Slovenská filharmónia
Koncert môžete sledovať v Online archíve Slovenskej filharmónie.Veľkonočný koncert – Solamente naturali
Utorok 4. 4. 2023, 19.00 h
SH – Stará hudba
Malá sála Slovenskej filharmónie
Účinkujú
Solamente naturali
Miloš Valent umelecký vedúci, husle, viola, spev
Marek Čermák organ pozitív, spev
Ľubica Habart husle, spev
Peter Vrbinčík viola, spev
Ján Kružliak husle, viola, spev
Attila Szilághy violone
Pavol Mucha tenor, violončelo
Vocale ensemble So La
Pavol Mucha tenor, violončelo
Hilda Gulyás soprán
Angelika Jelšová alt
Dávid Harant bas
Program
Evanjelické piesne v časeZbierky Cithara Sanctorum
Vjeřijme wssycki v Boha
Otče Bože wssemohaucý
Pržigdiž Dusse Swatý
Duch můj bolesti
Chrámowé Ducha Swatého
O jak hrozná trápení
Pane Bože wěčný Otče
Slušeloť by nám to znáti
Píseň človéka pocestného
Člověk hřissny swěte
Aj diwná moudrost, dobrota
Prži wodách twých
Vjeřmež w Boha jednoho
Když Pán Ježiš na kříži pněl
Když přišla smrti hodina
Kristovo umučení na Kříži
V uzskosti a zarmuceni
Beránku Boží tichý
Ač je mé srdce smutné
O Kriste Kniže pokoje
Nuž wšyckni spolu
Nuž chwal má Duše Pána
Z celého srdce swého
Djekujeme Tobě milý Pane
Zbierky Tabulatura Vietoris (1680)
Pieseň č. 241 a variácie na č. 274 a č. 276
Pieseň č. 174
Pieseň č. 249
Pieseň č. 319
Johann Pachelbel (1653–1706) Komm heileger Geist
Samuel Scheidt (1587–1654) Komm heiliger Geist
Johannes Wannenmacher (1485–1551) An Wasserflüssen Babylon – Bicinium
Franz Tunder (1614–1667) An Wasserflüssen Babylon
Pôstne piesne
Hans Leo Hassler (1564–1612) Secunda intrada
Samuel Scheidt (1587–1654) Da Jesu an dem Kreuze stund
Peter Duchnický (1986) Music for Pascha
Genus
Johann Pachelbel (1653–1706) Herzlich tut mich verlangen
Hans Leo Hassler (1564–1612) Mein gmüt ist mir verwirret
Piesne chvály a vďaky
Dietrich Buxtehude (1637?–1707) Du Frieden-Fürst, Herr Jesu
Heinrich Schütz (1585–1672) Nun lob mein Seel den Herren
Zbierky Tabulatura Miscellanea (1669)
Pieseň č. 43
Johann Crüger (1598–1662) Aus meines Herzensgrunde
Český literárny historik Josef Jireček (1825 – 1888) uzatvára svoje priekopnícke dielo o dejinách českej náboženskej piesne konštatovaním, že v kancionáloch leží veľký a ľahko dosiahnuteľný poklad. Podľa Jirečka je však zvláštne, že tento materiál dosiaľ ostal nepovšimnutý. To sú vzletné vety z konca 19. storočia, ktoré mali vzbudiť záujem o duchovné piesne medzi historikmi, etnografmi, muzikológmi, či literárnymi historikmi. Ani po vyše storočí sa však situácia zásadne nemení. V kancionáloch stále leží veľa neprebádaného. Niet sa čo čudovať. Téma duchovných piesní nie je prvoplánovo atraktívna. Jeden kancionál, to sú neraz stovky a stovky piesní, ktorých výskum stojí množstvo času a trpezlivosti. Pre hudobných historikov a teoretikov, ale aj pre interpretov a publikum orientované na klasickú hudbu, ide navyše o prostú jednohlasnú pieseň spievanú masovo veriacimi – hudobnými laikmi. Zdá sa, že duchovné piesne nie sú dostatočne hudobne sofistikované. Väčšina z nich je dokonca v prameňoch zapísaná bez hudobnej notácie. Chýba bohatá harmónia, kontrapunkt, či orchestrácia. Ale je tomu naozaj tak? Duchovná pieseň je totiž integrálnou súčasťou veľmi širokého hudobného repertoáru. Od svojho vzostupu v 16. storočí až po súčasnú hudbu možno v duchovnej piesni nájsť ten veľký a ľahko dosiahnuteľný poklad, na ktorý narážal Josef Jireček. Kvalitný hudobný motivický materiál, ktorý ľudia poznajú a možno s ním narábať toľ ko, koľ ko fantázia a remeselná zručnosť skladateľa dovolí. Prechádzajúc rôznymi spracovaniami možno v duchovnej piesni objaviť aj harmóniu, aj kontrapunkt, aj bohatú orchestráciu. Tá sa objaví vždy, keď po duchovnej piesni siahne dobrý hudobný skladateľ, či interpret. Kresťanské piesne zažili prvú výraznú vlnu popularity v štvrtom storočí. Zásluha na ich vzostupe sa pripisuje cirkevnému otcovi Ambrózovi (340 – 397). V tomto období vzniklo niekoľko legendárnych latinských textov, ktoré sa ťahajú v prekladoch a parafrázach ako zlatá niť až do súčasných spevníkov. Prepájajú tak súčasnosť so starokresťanskou tradíciou. Spev duchovných piesní bol v priebehu storočí postupne eliminovaný. Druhý vzostup spevu duchovných piesní, tentokrát v národnom jazyku, priniesla reformácia. Oproti gregoriánskemu chorálu, ktorý spieval školený zbor, sa do spevu piesní malo zapájať celé zhromaždenie. Samotný reformátor Martin Luther (1483 – 1546) je autorom 36 piesní, ktoré sa bleskurýchlo rozšírili. Okrem mnohého iného tak Luther odštartoval éru dominancie nemeckého protestantského chorálu. Výrazná generácia skladateľov siahajúcich po chorálových melódiách sa objavuje na prelome 16. a 17. storočia. Sú to ranobarokové stálice ako Hans Leo Hassler (1564 – 1612), Samuel Scheidt (1587 – 1654) a najmä Heinrich Schütz (1585 – 1672) považovaný za najvýznamnejšieho nemeckého skladateľa predbachovského obdobia. Tieto mená sa úzko viažu i na naše územie. Pomerne hojne ich nachádzame v odpisoch aj v našich hudobných zbierkach z tohto obdobia. Pri práci s chorálom nezaostávala ani ďalšia generácia nemeckých skladateľov ako Dietrich Buxtehude (1637 – 1707) či Johann Pachelbel (1653 – 1706). V našom prostredí sú signifikantné najmä dve hudobné pamiatky zo 17. storočia obsahujúce úpravy duchovných piesní pre klávesový nástroj. Vietorisova tabulatúra (Tabulatura Vietoris) a Pestrý zborník (Tabulatura Miscellanea), ktoré obsahujú rôznorodý hudobný repertoár. Ich významnou súčasťou je však práve duchovná pieseň.
Jednou z najznámejších postáv dejín duchovnej piesne v strednej Európe je humanistický vzdelanec Jiří Třanovský (1592 – 1637). Ten bol autorom približne 180 duchovných piesní, čo z neho robí azda najvýznamnejšieho stredoeurópskeho hymnografa. Hlásia sa k nemu v Čechách, na Morave, v Sliezsku, Poľsku a najmä na Slovensku, kde sa jeho dielo používalo až do konca 20. storočia. Bol typický humanistický vzdelanec svojej doby. Dlhotrvajúca využiteľnosť a nadčasovosť jeho diela však ukazuje, že nebol len všedným dobovým humanistom, ale ide o výnimočného autora. Narodil sa 9. apríla 1592 v mestečku Těšín. Pochádzal z rodiny zámožných mešťanov, kde sa mu dostalo výchovy v luteránskej viere. Prvé vzdelanie získal na miestnej latinskej škole. V mladom veku odchádza za štúdiom do lužického mestečka Guben a neskôr až k Baltskému moru do mesta Kołobrzeg. Tam sa nachádzala významná latinská škola, kde sa kládol dôraz na antickú poéziu. Neskôr bol imatrikulovaný na univerzite vo Wittenbergu. Po absolvovaní štúdií mladý Třanovský pôsobí ako učiteľ (v Prahe, v Třeboni a v Holešove). Následne bol evanjelickým farárom vo Valašskom Meziříčí. Vojna, mor a náboženské prenasledovanie Třanovského vyhnalo do mestečka Bielsko v Sliezsku, kde nedlho pôsobil ako kazateľ, miesto opustil kvôli protireformácii. Presúva sa na Oravský zámok – na územie vtedajšieho Uhorska, kde bola v tom čase väčšia náboženská sloboda. V roku 1631 bol povolaný za farára na Liptov. Na starosti tu mal cirkev vo Svätom Mikuláši (dnes Liptovský Mikuláš) a priľahlú obec Okoličné. Svätý Mikuláš i okolité dediny boli väčšinovo evanjelické. Po vypätej situácii v rodnom kraji, ktorý musel nútene opustiť, našiel Třanovský v Uhorsku kľud. Hrôzy tridsaťročnej vojny, pred ktorými musel viackrát utekať mu však podlomili zdravie. Koncom roka 1635 Třanovský dokončil a odovzdal do tlače svoje najvýznamnejšie dielo, ktorým je spevník Cithara Sanctorum. Vtedy nemohol tušiť, že jeho kancionál ovládne luteránske domácnosti v regióne na takmer štyri storočia. Spevník bol vytlačený v priebehu roka 1636. Z literárneho hľadiska sa zostavovateľ opieral o staršie české preklady Biblie, Lutherove spisy a dobové spevníky prevažne českého a moravského pôvodu. Výraznejšiu jazykovú skupinu tvoria piesne latinského pôvodu. Ide najmä o všeobecne rozšírené piesne naprieč celou Európu. Třanovský do spevníka pojal aj viaceré piesne, s ktorými sa zoznámil na území Uhorska. Spojenie všetkých týchto vplyvov (nemeckých, českých, latinských, uhorských) do jedného celku robia spevník jedinečným. Približne štvrtinu repertoáru tvoria piesne, ktoré doposiaľ neboli zaznamenané v skorších prameňoch. Ich autorstvo pripisujeme Třanovskému. Ide o úctyhodných 180 piesní – originálnych aj preložených z nemčiny i latinčiny.
Po melodickej stránke v spevníku dominuje repertoár českého a moravského pôvodu. Pri identifikácii najstaršieho výskytu melódií evidujeme takmer 30 rôznych bohemikálnych hymnologických prameňov. Z nemeckého prostredia v spevníku nájdeme mená známych skladateľských osobností 16. a prvej polovice 17. storočia, ako Johann Walter (Erhalt uns, Herr, bei deinem Wort), Melchior Vulpius (Christus der ist mein Leben), Nicolaus Hermann (Wenn mein Stündlein verhanden ist), Bartolomäus Gesius (Du Friedenfürst, Herr Jesu Christ), Nicolaus Decius (O Lamm Gottes, unschuldig; Allein Gott in der höh sey Ehr), Hans Leo Hassler (Herzlich thut mich verlangen) a i. Väčšina nemeckého repertoáru pochádza z prvej polovice 16. storočia. Výrazným spôsobom dominujú piesne z najstarších luteránskych prameňov: Eyn Enchiridion (Erfurt, 1524) a Eyn geystlich Gesangk Buchleyn (Erfurt, 1524). Třanovský po melodickej stránke rád využíval kalvínske metrické melódie. Práve svoje nové texty zvykol podkladať melódiami francúzskych žalmov. Tieto melódie sú v spevníku frekventovanejšie ako Třanovského vlastné nové melódie. Svoju staršiu hudobnú tvorbu ako podklad pre spevník vo všeobecnosti nepoužíval.
V priebehu roku 1636 Třanovský vážne ochorel, je známe len to, že osem mesiacov strávil na lôžku. Zomrel 29. mája 1637, nedožil sa ani druhého vydania spevníka. Stovky rokov po svojej smrti však Třanovský stále dokáže inšpirovať literátov, teológov, či hudobných skladateľov, čoho dôkazom je aj dielo súčasného skladateľa Petra Duchnického. Významný slovenský hudobný historik Richard Rybarič (1930 – 1989) duchovnú pieseň označil za najstaršie písomne dochované dedičstvo národnej hudby. Na jednej strane je duchovná pieseň pre svoju jednoduchosť prehliadaná, na strane druhej je to neraz to najznámejšie z klasického repertoáru, čo preniká medzi širšie masy.
Adriana Sekelská
[ Bibliografický údaj: SEKELSKÁ, Adriana: Text ku koncertu 4. 4. 2023, in: Slovenská filharmónia, 74. koncertná sezóna 2022/2023, Stará hudba, Cyklus SH, Bratislava, Slovenská filharmónia 2023 ]MILOŠ VALENT
Miloš Valent je absolventom Konzervatória v Žiline, kde študoval hru na husliach u Bohumila Urbana, v ktorej pokračoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Bohdana Warchala. Záujem o starú hudbu ho priviedol do súboru Musica Aeterna. Svoje vedomosti v tejto špecializácii si rozširoval aj pôsobením v zahraničných súboroch starej hudby (Tragicomedia, Tiramisu, Fiori Musicali). Súbor Solamente Naturali, v preklade „Iba prirodzenosť“ je synonymom umeleckého kréda Miloša Valenta, ktorého podstatným základom v oživovaní „starej hudby“ je spontánnosť, prirodzenosť, intuícia a hľadanie širších súvislostí.
Pravidelne spolupracuje so zahraničnými súbormi ako FOG, Holland Baroque, Musica Florea, Bach Consort Wien, BEMF Boston, Concerto Copenhagen a v experimentálnych multižánrových projektoch s B. Eikem a Barokksolistene, Dowland Project s J. Potterom, Siwan s J. Balkem, Chassidic Songs s Mojše Band. Podieľal sa na nahrávkach pre vydavateľstvo ECM (Romaria, Teatro Lirico, Siwan).
SOLAMENTE NATURALI
Súbor pre starú hudbu Solamente Naturali, ktorého zakladateľom a umeleckým vedúcim je huslista Miloš Valent vznikol v roku 1995 ako flexibilná kombinácia umelcov rôznych odborností, ktorí sa chceli venovať interpretácii hudby 17. a 18. storočia na historických nástrojoch. Tak sa obsadenie súboru prispôsobuje koncertným programom, raz je triom či septetom, inokedy veľkým orchestrom predvádzajúcim kantáty a oratóriá s vlastným vokálnym ansámblom SoLa. Otvorenosť myslenia a odvaha prinášať nové pohľady na interpretáciu hudby inšpirovala mnohých skladateľov (Vladimír Godár, Michal Paľko, Peter Zagar) k napísaniu nových diel pre súbor Solamente Naturali. Diela uviedli na festivaloch súčasnej hudby (Melos-Étos) a v rámci svojich koncertných cyklov. Zameranie sa na mladého poslucháča postupne vyústilo do projektov výchovných koncertov (program Marionety z Lubeníka a Struny sa hrajú) a k založeniu Academie Solamente Naturali, kde chce súbor otvoriť priestor a priblížiť svoju prácu pre mladých študentov, aby sa mohli pravidelne zúčastňovať aktívne aj pasívne na workshopoch hudby s lektormi – členmi Solamente Naturali. Dnes, po celosvetovom boome Early Music, už nestačí jednoducho hrať na historických nástrojoch a reštaurovať starú hudbu a jej ducha. Zásadné je hľadanie inšpirácie v historických dokumentoch a ich sprístupnenie dnešnému poslucháčovi s cieľom priblížiť minulosť ako súčasť kultúrneho dedičstva a patriotizmu v našom historickom priestore. Hlavnou devízou súboru je entuziazmus, tvorivosť a profesionálny prístup jeho členov, sprevádzaný spontánnosťou a prirodzenosťou – ako odhaľuje už samotný názov súboru. Široký repertoár súboru je zaznamenaný na 30 CD (ECM, Glossa, ORF, Pavian Records a Brilliant Classics). Veľkú časť nahrávok Solamente Naturali tvorí kolekcia hudby zo slovenských archívov, za ktoré získal mnohé ocenenia – Krištáľové krídlo (diela J. N. Hummela a N. Zmeškala), Cenu Tatra Banky (CD Musica Globus), Radio_Head Awards Album roka (CD Anna Szirmay Keczer, CD Thesaurus of jewish music), Zlatá platňa (CD Godár Mater) a okrem základných majstrovských skladieb baroka a klasicizmu ponúka aj neznáme a ojedinelé diela slovenskej proveniencie. Solamente Naturali je pravidelným hosťom festivalov v krajinách Európy, Číny a USA.
VOCALE ENSEMBLE SO LA
Vocale Enesmble SoLa vzniklo ako vokálne teleso flexibilného obsadenia okolo sopranistky Hildy Gulyásovej. Pozostáva z mladých talentovaných sólistov, schopných spievať zborové aj sólové party v duchu interpretačnej praxe 18. storočia. Vocale ensemble SoLa pravidelne účinkuje v cykle BACH – Kantáty so Solamente Naturali pri uvádzaní vokálno-inštrumentálnych diel.
© 2023 Slovenská filharmónia
Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.
