Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

movie [ 1 H 23 MIN ] [ 1 H 23 MIN ] sd

  PlayPrehrať
00:00
00:00
  • None / Žiadne
  • English
  • Slovenčina
    • Bulletin

      [ Autor textu: Igor Javorský ]

      Najkrajšie valčíky sveta

      Valčík. Valse. Vals. Waltz... a ktovie ako sa ešte nazýva... Pozná ho zaručene každý z nás. Ak nie vedome, zaiste podvedome. Sprevádza človeka pozemským životom. Nuž a ktovie – azda aj tým iným, pre každého ešte neznámym bytím kdesi tam, medzi hviezdami, mesiacom a slnkom. Pretože dokáže človeka uviesť do stavov tranzu a ochabnutého vedomia. Poznajú ho všade, hoci akoby inkognito, pod inými menami, označeniami. Svoje meno získal v našom prostredí pomerne neskoro, jeho hypnotický rytmus je však odveký a pradávny. Je vpísaný kdesi hlboko v lone prírody a pamäti ľudstva. Hoci je dnes skôr symbolom vznešenosti a hojnosti, prichádza k nám z nespútaných, nekontrolovateľných riav energií mýtických hĺbok pred-vedomia. Človek ho „nevymyslel“; on do človeka preniká naliehavo, intenzívne, vždy a všade. Opantáva ho a následne ho privádza k nevšedným zážitkom. Znie v rezidenciách celebrít aj v dedinských, mestských, prístavných putikách, v lunaparkoch, na jarmočných námestiach, v čudesnom cirkuse... Znie v domácnostiach z rozhlasových prijímačov alebo reprodukčných sústav. Detičky ho preludujú na svojich hudobných nástrojoch alebo ho intonujú v rámci svojich detských hier.

      Znie v automobiloch, znie z mobilných telefónov... Počujeme ho vo veľkých halách, kde sa vynára z hĺbky všeobecného chaosu a ruchu ako čosi magické. Chodievame si vychutnávať široko klenuté baletné valčíkové scény do divadiel. Rodičia a starí rodičia ronia slzičky pri akomsi detskom večierku, kde ich drobučké, milované ratolesti tancujú akýsi jednoduchý valčík. Neunikne prosto našej pozornosti. Je schopný votrieť sa nám kamsi do vedomia a ťažko sa ho vieme zbaviť... Vždy a všade bez zaváhania nájde svoje pravé miesto. Dokresľuje situácie a vkráda sa do každodenných ľudských osudov. Je každodennou duchovnou potravou a zároveň je záhadným fantómom, symbolom nevšednosti. Tri doby v ich hojdavom plynutí zvádzajú dobrotivý boj o našu bytosť. My sa im radi poddávame.

      Valčík vnímame v prvom pláne ako čosi, čo súvisí so zábavou, plesmi, bálmi, tancovačkami. Na jeho navštívenke do pozemského raja však môžeme čítať rôzne iné motivačné činitele. Je jedným z útvarov, v akých sa snúbi archaický rozmer s rozmerom vysoko sofistikovaným. Vznikal a pôsobil na obidvoch líniách súbežne; ťažko preto s istotou povedať, či ide o „ľudový tanec“ alebo o „spoločenský tanec“. V poslednej tretine 19. storočia nastal v súvislosti s rozmachom verejného spoločenského života nevídaný vzostup atraktívnosti valčíka. Prispela k tomu opereta a iné útvary spevohry. Do hry vstúpilo niekoľko kráľov a barónov valčíka. Konkurovali svojou produkciou majstrom „vážneho umenia“.

      Ponúkali to, čo sa ľuďom žiadalo: nezáväznú zábavu a duševnú pohodu. Európa v tom čase strácala v duchovnej kríze na dychu, ale valčík dodával nové perspektívy: hudba je tu a nikdy nepodľahne dôsledkom bludárskych ošiaľov fin de siècle. Je vznešený, ale stále má v sebe zdravé ľudové jadro. Dvojtvárnosť je jedným z najvýraznejších atribútov valčíka. Azda žiaden iný tanec nefunguje v našej realite v takomto širokom významovom a funkčnom spektre. Aj preto valčík poľahky prenikal do projektov takzvaného veľkého umenia; do opier, symfónií, sonát... ale aj do filmov, drám, či literárnych žánrov. Má v matričnom liste vpísané čosi ako: trojdobý tanec typický svojou eleganciou a noblesou... Jeho domovským prostredím sú impozantné plesové sály alebo skromnejšie vybavené tančiarne. Uvádza azda každú významnú spoločenskú udalosť.

      V Európe je kráľom tancov; šľachticom s mnohými tvárami a kostýmami. Takto ho vnímame v prvom pláne. Valčík to je zábava, šarm, ľahkosť, pozitívna energia. O to väčšmi spozornieme, ak sa na nás tri doby valčíka rinú z nečakaných priestorov a v mierne šokujúcich výrazových a významových súvislostiach. V nejednom hudobno-dramatickom diele sa na hudobnom pôdoryse valčíka rodí, zauzľuje alebo aj vrcholí krutá tragédia; za všetky príklady sú tu grandiózne valčíkové scény so zbormi a ansámblami v operách Eugen Onegin Piotra Iľjiča Čajkovského, La traviata a Maškarný bál Giuseppe Verdiho, či Wozzeck Albana Berga. V pulze troch dôb sa kumuluje napätie aby napokon vyústilo do neradostných scén dezilúzie, skepse, bôľu a smrti. Expresívnym významovým posunom sú skladby typu „dance macabre“; napríklad bravúrne Mefistovské valčíky Franza Liszta, nemenej virtuózny Dance macabre Camille Saint Saensa, sladkobôľny Valse triste Jeana Sibelia zo scénickej hudby k dráme Smrť... slávne a všeobecne vyhľadávané skladby sýtené paradoxom: valčík ako symbol noblesy a radosti zo života je v nich nositeľom zla, strachu, sú ozvenami zo záhrobia. Na hranice „ad absurdum“ priviedli valčík, respektíve jeho ľudovejšiu mutáciu ländler vo svojich symfonických freskách Gustav Mahler, Dmitrij Šostakovič, Alfred Schnittke a mnohí iní „expresionisti“ a „mytológovia“ novších čias. V ich projektoch sa na nás valčík doslova škerí v zohavenej grimase a škrieka svoje kruté memento.

      Títo skladatelia v záujme expandovania výrazovosti umne zabrnkali na strunu hlbinným energiám v duši človeka: čosi, čo je vnímané ako radostná súčasť našej existencie znenazdajky búši na brány najtemnejších emócií a vízií. Nasledujú šok, momenty napätia a očakávania dôsledkov tejto bizarnej hry so symbolmi a našimi zakorenenými pravdami a o svete a o živote. Predsa však, doménou troch valčíkových dôb sú plesy, mimoriadne udalosti a grandiózna zábava. Posledné hodiny roka a prvé hodiny roka nového hýria valčíkovou atmosférou. Tieto radovánky sa nezaobídu bez valčíkových „hitoviek“ z produkcie dynastie Straussovcov a najmä bez akejsi valčíkovej hymny Na krásnom modrom Dunaji. Straussovci nakriatli omamnou esenciou valčíka mnohých autorov zo svojho blízkeho okolia – napríklad majstra operety Franza Lehára. Viedenská hudobná kuchyňa prelomu 19. a 20. storočia bola veľmi priateľská aj Ľudovítovi Rajterovi – odchovancovi viedenského a budapeštianskeho hudobného života. Títo mágovia troch dôb mali však takisto svoj vzory šíriace do prostredia fluidum parížskeho salónu: Charles Gounod boduje Valčíkom z opery Faust (baletná hudba a najmä valčíky boli pre francúzsku operu akousi povinnou jazdou). Leo Delibes nešetril vo svojich baletoch a operách valčíkovými ingredienciami. Podľa vzoru Francúzov riešil svoje celovečerné balety Piotr Iľjič Čajkovskij, mladíckym debutom Labutie jazero počnúc. Čajkovskij vlieval tvorivú miazgu do žíl mnohým súčasníkom a nasledovníkom; usilovne mu načúval aj Aram Chačaturjan; Valčík z baletu Maškaráda je jedným z tých expresívnejších, emočne naliehavejších valčíkových fragmentov. Pre Dmitrija Šostakoviča bol najmä v symfonických gigantoch valčík nositeľom groteskných a sarkastických scén. V brilantných Džezových suitách sa však z valčíka ešte „iba“ radoval. O Čajkovského odkaze ešte meditoval aj Georgij Sviridov. Valčíkové impresie celkom oslobodil od akejkoľvek závažnosti. Émile Waldteufel v šarmantnom Krasokorčuliarskom valčíku a Američan Leroy Anderson v „americky sladkom“ výjave Belle of the Ball.

      Ponuka troch valčíkových dôb je bez konca, bez obmedzenia. Každý z týchto malých šperkov na nás pôsobí magicky a dôrazne. Generuje dostatok duchovnej energie a odhodlania neustále napredovať a kreovať naše životy a náš svet. Nech je teda toto elegantné a expresívne valčíkové posolstvo zárukou duchovej hojnosti, radosti, šťastia a zdravia v nasledujúcom období.

      PF 2021, milí priatelia.

      Igor Javorský

      –––––
      Bibliografický údaj: JAVORSKÝ, Igor: Text ku koncertu 18. 12. 2020, in: Slovenská filharmónia, Cyklus M, Mimoriadne koncerty, 72. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2020

    • Životopisy

      DANIEL RAISKIN

      „Daniel Raiskin je celkom jednoznačne hudobník s výraznou senzibilitou, ktorý svojmu remeslu naozaj rozumie; azda je ďalším príkladom posledného veľkého daru starého Sovietskeho zväzu s prísnosťou a dôkladnosťou jeho dirigentskej školy.“ (Gramophone)

      Daniel Raiskin vyrastal ako syn renomovaného muzikológa v St. Peterburgu. Vo svojom rodnom meste navštevoval slávne konzervatórium (vysokú hudobnú školu) a v štúdiu pokračoval v Amsterdame a Freiburgu. Najskôr sa zameriaval na hru na viole. K jeho nasmerovaniu na dirigentskú dráhu ho inšpirovala najmä osobnosť vynikajúceho pedagóga Leva Savicha, ako aj majstrovské kurzy s dirigentmi ako Mariss Jansons, Neeme Järvi, Milan Horvat, Woldemar Nelsson a Jorma Panula. Raiskin disponuje širokým repertoárom a programy jeho vystúpení majú nápaditú dramaturgiu.

      Od sezóny 2020/2021 zastáva Daniel Raiskin post šéfdirigenta Slovenskej filharmónie. Okrem toho je od augusta 2018 hudobným riaditeľom Winnipeg Symphony Orchestra a od sezóny 2017/2018 hlavným hosťujúcim dirigentom Belehradskej filharmónie.

      Angažmány v sezóne 2020/2021 zahŕňajú hosťovania s orchestrami ako Islandský symfonický orchester, Janáčkova filharmónia Ostrava, Sinfonia Varsovia a Württemberská filharmónia Reutlingen. Ďalej bude debutovať s Varšavskou filharmóniou a opätovne vystúpi s Hong Kong Sinfonietta a Stuttgartskými filharmonikmi. S Winnipeg Symphony Orchestra bude účinkovať na turné po Japonsku a Európe, okrem iného v sálach Concertgebouw v Amsterdame, De Doelen v Rotterdame a De Singel v Antverpách.

      Daniel Raisikin pôsobil ako hlavný hosťujúci dirigent v Orquesta Sinfónica de Tenerife (sezóna 2017/2018), šéfdirigent Staatsorchester Rheinische Philharmonie v Koblenzi (2005 – 2016) a šéfdirigent Filharmónie Artura Rubinsteina v Lodži (2008 – 2015).

      Jeho pravidelné hosťovské angažmány zahŕňajú Aténsky štátny orchester, Kodanskú filharmóniu, Düsseldorfských symfonikov, Islandský symfonický orchester, Japan Century Symphony Orchestra, Symfonický orchester Malmö, Orchester Mariinského divadla, Moskovskú filharmóniu, Mozarteumorchester Salzburg, Národný symfonický orchester Taiwan, NDR Radiophilharmonie Hannover, NFM Vroclavskú filharmóniu, Belgický národný orchester, Národný orchester Lyon, Národný symfonický orchester Mexika, Filharmóniu Osaka, Residentie Orkest, San Antonio Symphony, Petrohradskú filharmóniu, Švédsky komorný orchester a Tonkünstler-Orchester. Jeho angažmány v operných produkciách zahŕňajú Carmen, Šostakovičov Nos a Mozartovho Dona Giovanniho.

      Daniel Raiskin sa tiež vytrvalo snaží zdieľať svoje vedomosti a vášeň s mladými hudobníkmi po celom svete. Pravidelne sa venuje práci s mládežníckymi orchestrami okrem iného v Kanade, Estónsku, Nemecku, na Islande, v Holandsku, Rusku a Juhoafrickej republike.

      Medzi popredných sólistov, s ktorými Raiskin spolupracuje, patria napr. Emanuel Ax, Renée Fleming, Nelson Freire, Martin Fröst, Alban Gerhardt, Vadim Gluzman, Natalia Gutman, Kari Kriikku, Simone Lamsma, Lang Lang, François Leleux, Jan Lisiecki, Alexei Lubimov, Tatjana Masurenko, Albrecht Mayer, Daniel Müller-Schott, Olli Mustonen, Steven Osborne, Julian Rachlin, Benjamin Schmid, Julian Steckel, Anna Vinnitskaya a Alexei Volodin.

      V poslednej dobe realizoval kritikou vysoko hodnotené nahrávky Mahlerovej Symfónie č. 3 a Šostakovičovej Symfónie č. 4 (AVI). Jeho nahrávka violončelových koncertov E. W. Korngolda, E. Blocha a B. Goldschmidta s Julianom Steckelom (AVI) získala v roku 2012 ocenenie Echo Klassik. Medzi jeho ďalšie nahrávacie projekty posledných rokov patrí cyklus symfónií Louisa Glassa a cyklus všetkých koncertov a rapsódií Arama Chačaturjana (CPO), nahrávka Lutosławského vokálno-inštrumentálnych diel (Dux) a CD s dielami Alexandra Tansmana Prorok Izaiáš a Žalmy (World Premiere Recordings).


      SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

      bola založená roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života Václav Talich (1949 – 1952) a Ľudovít Rajter (1949 – 1976, do roku 1961 ako jej umelecký riaditeľ). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – Tibor Frešo, Ladislav Slovák, Libor Pešek, Vladimir Verbickij, Bystrík Režucha a Aldo Ceccato. V rokoch 1991 – 2001 bol šéfdirigentom a hudobným riaditeľom Slovenskej filharmónie Ondrej Lenárd. V sezóne 2003/2004 pôsobil ako umelecký riaditeľ inštitúcie Jiří Bělohlávek. Roku 2004 sa stal šéfdirigentom Vladimír Válek, v rokoch 2007 – 2009 ho vystriedal Peter Feranec. V rokoch 2009 – 2016 bol šéfdirigentom francúzsky dirigent Emmanuel Villaume a od roku 2017 do roku 2020 britský dirigent James Judd. Ako stáli hosťujúci dirigenti pôsobili v Slovenskej filharmónii v rokoch 2007 – 2018 Leoš Svárovský, 2011 – 2019 Rastislav Štúr a v sezóne 2018/2019 Petr Altrichter. Od sezóny 2020/2021 sa postu šéfdirigenta ujíma Daniel Raiskin.

      Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako János Ferencsik, Witold Rowicki, Václav Smetáček, Karel Ančerl, Franz Konwitschny, Arvīds Jansons, Václav Neumann, Hermann Abendroth, Antonio Pedrotti, Sir Eugene Goossens, Sir Malcom Sargent, Roberto Benzi, Kurt Masur, Sir Charles Mackerras, Carlo Zecchi, Serge Baudo, Claudio Abbado, Kurt Sanderling, Zdeněk Košler (ktorému na základe dlhoročnej úspešnej spolupráce Slovenská filharmónia v roku 1996 udelila čestný titul šéfdirigenta in memoriam), Riccardo Muti, Karl Richter, Kirill Kondrašin, Leif Segerstam, Alain Lombard, Sergiu Celibidache, Thomas Sanderling, Oskar Danon, Mario Rossi, Neeme Järvi, Ken-Ichiro Kobayashi, Jevgenij Svetlanov, Mariss Jansons, Christoph von Dohnányi, Dmitrij Kitajenko, Otmar Suitner, James Conlon, Valerij Gergiev, Alexander Rahbari, Fabio Luisi, Sir Yehudi Menuhin, Peter Schreier, Vladimir Fedosejev, Ralf Weikert, Miltiades Caridis, Pinchas Steinberg, Peter Keuschnig, Tomáš Hanus, Jakub Hrůša, Juraj Valčuha, Tomáš Netopil, Ion Marin, Pavel Baleff, George Pehlivanian, Jun Märkl, Ilan Volkov, Wayne Marshall, Eivind Gullberg Jensen, Alan Buribayev a mnohí ďalší, ale i skladateľov-interpretov vlastných diel ako Jean Martinon, Krzysztof Penderecki a Aram Chačaturian.

      Slovenská filharmónia realizovala množstvo nahrávok pre rozhlas, televíziu a hudobné vydavateľstvá OPUS, Supraphon, Panton, Hungaroton, JVC Victor, RCA, Pacific Music, Naxos a Marco Polo. Je pravidelným hosťom významných európskych hudobných pódií a festivalov. V rámci svojich početných zahraničných zájazdov vystúpila v takmer všetkých európskych krajinách, na Cypre, v Turecku, Japonsku, Južnej Kórei, USA a Ománe.

      Medzi najvýznamnejšie udalosti sezóny 2019/2020, ktorá bola kvôli pandémii koronavírusu predčasne ukončená, okrem iného patrila trojica koncertov SF na festivale Bratislavské hudobné slávnosti s dirigentmi Jamesom Juddom, Jurajom Valčuhom a Pinchasom Steinbergom, mimoriadny koncert k Roku Milana Rastislava Štefánika, slávnostné koncerty k 70. výročiu založenia Slovenskej filharmónie či Koncert k 30. výročiu Nežnej revolúcie.

      V sezóne 2020/2021 Slovenská filharmónia okrem domácej scény vystúpi v Koncertnej sieni Akadémie F. Liszta v Budapešti s dirigentom Gáborom Kálim a pod vedením dirigenta Stefana Vladara spoločne so Slovenským filharmonickým zborom v rakúskom Neubergu an der Mürz. Plánované turné orchestra SF do Južnej Kórey a Japonska, ktoré sa mali uskutočniť v priebehu tejto sezóny, sa z dôvodu celkovej situácie vo svete presúvajú na rok 2022.

    Páči sa Likes 0

    Novoročný koncert

    Piatok 1. 1. 2021, 19.00 hFriday, January 01, 2021, 7.00 PM
    Cyklus M – Mimoriadne koncerty
    Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
    M serie – Special Concerts
    Concert Hall of Slovak Philharmonic


    Program
    Franz Lehár (1870–1948)
      Gold und Silber, op. 79 Gold und Silber, Op. 79
    Dmitrij Šostakovič (1906–1975)[upr. Michail Jurowski (1945)]
      Valčík z Jazzovej suity č. 2 Waltz No. 2 from the Jazz Suite No. 2
    Charles Gounod (1818–1893)
      Valčík z opery Faust Waltz from the opera Faust, 2nd Act
    Ľudovít Rajter (1906–2000)
      Valčík zo suity z baletu Majáles Waltz from the ballet Rag Day
    Aram Chačaturian (1903–1978)
      Valčík zo scénickej hudby k dráme Maškaráda Waltz from the incidental music to the play Masquerade
    Léo Delibes (1836–1891)
      Valčík z baletu Coppélia Entre-acte from Coppélia Ballet
    Johann Strauss, ml. (1825–1899)
      Cisársky valčík, op. 437 Kaiser-Walzer, Op. 437
    Antonín Dvořák (1841–1904)
      Pražské valčíky Prague Waltzes
    Georgij Sviridov (1915–1998)
      Valčík z filmu Snehová búrka Waltz from the Snowstorm
    Émile Waldteufel (1837–1915)
      Les Patineurs (Krasokorčuliarsky valčík), op. 183 Les Patineurs (The Skater’s Waltz), Op. 183
    Piotr Iľjič Čajkovskij (1840–1893)
      Valčík z baletu Labutie jazero Waltz from the ballet Swan Lake
    Leroy Anderson (1908–1975)
      Belle of the Ball Belle of the Ball
    Johann Strauss, ml. (1825–1899)
      Na krásnom modrom Dunaji, op. 314 An der schönen blauen Donau, Op. 314

    Najkrajšie valčíky sveta

    Silvestrovské a novoročné oslavy sú jedným z najvýraznejších prejavov funkčnosti hudby a tanca v živote človeka. Emočná energia, nahromadená v priebehu celého predchádzajúceho obdobia v kontakte s hudbou a tancom celkom spontánne vyráža na povrch. Kráľom plesových radovánok a osláv je už viac ako dvesto rokov valčík. Na jednej strane je symbolom noblesy, na druhej strane umožňuje dokonalú sublimáciu pozitívnej energie do vznešenej aktivity tela a ducha. Pretože tanec – a teda aj valčík – sú optimálnym prepojením duchovného a fyzického bytia človeka. Valčíkom sú posiate novodobejšie dejiny hudby; niektoré z nich sú legendami, iné nás tešia skôr z druhého plánu; počas osláv magickej fúzie konca a začiatku časov sú rovnako aktívne a účinné.

    Záznam koncertu z piatka 18. 12. 2020 o 19 h.


    VideozáznamVideorecording
    AndrejAndrej OsvaldOsvald svetlálights, zvuksound, VašoVašo FrkalFrkal kamerycamera, striheditor, PeterPeter GondaGonda technická spolupráca ITIT supervisor, MarekMarek PiačekPiaček réžiavideo producer, postprodukciapost-production
    Vyrobila Slovenská filharmónia © 2021A Slovak Philharmonic Production © 2021
  • Facebook

    X (Twitter)