo sa naň cítil primladý. Svieca je v ruskej literatúre často využívaným symbolom s rôznymi významami, najmä však symbolom nádeje, života a večnej spomienky. V Tarkovského básni je však symbolom jeho vlastného života, ktorý zhorel na „bujarej veselici“ a teraz čaká, kým opäť vzplanie po smrti.

Zuzana Buchová Holičková

JOZEF CHABROŇ

ukončil štúdium v roku 2007 na VŠMU v Bratislave v odbore zborové dirigovanie pod pedagogickým vedením prof. Blanky Juhaňákovej. V roku 2006 dostal možnosť spolupracovať so Slovenským filharmonickým zborom ako asistent hlavnej zbormajsterky Blanky Juhaňákovej. Od sezóny 2013/2014 pôsobí samostatne ako zbormajster SFZ. Pripravil SFZ na uvedenie množstva vokálno-inštrumentálnych diel ako napr.: Dafnis a Chloé M. Ravela, Nokturná C. Debussyho, Stvorenie J. Haydna, Kristovo detstvo H. Berlioza, Lobgesang F. Mendelssohna Bartholdyho, Žalm zeme podkarpatskej E. Suchoňa, Messa di Gloria G. Pucciniho, Rekviem G. Verdiho, Symfónia č. 13 Babij jar D. Šostakoviča, Stabat Mater K. Szymanowského a G. Rossiniho, Persefona a Oidipus Rex I. Stravinského, Glagolská omša L. Janáčka, Vojnové rekviem B. Brittena, Gurrelieder A. Schönberga. V premiére uviedol diela Missa pro defunctis E. Kráka, Missa pro nobis R. Bergera, Apolloopera M. Piačeka, Carmina austriaca G. Wirtha a ďalšie. Počas doterajšieho pôsobenia v SFZ spolupracoval s viacerými renomovanými dirigentmi ako napr.: J. Judd, E. Villaume, S. Baudo, J. Valčuha, T. Sanderling, N. Ballatsch, Th. Lang, F. Haider, L. Svárovský, P. Altrichter, R. Štúr, Ch. Campestrini, S. Byčkov, J. Conlon, R. Weikert, Y. Sado, P. Valentovič a iní. 

Najvýznamnejšie umelecké počiny v jeho doterajšej kariére predstavujú kompletné naštudovanie Schönbergovho diela Mojžiš a Áron pre Operný dom v Zürichu (2011), ktorého premiéra sa uskutočnila pod taktovkou dirigentskej legendy Christopha von Dohnányiho, ako aj príprava SFZ na účinkovanie v opernej produkcii Chovančina M. P. Musorgského a Trójania H. Berlioza pre Viedenskú štátnu operu. Spolupracoval tiež s BBC Singers. Dirigoval samostatné koncerty SFZ v Hamburgu, Bratislave, Žiline a Piešťanoch.

V sezóne 2019/2020 spolupracoval s Konzerthausorchester Berlin a dirigentom Christophom Eschenbachom na uvedení Mahlerovej 8. symfónie v Berlíne. Pripravil SFZ na spoluprácu s Tonkünstler-Orchester v Rakúsku (Dvořák: Rekviem) a Plzeňskou filharmóniou (Beethoven: Missa solemnis) v Čechách.

V úvode súčasnej sezóny uviedol spolu so Slovenskou filharmóniou Beethovenovu 9. symfóniu na festivale v Piešťanoch. Dirigoval samostatný koncert SFZ na festivale v Nových Zámkoch a SFZ pripravil pre novú produkciu opery Eugen Onegin Viedenskej štátnej opery.

V sezóne 2021/2022 SFZ pripraví na účinkovanie v operných produkciách vo Viedenskej štátnej opere, ako aj na koncerty v Rakúsku, Nemecku, Srbsku a Švajčiarsku.

SLOVENSKÝ FILHARMONICKÝ ZBOR

je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor československého rozhlasu a prvé roky ho viedol jeho iniciátor a zakladateľ, dirigent Ladislav Slovák. V roku 1955 sa vedenia kolektívu ujal Jan Maria Dobrodinský, ktorý sa svojou viac než dvadsaťročnou činnosťou nemalou mierou zaslúžil o profiláciu a umelecké napredovanie ansámblu, začleneného v roku 1957 – už pod dnešným názvom – do zväzku telies Slovenskej filharmónie. Roku 1977 funkciu zbormajstra prijal Valentin Iljin, ktorého vystriedal vynikajúci znalec zborového spevu Lubomír Mátl, po ňom sa na ďalšom zveľaďovaní interpretačnej úrovne podieľali Štefan Klimo, Pavel Baxa, Pavol Procházka a Marián Vach. V tradícii zvyšovania interpretačnej úrovne zboru pokračovali Blanka Juhaňáková (1991 – 2001) a Jan Rozehnal (1991 – 2003). V sezóne 2003/2004 bol umeleckým vedúcim a hlavným zbormajstrom SFZ Marián Vach. V rokoch 2005 – 2014 zastávala post hlavnej zbormajsterky Blanka Juhaňáková. Od roku 2014 plní funkciu zbormajstra Slovenského filharmonického zboru Jozef Chabroň. Za polstoročie intenzívnej umeleckej aktivity SFZ vyrástol na teleso mimoriadnych kvalít a dnes sa radí k najlepším európskym ansámblom svojho druhu.

Jedinečný technický arzenál, kultivovanosť prejavu, ideálna zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do suverénnych výkonov, plných tvorivého napätia a výrazovej sily, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti, medzi nimi takí svetoznámi majstri taktovky ako Claudio Abbado, Serge Baudo, Bertrand de Billy, Jean-Claude Casadesus, James Conlon, Dean Dixon, Christoph von Dohnányi, Vladimír Fedosejev, János Ferencsik, Daniele Gatti, Pedro Halffter, Riccardo Chailly, Dmitrij Kitajenko, Zdeněk Košler, Ondrej Lenárd, Alain Lombard, Fabio Luisi, Lorin Maazel, Kurt Masur, Zubin Mehta, Franz Welser-Möst, Antonio Pedrotti, Libor Pešek, Ľudovít Rajter, Helmuth Rilling, Karl Richter, Esa Pekka-Salonen, Peter Schreier, Pinchas Steinberg, Hans Swarowsky, Václav Talich, Emmanuel Villaume a Ralf Weikert. Okrem pravidelnej činnosti na domácej pôde zbor každoročne absolvuje množstvo zahraničných zájazdov, ktorých cieľom sa stali bezmála všetky európske krajiny, ale aj Maroko, Turecko, Japonsko a Omán. Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako napr.: Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia, Orchestre de Paris. Svojimi výkonmi prispel k lesku významných medzinárodných festivalových podujatí (Viedeň, Salzburg, Londýn, Praha, Perugia, Edinburg, Berlín, Atény, Madrid, Paríž, Mníchov, Štrasburg).

Jeho bohatá diskografia obsahuje nahrávky pre slovenské i zahraničné televízne a rozhlasové stanice, ako aj pre renomované nahrávacie spoločnosti, z ktorých možno spomenúť OPUS, Supraphon, Deutsche Grammophon, Hungaroton, Sony, Marco Polo, Naxos, Nuova Era, Decca a mnoho ďalších.

Začiatkom sezóny 2019/2020 sa zbor predstavil na otváracom koncerte Berlin Konzerthausorchester v Berlíne v Mahlerovej 8. symfónii s dirigentom Christophom von Eschenbachom. Následne sa prezentoval na koncertoch s Tonkünstler-Orchester v Rakúsku a s Plzenskou filharmóniou v Čechách. V dôsledku pandémie zaznamenal SFZ najmä v druhej polovici sezóny zrušenie významných umeleckých spoluprác (Praha, Belehrad, Dortmund, Neuberg an der Mürz, Mannheim).

V úvode sezóny 2020/2021 sa SFZ predstavil so Slovenskou filharmóniou v Piešťanoch na uvedení Beethovenovej 9. symfónie. V októbri účinkoval vo Viedenskej štátnej opere v novej opernej produkcii Eugen Onegin. 

V sezóne 2021/2022 sa SFZ opätovne predstaví vo Viedenskej štátnej opere v opernej produkcii Eugen Onegin a v máji 2022 v opernej produkcii Boris Godunov. V apríli 2022 bude zbor účinkovať na koncerte s Brucknerorchester Linz. V júni ho čakajú zájazdy do Nemecka a Srbska s Dortmundskou filharmóniou, s ktorou uvedie Beethovenovu 9. symfóniu. Mužská časť SFZ sa v závere sezóny predstaví vo Švajčiarsku v diele Kráľ Oidipus Igora Stravinského.