2’16” a pol: Vesmírna odysea2’16” and half: A space odyssey

[ Autor textu: ]

1

„Predstavenie je o vesmíre, v ktorom nikdy nemôže byť ticho. Či už je ticho hrobové alebo ticho ako ticho, alebo ticho v triede, nikdy ticho nie je. Keď toľkokrát spomeniem slovo ticho, tak človek začne o ňom premýšľať. Na našom vystúpení sa dve minúty a 16 sekúnd snažíme byť ticho, ale ak ste tam boli, tak viete, že tam ticho nebolo. Vŕzgali stoličky, niekdo si niekedy odkašľal, kýchol, fotografoval, alebo niekomu škŕkalo v bruchu. Slovo ticho sa používa len na to, aby ste niekoho utíšili, ale nikdy nebude ticho. Zamyslite sa nad tým! Keď dáte človeku jesť, tak začne prežúvať alebo mľaskať. Keď mu nedáte jesť, začne brucho vyhrávať. Aj vesmír je jedno veľké brucho...“

Claude Johann Čierny

2

„I have nothing to say and I am saying it and that is poetry.“

John Cage

3

„Detská opera ma baví kvôli hudbe a iným vtipným scénam. Marek (Piaček) nás cvičí. Zaujali ma ukážky hudby o ktorej som doteraz nevedela - aj z orchestra a iné ako napríklad Pingwin kafé, Vláčik, Žralok-psycho, On the tchá a Svätenie jari 4'33". Ja tam mám jeden odstavec mojej obľúbenej ľudovej piesne. Na konci predstavenia je 2'16" a pól a to je záver.“

Terezka Kardošová

1 2 3

Vo svite tušenia, že vlastne všetko je hudba, sme hľadali svoj orchester. Našli sme 25 detí. Presne takých, aké sú. Všetci ako - tak poznali noty a strašidelné príbehy, tak sme sa nebáli. Posledné storočie v hudbe poznal málokto. Malá speváčka ešte poznala teórie o vesmíre, klávesista nekonečné množstvo vtipov. Ďalšej speváčke už tri mesiace nikto nezavolal a preto si trúfala odohrať celé predstavenie aj so zapnutým mobilom. Kŕmili nás napríklad čipsami a my ich najčastejšie pizzou. Letmo sme u nich zahliadli všeličo možné aj nemožné - napríklad najdlhšiu žuvačku na svete. Prišli sa zahrať aj traja filharmonici a bolo to úžasné. Súradnice 2'16" a pól hlásia, že sme približne na polceste poznania niečoho, ktoré je vraj echom ničoho.

Detská opera nás, podobne ako Terezku, baví kvôli hudbe a iným vtipným scénam. Rovnako ako Johan sme sa snažili nad tým zamyslieť. Vlastne nemáme čo povedať, ale...

„Základom zmysluplného vzťahu k hudobnému dielu je prerušenie pomenúvania, čiže zdržanie sa pomenúvania počas recepcie hudobného diela. Toto - voľne povedané - držanie jazyka za zubami môže vyvolať napätie rôznej intenzity. Povedzme po koncerte je tu celý rad zážitkov a prianí, aby jeden účastník koncertu, ktorý hovorí, čo najskôr prestal s tým, aby sa mohol začať o hudobnom zážitku vyjadrovať druhý návštevník atď. Sotva skončí empiricky registrovateľné hudobné dianie koncertu, ozvú sa slová obdivu alebo hany, iba obdivu a hany, ktoré plynuli ako súčasť diania hudobného diela, tu už niet. Dovtedy, dokedy po koncerte držíme jazyk za zubami, trvá dianie onoho diela. Tlieskame, kráčame sálou k východu, obdivujeme alebo sa naďalej nudíme, a to všetko až do okamihu, kým neprehovoríme. Prehovor nie preruší alebo ináč zmení dianie hudobného diela, preruší obdiv, preruší nudu a iné procesy v poslucháčovi. Niečo podobné sa odohrá aj čisto vnútorne, v našej mysli, pri zdržiavaní sa alebo pri nezdržaní sa pomenúvania.“

[ Piaček, J.: Hudobná forma transcendencie z pohľadu synkriticizmu. Slovenská hudba. Revue pre hudobnú kultúru, 1 - 2, 2004, ročník XXX, s. 188, 189. ]

Účinkujúci (stav v roku premiéry opery – 2014)

8 ¼: Simonka Mihalcová / husle

8 ½: William John O’Brien / keyboard

8 ½: Nelka Molnárová / zobcová flauta

8 ½: Ema Adamcová / zobcová flauta

9: Marína Majtánová / zbor, cimbál

9 ¾: Nelli Horváthová / zbor, perkusie

9 ¾: Alžbetka Sopčáková / zobcová flauta

9 ¾: Matej Garčár / zobcová flauta

10: Terezka Kardošová / zbor, perkusie

10 ¼: Terezka Majdanová / husle

10 ½: Natasha Sabolová / gitara

10 ½: Michal Bartošák / lesný roh

10 ¾: Martina Tinková / klavír

11 ¼: Mária Žideková / husle

11 ½: Claude Johann Čierny / kaossilator

12: Ema Starinská / klavír

12 ¼: Carolina Knorst Da Silva / zbor, perkusie

12 ½: Gabriela Brezániová / priečna flauta

13 ¼: Nina Konáriková / priečna flauta

13 ¾: Paulína Uríková / husle

13 ¾: Marcel Šimko / priečna flauta

14: Šimon Papala / husle

14: Žofia Škvareková / saxofón

14 ¼: Dorotka Ničíková / zobcová flauta

15 ½: Tomáš Urík / gitara

23: Jakub Urík / ústna harmonika, keyboard

28 ¼: Dušan Dobiaš / voice on/off

Zuzana Kolenová / husle a pedagogické vedenie

Filharmonici

Marián Hrubý / husle

Karol Nitran / lesný roh

Cyril Šikula / priečna flauta

Marek Piaček / dirigent

Produkcia, dramaturgia, skladba, scenár, scénografia, lektorské vedenie a réžia:

Ivana Rumanová

Barbora Uríková

Martu Hlavajová

Hana Hudcovičová Lukšů

Marek Piaček

Zvukové nahrávky a video:

Dušan Dobiaš

Algis Kaveckis

Technická spolupráca

Daniel Kozlík

Ints Plavnieks

Andrej Hinka

Špeciálne poďakovanie:

Jan Burian

SeEun Lee

Hankil Ryu, Petr Vrba

Beáta Vörösová, ZUŠ Rajec

Ivana Mikundová, ZUŠ L. Árvaya Žilina

Martin Krkošek / Uutěrky

mamy a tatovia

Stanica Žilina-Záriečie 2014