Slovenská filharmónia
Koncert môžete sledovať v Online archíve Slovenskej filharmónie.
Mucha Quartet
Sobota 1. 10. 2022, 16.00 h
BHS – Bratislavské hudobné slávnosti
Malá sála Slovenskej filharmónie
Účinkujú
Mucha Quartet
Juraj Tomka 1. husle
Jozef Ostrolucký 2. husle
Veronika Kubešová viola
Pavol Mucha violončelo
Lucia Duchoňová alt
Program
Mikuláš Moyzes (1872–1944)
Sláčikové kvarteto č. 1 D dur
Allegro moderatoAdagioGavotteFinaleFrico Kafenda (1883–1963)
Sláčikové kvarteto G dur
Allegro vivoAndanteMenuettoAllegro vivo, ma non troppoMikuláš Moyzes (1872–1944)
Sláčikové kvarteto č. 3 fis mol
Allegro ma non troppoAdagio placidoAllegretto leggieroAllegretto con tenerezzaIlja Zeljenka (1932–2007)
Sláčikové kvarteto č. 6 Zariekania, pre sláčikové kvarteto a alt, na text Renáty Pandulovej (venované jej pamiatke)
I.II.III.IV.V.
Tvorba Mikuláša Moyzesa, ktorého 150. výročie narodenia si pripomenieme v decembri, sa delí do dvoch častí. Prvá časť sa vzťahuje na jeho aktivity v rámci uhorskej časti Rakúsko-Uhorska, v ktorej pôsobil až do svojho 46. roku. Jeho najvýznamnejším činom bolo vytvorenie uznávanej učebnice hry na organe (1913). V jeho diele vtedy dominovala sakrálna katolícka tvorba, ktorej vrchol predstavovala Missa in C maior (1907), predvedená v korunovačnom kostole v Budapešti. Po vzniku Československa Moyzes ostal pedagógom a stal sa tvorcom viacerých učebníc (o. i. aj učebníc spevu, klavírnej a organovej hry), no venoval sa aj vokálnej, komornej i orchestrálnej tvorbe. Ťažisko Moyzesovej komornej hudby tvorí štvorica sláčikových kvartet, ktorej význam možno prirovnať k významu kvartetového diela o generáciu staršieho Jána Levoslava Bellu.
Mikuláš Moyzes absolvoval gymnázium v Banskej Bystrici a učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom (1889 – 1893). Pôsobil ako organista a učiteľ v maďarskom Jágri, Veľkom Varadíne a Čurgove. Po návrate na Slovensko pôsobil v rokoch 1. svetovej vojny na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom a po získaní štátnej aprobácie na Maďarskej kráľovskej akadémii v Budapešti u Zoltána Kodálya (1917) bol až do dôchodku riadnym profesorom hudby a spevu na dievčenskom učiteľskom ústave v Prešove.
Moyzes sa venoval komponovaniu vo všetkých svojich pôsobiskách, zohľadňujúc potreby tej-ktorej miestnej spoločnosti. Ako pedagóg spolupracoval na tvorbe základov výučby. Inšpirovaný ideami Bartóka a Kodálya začal po vzniku Československej republiky tvoriť koncept hudobnej výchovy vychádzajúcej zo spoznávania ľudovej piesne. Vytvoril tiež viacero učebníc (Školský spevníček, 1919; Malá škola spevu, 1924; Cvičebnica slovenského jazyka, Šlabikár a prvá čítanka, Počtovnice, dvojzväzková Klavírna škola – spolu s Michalom Vilecom, 1946), ako aj množstvo úprav ľudových piesní pre klavír, pre hlas a klavír i pre rôzne zborové telesá.
Tvorba Mikuláša Moyzesa pre sláčikové kvarteto istým spôsobom nadväzovala na Bellov kvartetový odkaz. Tejto komornej tvorbe sa venoval v rokoch 1916 – 1943, teda medzi 45. a 71. rokom svojho života, pričom vytvoril štyri štvorčasťové cyklické kompozície pre sláčikové kvarteto. Tento komorný celok dopĺňa ešte Dychové kvinteto F dur a Dychové sexteto As dur.
Sláčikové kvarteto č. 1 D dur pochádza z rokov 1916 – 1926: časti diela Allegro moderato (1916) – Adagio (1926) – Gavotte (1920) – Finale (1926) tvoria bohatý kompozičný celok, pričom v strednom diele druhej časti cituje slovenskú ľudovú pieseň Ľecela pava, ľecela, ktorú podrobuje variáciám. Túto pieseň nájdeme v 1. zväzku matičných Slovenských spevov (Hra na pávu, K. Szereday, 1880, šarišsko-zemplínska, 1880, č. 596), odkiaľ ju pred Moyzesom prevzal a upravil aj Béla Bartók (Deťom, č. 5, 1909).
Sláčikové kvarteto č. 3 fis mol vzniklo v rokoch 1931 – 1932, časti cyklu Allegro ma non troppo – Adagio placido – Allegretto leggiero – Allegretto con tenerezza znovu prinášajú aj citáciu ľudovej piesne Vyletel vták, ktorú nájdeme aj v Slovenských spevoch (Slovenské spevy I, M. a K. Royová 1880, Nitrianska, 572). Aj túto baladu upravil pred Moyzesom už Béla Bartók (Štyri slovenské ľudové piesne pre hlas a klavír, cca 1907). Party kvarteta revidoval George Actardjeff, ktorý dielo uviedol so svojím kvartetom v Slovenskom rozhlase 25. apríla 1939.
V hudobnom jazyku Mikuláša Moyzesa by sme len ťažko hľadali nejaké prejavy už nastupujúceho modernizmu. Nie je však problém nájsť tu prvky, ktoré možno označiť ako neoklasicistické, a teda formujúce sa v akomsi kontakte v historickou hudbou európskej minulosti (trebárs použitie barokovej gavoty ako tanečnej časti je nepochybne prejavom historizmu – tak u Moyzesa, ako aj u Dvořáka, Brahmsa alebo Prokofieva). A práve Moyzesova komorná hudba manifestuje aj istý druh folklorizmu, keďže autor sa snaží do svojho hudobného jazyka či štýlu integrovať aj slovenskú ľudovú pieseň, čím nepochybne ozvláštňuje hudobný jazyk svojej doby a prispieva k myšlienke vzniku slovenskej hudobnej kultúry.
Hoci hudobný jazyk Mikuláša Moyzesa neprekračuje hranice tonality a neneguje ju, istý druh modernizmu sa prejavuje v časovej i texturálnej striedmosti či úspornosti jeho vlastného spôsobu vyjadrovania.
Dirigent, klavirista, pedagóg a popredný tvorca nášho hudobného života v rokoch po 1. svetovej vojne Frico Kafenda sa popri návšteve gymnázia začal venovať hudbe (klavírna hra, hudobná teória) v Ružomberku u regenschoriho Jozefa Chládka. Chládek upozornil rodičov na nevšedný talent syna a odporučil čo najširšie tento talent rozvinúť, pričom najlepšie možnosti v tomto smere v tej dobe poskytovalo lipské konzervatórium. Tu Kafenda v rokoch 1901 – 1906 študoval skladbu u Salomona Jadassohna, Stephana Krehla, Emila Paula a Heinricha Zöllnera, klavírnu hru u Roberta Teichmüllera a dirigovanie u Arthura Nikischa. Na lipskej univerzite vyštudoval aj hudobnú vedu u Hermanna Kretzschmara a Huga Riemanna. Po získaní tohto významného vzdelania sa pokúšal pracovne niekde zakotviť, no roky 1. svetovej vojny spôsobili, že bol v Drážďanoch odvedený do rakúsko-uhorskej armády a po šiestich týždňoch na fronte v auguste 1915 padol do ruského zajatia, takže vojnu strávil vlastne presunmi po rôznych ruských zajateckých táboroch. Počas pobytu v Krasnojarsku sa venoval štúdiu učebnice harmónie R. Louisa a L. Thuilleho, Riemannovej estetiky a komponovaniu svojho Sláčikového kvarteta.
Kafenda vo svojich začiatkoch skomponoval mimoriadne sľubné diela (Suita v starom slohu pre klavír, 1904, Violončelová sonáta, 1905, Sláčikové kvarteto G dur, 1916, Husľová sonáta D dur, 1917), no v povojnových rokoch ho úlohy výstavby slovenskej hudobnej kultúry a jej inštitúcií natoľko pohltili, že jeho dielo svojím spôsobom ostalo torzom. Zachované skladby nám vlastne ukazujú rozmery jeho talentu i lipských požiadaviek na kompozičné remeslo a hudobnú estetiku.
Sláčikové kvarteto G dur z čias jeho ruského zajatia (1916) je istým svedectvom osobných snáh o prekonanie vojnového imperatívu hudobným imperatívom. Autorovo kvarteto je vlastne prvým novodobým sláčikovým kvartetom slovenského autora; vzniklo po „Uhorskom kvartete“ e mol Jána Levoslava Bellu (1896) a pred Sláčikovým kvartetom Alexandra Albrechta (1918). Prvá časť kvarteta Allegro vivo je vystavaná na pôdoryse sonátovej formy, pričom bohatá kontrastnosť textúry, melodiky i harmónie vlastne nenarúša celistvý, jasný výraz emócie úvodnej časti. Druhá časť kvarteta – Andante – vyrastá z kontrastnej tóniny E dur a je akousi oslavou voľného imitačného kontrapunktu. Celok vytvára široko koncipovaný výrazový oblúk, ktorý vyústi do pokojnej expresie. Menuet s triom tretej časti – Menuetto. Allegretto poco moderato. Trio. Più moto. Menuetto D.C. – nám vlastne pripomenie, kto bol tvorcom tohto najobľúbenejšieho média komornej hudby. Isté odľahčenie nielen výrazu, ale aj textúry a celkového procesu nás upozorní na klasicistické korene kvarteta, hoci valčíkový charakter tria nás zorientuje, v ktorom sme storočí. Napokon záverečné finále – podobne ako finále Kafendovej Violončelovej sonáty – prináša nielen ozvenu haydnovského hudobného humoru, ale aj alúzie na slovenský inštrumentálny folklór. Tanečná hudba vytvára základnú os časti, meditatívne zastavenia prinášajú potrebný kontrast. Podľa Ľubomíra Chalupku si autor toto svoje dielo mohol vypočuť na koncerte pedagógov Hudobnej školy pre Slovensko v októbri 1920, kde odznelo na jeho privítanie medzi členov tejto inštitúcie, ktorá onedlho na to začala pod jeho vedením formovať novodobé dejiny slovenskej hudby. Nebola to však premiéra, Kafenda si vypočul svoje kvarteto už v zajatí v Krasnojarsku v interpretácii súboru Melleš, Hoffmann, Kolozs, Mangold, ktorý po vojne pôsobil v Budapešti.
Ilja Zeljenka bol predstaviteľom domácej generácie „odmäku“. Jej snahou bolo odpútať sa od dogmatickej estetiky, ktorá k nám v dobe po druhej svetovej vojne prúdila zo Sovietskeho zväzu. Zeljenka sa svojím dielom stal najplodnejším novodobým slovenským autorom, ktorý sa napokon nevyhol žiadnemu hudobnému druhu či žánru, pričom vytvoril aj najimpozantnejší korpus sláčikových kvartet na Slovensku, ktorý obsahuje 16 diel (1963 – 2006). V Zeljenkovom diele môžeme ľahko uzrieť dve kontrastné línie, ktoré možno chápať tiež ako komplementárne. Jednu líniu predstavuje skladateľské hľadačstvo, otvorenie sa voči novátorským konceptom (avantgardná línia), druhú líniu tvorí dialogická či tradicionalistická kompozícia, obracajúca sa k hudbe minulosti, s ktorou chce nadviazať istý druh vzťahu.
Zeljenkovo Sláčikové kvarteto č. 6 Zariekania s s altovým sólom vzniklo v roku 1988, keď dostal správu o predčasnom úmrtí českej spisovateľky a poetky Renaty Pandulovej (1930 – 1987), manželky huslistu Dušana Pandulu, ktorý Zeljenkovi poslal poéziu svojej manželky. Zeljenka si vybral celok piatich poetických fragmentov, k sláčikovému kvartetu (hlavné médium Dušana Pandulu) pripojil ženský hlas, ktorý pri svojom prednese strieda recitáciu s presnou vokálnou intonáciou (zariekania). Päťčasťový celok prináša bohaté premeny sláčikovej textúry, ku ktorým médium sláčikového kvarteta dospelo v 20. storočí. Celok je však fascinujúcim dialógom hudby s poetickými vyjadreniami Renáty Pandulovej.
Sám autor sa k svojmu dielu viackrát vyjadril:
„Skladbu som komponoval po správe o smrti mojej pražskej a po roku 1968 exilovej priateľky Renaty Pandulovej na jej verše a venoval som ju jej pamiatke. V roku 1990 ju predviedlo Moyzesovo kvarteto s Martou Beňačkovou v mieste pôsobenia Pandulovcov v Königsteine a nahrali ju vo frankfurtskom rozhlase.“
„6. sláčikové kvarteto je komponované na básne Renaty Pandulovej, ktoré písala už v emigrácii v Nemecku. Poslal mi ich jej manžel Dušan, huslista Novákovho kvarteta v Prahe. Novákovo (pôvodne Hábovo) kvarteto mi v 60. rokoch hrávalo 1. sláčikové kvarteto a 2. klavírne kvinteto. Básne, ktoré písala krátko pred svojou predčasnou smrťou, na mňa silne zapôsobili nadčasovou pravdivosťou i melancholickým tónom. Moyzesovci boli prvými interpretmi Zariekaní a Dušan Pandula si skladbu vypočul na ich koncerte v Nemecku.“
Vladimír Godár
[ Bibliografický údaj: GODÁR, Vladimír: Text ku koncertu 1. 10. 2022, 16.0, in: Bratislavské hudobné slávnosti , 57. ročník, 1. 10. 2022, 16.00, Bratislava, Slovenská filharmónia 2022 ]
LUCIA DUCHOŇOVÁ
Kritici vyzdvihujú v umeleckom prejave mezzosopranistky Lucie Duchoňovej mimoriadnu citlivosť interpretácie a osobnostnú kreativitu.
Po štúdiu na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave a JAMU v Brne sa Lucia Duchoňová začala venovať koncertnému spevu. V tejto oblasti si zaujímavou dramaturgiou, piesňovými a komornými programami získala pozornosť odborníkov i poslucháčov. Od roku 2007 spolupracuje s renomovanou hlasovou pedagogičkou Margreet Honig.
S aktivít aktuálneho roka spomeňme účinkovanie v Bernsteinovej Omši na 50. ročníku festivalu Európske týždne v nemeckom Passau, ale aj na koncerte na počesť slávnej rodáčky Hommage à Lucia Popp. Vystupovala na prestížnych podujatiach ako je Hudobný festival Schleswig-Holstein, Händlov festival v Göttingene, Hudobný festival Rheinghau, Festival v Ottobeuerene, Hudobný festival Mecklenburg-Vorpommern, Biele noci v Petrohrade, Pražská jar, La Folle Journée v Tokiu a ďalších.
Lucia Duchoňová koncertovala s významnými orchestrami, napríklad Bamberskí symfonici, NDR filharmónia, Gulbenkian Orchester, Orchestrálna akadémia SHMF, Collegium 1704, Český komorný orchester, Sinfonia Varsovia, Kanazawa ansámbel, Elbipolis Barockorchester, Národný orchester opery v Montpellier, Symfonický orchester mesta Sao Paulo a iné.
Lucia Duchoňová spoluorganizovala v svojej rodnej Trnave medzinárodný a cappella festival Zoom+. V rokoch 1998 2011 viedla vokálnu skupinu Kruhy repertoárovo zameranú na a cappella swing, jazz a spirituály. Spolupracuje pri vytváraní dramaturgie a projektovom manažmente pre Internationale Chorakademie v Nemecku, ako aj Canto em Trancoso v Brazília. Venuje sa aj pedagogickej činnosti. Diskografia Lucie Duchoňovej zahŕňa Händlove oratóriá Judáš Makabejský (DHM) a Alexandrova slávnosť (Hänssler Classic). Umelkyni vyšlo aj mimoriadne úspešné prvé sólové CD Canto a Sevilla so skladbami Joaquina Turinu, nominované na Grammy Award za rok 2010 v kategórii Najlepší vokálny výkon (Hänssler Classic). Z ďalších CD uveďme Canciones&Conciertos s hudbou Xaviera Montsalvatge (Hänssler Classic) a Melancholy (Capriccio/Deutsche Radio) v spolupráci s Asassello Quartetom a klaviristkou Ulrike Payer.
MUCHA QUARTET
Súbor vznikol v roku 2003 na pôde Konzervatória v Bratislave a patrí k významným komorným telesám na Slovensku. Prvým učiteľom kvarteta bol Stanislav Mucha, otec violončelistu Pavla Muchu. Komornú hudbu študovali na VŠMU v Bratislave (J. Slávik), na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (J. Meissl), a taktiež na Escuela Superior de Música Reina Sofía v Madride (G. Pichler).
Kvarteto získalo celý rad ocenení: 2. cenu na Medzinárodnej interpretačnej súťaži Nadácie Bohuslava Martinů (Praha, 2010), 3. cenu na medzinárodnej súťaži Gianni Bergamo Classic Music Award (Lugano, 2012), sú víťazmi súťaže Josefa Windischa (Viedeň, 2013). Na medzinárodnej súťaži Premio Paolo Borciani (2014 ) získali 2. cenu a Cenu publika. Z Medzinárodnej súťaže komornej hudby Antonína Dvořáka si doniesli 1. cenu (Praha, 2014), rovnako ako aj z Medzinárodnej súťaže Leoša Janaáčka (Brno, 2015). Súbor Mucha Quartet získal významné umelecké impulzy na medzinárodných interpretačných kurzoch Internationale Sommerakademie v Reichenau (Rakúsko, 2012 a 2013) pod vedením profesorov: P. Schuhmayer, J. Meissl, O. Müller, H. Beyerle, M. da Silva, E. Epshtein, J. Talich, P. Prause, J. Klusoň, A. Keller. Zúčastnili sa tiež na prestížnych majstrovských kurzoch v Schwarzenbergu (G. Pichler), Académie musicale de Villecroze (M. da Silva, A. Brendel) a McGill Intertnational String Quartet Academy Montreal (G. Schulz, M. Tree, N. Fischer, A. Arad).
Mucha Quartet pravidelne koncertuje na mnohých hudobných festivaloch a kultúrnych podujatiach doma i v zahraničí: BHS, Viva Musica!, Pražská jar, Concentus Moraviae, Bordeaux String Quartet Festival, Allegretto Žilina, Nedeľné matiné v Mirbachovom paláci, Albrechtina – (Ne)známa hudba, Musiksommer Reichenau, Schubertiade Schwarzenberg. V roku 2016 koncertovali na turné v Južnej Kórei a Číne. V auguste 2013 získali cenu primátora mesta Piešťany za propagáciu slovenskej hudby. Sú držiteľmi titulu Mladý tvorca v rámci Cien Nadácie Tatra banky v kategórii Hudba za rok 2016. K ich nahrávkam patrí profilové CD Haydn, Mozart, Ravel (Diskant, 2013), Slovenské spevy Bélu Bartóka v spolupráci s Ivou Bittovou (Pavian Records, 2015), CD Bella Dvořák (Diskant, 2017), ako aj CD Štyria hudci (Pavian Records, 2018). V rokoch 2016/2017 boli rezidenčným súborom Rádia Devín.
Zariekania
(Renata Pandulová)
I
k čemu tá tvrdost
na žádné skále
nevzklíčí semeno poznání
rozbij se na kusy
rozpadni v prach
a navrať se k počátku
staň se dítětem
poklekni v srdci
a mlč
II
jsi opuštěný renesanční
palác čekáš na návrat Júlie
před tvým vlastním prahem
pláče Baucis nepoznaná
ženy se stářím mění v cypřiše
III
vezmi tři čtverce
a žongluj nad vědomím
spoj dva body a přejdi přes propast
Na druhé straně u konečného bodu
uslyšíš hudbu sfér
IV
všechny Rubikony světa překročíš jak vítěz
však v řece přátelství utoneš
přestaň se bránit Caesare
mohl bys poranit Bruta
V
nesvěruj mocným tajemství rozhovorů
obcuj sám s géniem
nedávej neznalým do rukou vynálezy
jméno lidstva je Ikarus
© 2022 Slovenská filharmónia
Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.
www.filharmonia.sk
