Slovenská filharmónia

Koncert môžete sledovať v Online archíve Slovenskej filharmónie.

>>   PROGRAM BULLETIN LIBRETO


Musica aeterna

Utorok 4. 6. 2019, 19.00 h
SH – Stará hudba
Malá sála Slovenskej filharmónie


Účinkujú

Musica aeterna
Peter Zajíček umelecký vedúci, husle

Lenka Cafourková soprán
Gabriela Eibenová soprán


Program

Johann Adolph Hasse (1699–1783)
Sinfonia á 4 g mol, op. 5 č. 6
Allegro
Johann Adolph Hasse (1699–1783)
Lo sposo và a morte, ária z opery Cajo Fabricio
Leonardo Vinci (1690–1730)
Se mai turbo il tuo riposo, duet z opery Alessandro nell’Indie
Giuseppe Porsile (1680–1750)
Sinfonia č. 1 D dur
Allegro assai
Adagio e piano
Prestissimo
Menuetto. Allegro
Geminiano Giacomelli (1692–1740)
Mancare, Dio, mi sento, ária z opery Adriano in Siria
Nicola Antonio Porpora (1686–1768)
E puoi, crudel, duet z opery Annibale
PrestávkaAntonio Vivaldi (1678–1741)
Sinfonia z opery Il Farnace
Allegro
Andante
Allegro
Antonio Vivaldi (1678–1741)
Gelido in ogni vena, ária z opery Il Farnace
Giuseppe Sellitto (1700–1777)
Deh t’accheta e non negarmi, duet z opery Nitocri
Giovanni Porta (1675?–1755)
Sinfonia D dur
Allegro
Andante e piano
Adagio e forte
Allegro
Antonio Vivaldi (1678–1741)
Anch’il mar par che sommerga, ária z opery Il Bajazet (Il Tamerlano)
Nicola Antonio Porpora (1686–1768)
Se viver non possio, duet z opery Germanico in Germania

>>   PROGRAM BULLETIN LIBRETO


„Znalci prirovnávajú Zelenku k majstrovi harmónie Antoniovi Lottimu, ktorého vplyv na Zelenku (ktorý sa s ním zoznámil v roku 1716 v Benátkach a neskôr sa stal jeho žiakom) je nepopierateľný. Nemenej zaujímavé než skladby duchovné sú Zelenkove práce inštrumentálne. Tu tiež nachádzame veľkú melódiu, harmóniu a krásu kontrapunktu, ktorými akoby tento majster značne predbehol svoju dobu. V tomto smere ho prevyšuje iba Bach a Händel. Ostatných súčasníkov necháva ďaleko za sebou.“ (Moritz Fürstenau: K dejinám hudby a divadla na drážďanskom dvore, 1862)

Český Bach bez tváre. Aj tak by mohol byť stručne charakterizovaný skladateľ, ktorého podobizeň neostala zachovaná. Jan Dismas Zelenka (1679–1745), violonista a skladateľ pochádzajúci z českých Louňovíc pod Blaníkom, študoval na jezuitskom kolégiu v Prahe a od roku 1710 až do smrti pôsobil v Drážďanoch. Počas krátkeho pobytu v Taliansku nasával najmodernejšie vplyvy tamojšej opery. Vo Viedni mal možnosť prehĺbiť svoje kompozičné vedomosti u majstra kontrapunktu Johanna Josefa Fuxa. V porovnaní s Telemannovými tromi tisíckami skladieb, či Bachovými 1080 opusmi, je 250 Zelenkových diel, ktoré nachádzame v Zelenkovskom katalógu, menej rôznorodých. Jedenásť inštrumentálnych a šesť svetských vokálnych skladieb len dopĺňa desiatky sakrálnych vokálno-inštrumentálnych diel, ktoré komponoval v rámci svojich pracovných povinností pre potreby drážďanského katolíckeho chrámu. Zelenkova sakrálna produkcia nemusela podliehať vplyvom a trendom doby, preto je jeho štýl tak špecifický a odlišný od (svetskej) tvorby jeho súčasníkov a nesie sa v intenciách barokovej polyfónie. Drážďanská dvorná kapela sa počas Zelenkovho života stala jedným z najlepších európskych orchestrov tej doby. Medzi jej členov patril okrem samotného Zelenku aj jeho pedagóg a organista Antonio Lotti, flautista Johann Joachim Quantz, husľoví virtuózi Johann Georg Pisendel, Jean Baptiste Volumier či Francesco Maria Veracini, lutnista Sylvius Leopold Weiss (nazývaný aj Bach lutnovej hudby) a ďalší. Do saskej metropoly boli pozývaní aj slávni speváci z Talianska, kastráti i primadony. Mnohým z nich dvor platil ich nákladné štúdium, aby ich neskôr zamestnal vo svojich službách. Počas pravidelných komorných koncertov v drážďanskom kráľovskom paláci zaznievali diela, ktoré sa zachovali v Zelenkovej súkromnej zbierke svetských árií, duet a kantát. Táto zbierka predstavovala študijný materiál nielen pre samotného Zelenku, ale i pre mladých vokalistov. Nachádzame v nej diela G. F. Händla, J. B. Lullyho, A. Steffaniho, F. Araju i Zelenkovho nadriadeného na drážďanskom dvore Johanna Adolpha Hasseho. Tento „najtalianskejší“ nemecký skladateľ bol manželom slávnej mezzosopranistky Faustiny Bordoniovej. Ako 23-ročný odišiel do Neapola, kde bol žiakom N. Porporu a neskôr A. Scarlattiho. Práve neapolská operná škola značne ovplyvnila Hasseho hudobnú reč. Johann Mattheson na margo štýlových zmien v hudbe, ktoré sa diali okolo roku 1720, napísal: „Taliani už dávno zmenili mienku (o charakteristike melódie) a tí Nemci, ktorí majú nadanie, aby nasledovali dobré príklady, sa viac sústreďujú na čistú melódiu než na zložitú harmóniu.“ Jedným z týchto nadaných Nemcov bol aj Hasse, ktorý na drážďanskom dvore pôsobil takmer tridsať rokov. Ako operný kapelník, tenorista, skladateľ a v neposlednom rade manžel speváckej hviezdy, poznal všetky úskalia i možnosti súvisiace s opernou prevádzkou a vedel ich patrične využiť vo svoj prospech. Hoci prevažnú časť jeho skladieb tvoria opery, oratóriá a sakrálne diela, niekoľ ko opusov venoval aj inštrumentálnym kompozíciám. Opus 5 predstavuje šesť sinfonií pre dvoje huslí, violu a basso continuo, ktoré svedčia o Hasseho inklinácii k novým trendom zjednodušeného hudobného jazyka. Sinfonia á 4 g mol, op. 5 č. 6 je typickou ukážkou ranoklasicistickej kompozície, ktorej nechýba dramatickosť a dravosť krajných častí a spevnosť prostrednej časti. S hudbou tohto obdobia je neodmysliteľne spätý odklon od barokovej generálbasovej homofónie a jej postupné pretransformovanie do homofónie raného klasicizmu. Jedným z typických prvkov je napríklad aj tzv. trommelbass – línia v basových nástrojoch pozostávajúca z opakovaných tónov.

V Zelenkovej zbierke nachádzame trinásť árií z Hasseho opery Cajo Fabricio, ktorá bola premiérovaná v Ríme v roku 1732. Postavu rímskeho senátora Caja Fabricia stvárnil kastrát Domenico Annibali. Krutosť osudu a svoje trápenie v árii Lo sposo và a morte vyjadruje Sestia, Cajova dcéra, ktorú na premiére interpretoval kastrát Angelo Maria Monticelli.

Na rozdiel od monumentálnej rímskej opery, preferujúcej zbory a ansámble, benátska opera a z nej postupne vychádzajúca neapolská opera, kládli dôraz na sólistov a ich árie. Vplyv virtuóznych inštrumentálnych diel na hudbu vokálnu sa odzrkadlil v tvorbe stále náročnejších árií, ktoré mali odzrkadľovať duševný stav postavy a vyjadriť prevládajúcu emóciu. Najvýraznejšou a najvplyvnejšou osobnosťou na opernom poli bol Alessandro Scarlatti (1660–1725), v jeho šľapajach pokračovali skladatelia ako F. Durante, N. Porpora, L. Leo i J. A. Hasse. Do tejto generácie mladších neapolských skladateľov patril aj Leonardo Vinci, ktorý svojou tvorbou ovplyvnil aj Vivaldiho či Händla. V súvislosti s Vinciho dielom môžeme hovoriť o tzv. periodickej melódii vychádzajúcej z tanečnej hudby (menuet, passepied, bourrée, gavotte). Duet Se mai turbo il tuo riposo z opery Alessandro nell ́Indie zobrazuje bolesti i vzájomné obviňovanie dvoch hlavných postáv.

V neapolskej opere sa ustálila podoba opernej predohry nazývanej sinfonia. Táto nenáročná hudba mala za úlohu zahájiť hudobnú produkciu. Zvyčajne bola priraďovaná k dielu „ad hoc“ a nesúvisela s hudobným dianím v jednotlivých aktoch opery. Sinfoniu tvorila úvodná rýchla alebo dramatická časť v 4/4 takte, kratšia pomalá spevná časť a rýchla záverečná časť prevažne tanečného charakteru v 3/8 takte. Táto talianska operná predohra sa stala jedným z dôležitých zdrojov neskoršej klasicistickej symfónie, ktorá z nej prevzala základnú koncepciu, postupne zväčšovala jej rozmery a zvyšovala náročnosť.

Neapolčan Giuseppe Porsile má na svojom „skladateľskom konte“ dramatické diela, oratóriá, kantáty i inštrumentálnu hudbu. Sinfonia č. 1 D dur je jednou z jeho dvoch zachovaných sinfonií. V rámci jedného súvislého prúdu hudby sa poslucháčovi predstavia štyri kontrastné nálady, ktoré svojou melodickosťou a nápaditosťou pripomínajú „skicu“ budúcej symfónie. Trojčasťová Sinfonia D dur Giovanniho Portu predstavuje o niečo jednoduchšiu virtuóznu hudbu, v ktorej nechýbajú stupnicové behy, akordické rozklady, veľké melodické skoky i ďalšie prvky typické pre benátsku zvukovosť, akými sú unisonové tutti úseky, trilky či dlhé melizmy.

Neapol bol centrom výchovy kastrátov, ktorí častokrát už ako šesťroční chlapci podstupovali riskantný chirurgický zákrok, aby nedošlo k mutácii a aby ich špecifická farba hlasu s obrovským rozsahom ostala nezmenená. Ich spevácke umenie spočívalo v spojení prenikavej zvonivosti chlapčenského sopránu so skvelou technikou, ovládaním dychu a silou mužského hlasu. Jedným z najznámejších kastrátov 18. storočia bol Carlo Broschi, ktorý z vďačnosti k svojim mecenášom (rodine Farini), prijal umelecké meno Farinelli. Sila, sladkosť, rozsah a nevídané schopnosti jeho hlasu boli známe po celej Európe. Práve Farinelli stvárnil postavu Farnaspe v opere Geminiana Giacomelliho Adriano in Siria, z ktorej pochádza aj rozsiahla ária Mancare, oh Dio!, mi sento.

V súvislosti s operou 18. storočia nemožno nespomenúť osobnosť azda najvýznamnejšieho libretistu v dejinách hudby Pietra Metastasia (1698–1782). Jeho kvalitné texty boli inšpiráciou takmer každého talianskeho skladateľa. Celoživotné priateľstvo medzi týmto básnikom a kastrátom Farinellim odštartovala opera Angelica. Táto Metastasiova prvotina, ktorú zhudobnil Farinelliho pedagóg Nicola Porpora, bola odrazovým mostíkom pre dlhoročnú spoluprácu umelcov. Porpora bol plodným skladateľom hudobnodramatických i inštrumentálnych diel. V duete E puoi crudel z opery Annibale vykreslil typický barokový afekt krutosti, zrady a nevery.

Ďalšou z jeho 43 opier je Germanico in Germania, ktorá bola vo svojej dobe veľmi populárna a hrávaná predovšetkým kvôli jej dvom hlavným protagonistom. Prominentní kastráti – Domenico Annibali a Caffarelli – v nej stvárňovali aj ženské postavy. Dojímavý duet Arminia a Rosmondy Se viver non poss’io predznamenáva žiaľ nad stratou milovanej osoby.

Husľového virtuóza Antonia Vivaldiho dnes málokto pokladá za významného tvorcu opier, hoci ich napísal okolo 50 a nepochybne v nich uplatnil svoj dramatický talent. Sviežosť, nápaditosť a rozmanitosť harmónií vedel vložiť do virtuóznych inštrumentálnych partov i mimoriadne náročných árií. Vivaldiho špecifický štýl je nezameniteľný s akýmkoľvek iným skladateľom, čoho dôkazom je aj Sinfonia z opery Il Farnace. Invenčné používanie a radenie jednoduchých hudobných prostriedkov, ako sú zmeny dynamiky, tónorodu či prosté opakovanie motívu, robia z jeho diel hudbu blízku aj laickému poslucháčovi. Pre hudobné vyobrazenie ľadu, ktorý je spomínaný v árii Gelido in ogni vena, použil podobné postupy ako v Husľovom koncerte f mol „Zima“ známom v rámci Vivaldiho Štvoro ročných období, ktoré spolu s ďalšími husľovými koncertmi patria pod opusové číslo 8 s názvom Il cimento dell‘armonia e dell‘inventioneSkúška harmónie a invencie. Efektná a technicky veľmi náročná ária Anch’il mar par che sommerga, ktorú na premiére opery Il Bajazet v roku 1735 spieval kastrát Giovanni Manzoli, znázorňuje rozbúrené more, ktoré sa na chvíľu upokojí v kontrastnej hudbe stredného dielu.

Neapolský hudobný skladateľ a organista Giuseppe Sellitto je v dejinách hudby málo známou postavou. Medzi jeho 46 hudobnodramatických diel patrí aj dramma per musica Nitocri na libreto významného benátskeho literáta, Metastasiovho predchodcu, Apostola Zena. Duet Deh t’accheta, e non negarmi je vyjadrením trápenia, ponosovania sa na krutý osud a neľútostnú lásku.


Husľového virtuóza Antonia Vivaldiho dnes málokto pokladá za významného tvorcu opier, hoci ich napísal okolo 50 a nepochybne v nich uplatnil svoj dramatický talent. Sviežosť, nápaditosť a rozmanitosť harmónií vedel vložiť do virtuóznych inštrumentálnych partov i mimoriadne náročných árií. Vivaldiho špecifický štýl je nezameniteľný s akýmkoľvek iným skladateľom, čoho dôkazom je aj Sinfonia z opery Il Farnace. Invenčné používanie a radenie jednoduchých hudobných prostriedkov, ako sú zmeny dynamiky, tónorodu či prosté opakovanie motívu, robia z jeho diel hudbu blízku aj laickému poslucháčovi. Pre hudobné vyobrazenie ľadu, ktorý je spomínaný v árii Gelido in ogni vena, použil podobné postupy ako v Husľovom koncerte f mol „Zima“ známom v rámci Vivaldiho Štvoro ročných období, ktoré spolu s ďalšími husľovými koncertmi patria pod opusové číslo 8 s názvom Il cimento dell‘armonia e dell‘inventioneSkúška harmónie a invencie. Efektná a technicky veľmi náročná ária Anch’il mar par che sommerga, ktorú na premiére opery Il Bajazet v roku 1735 spieval kastrát Giovanni Manzoli, znázorňuje rozbúrené more, ktoré sa na chvíľu upokojí v kontrastnej hudbe stredného dielu.

Neapolský hudobný skladateľ a organista Giuseppe Sellitto je v dejinách hudby málo známou postavou. Medzi jeho 46 hudobnodramatických diel patrí aj dramma per musica Nitocri na libreto významného benátskeho literáta, Metastasiovho predchodcu, Apostola Zena. Duet Deh t’accheta, e non negarmi je vyjadrením trápenia, ponosovania sa na krutý osud a neľútostnú lásku.

Jana Zelenková

[ Bibliografický údaj: ZELENKOVÁ, Jana: Text ku koncertu 4. 6. 2019, in: Slovenská filharmónia, Cyklus stará hudba SH, 70. koncertná sezóna, Bratislava, 2019, Slovenská filharmónia ]Pracujeme na životopisoch.

>>   PROGRAM BULLETIN LIBRETO


Johann Adolph Hasse

Lo sposo và a morte

Sestia

Lo sposo và a morte.
Il padre il condanna.
Che barbara sorte !
Che sorte tiranna !
E dir m’è vietato
Che barbaro fato !
Che legge crudel !
Vietar mi volete
lo sfogo al martìr ?
Vietar non potete
l’amare, e il morir,
che fato tiranno !
Che barbaro affanno
d’un’alma infedel.

Sestia
Manžel ide na smrť.
Otec ho odsúdil.
Aký ukrutný údel!
Tento tyranský lós!
Povedať mi, že je zakázané…
Čo to za krutý osud!
Aký neľútostný zákon!
Chcete mi zakázať
prepustenie mučeníka?
Nemôžete zakázať
milovať a smrť,
aký tyranský osud!
Čo to za ukrutné trápenie
neveriacej duše.

Leonardo Vinci

Se mai turbo il tuo riposo

Poro

Se mai turbo il tuo riposo,
se m’accendo ad altro lume
pace mai non abbia il cor.

Poro
Ak niekedy naruším tvoj pokoj,
ak vzplaniem pre iné žiarivé oči,
nech nikdy nenájde mier moje srdce.

Cleofide

Se mai più sarò geloso,
mi punisca il sacro nume,
che dell’India è domator.

Cleofide
Ak niekedy budem žiarliť,
nech potrestá ma posvätné božstvo,
ktoré je podmaniteľom Indie.

Poro

Infedel, questo è l’amore?

Poro
Nevernica, toto je láska?

Cleofide

Menzogner, questa è la fede?

Cleofide
Klamár, toto je dôvera?

A due

Chi non crede al mio dolore
che lo possa un dì provar.

Obaja
Kto neverí môjmu utrpeniu,
môže ho jedného dňa okúsiť.

Poro

Per chi perdo o giusti Dei
il riposo dei miei giorni!

Poro
Pre koho tratím, ó spravodliví bohovia,
pokoj mojich dní!

Cleofide

A chi mai gli affetti miei,
giusti Dei serbai finora?

Cleofide
Pre koho som moje city, spravodliví bohovia,
až doposiaľ uchovávala?

A due

Ah! Si mora e non si torni
per l’ingrato/-a a sospirar.

Obaja
Ah! Tak umieram a nech viac už nebudem
po nevďačnom/-ej túžiť.

Geminiano Giacomelli

Mancare, oh Dio!, mi sento

Farnaspe

Mancare, oh Dio!, mi sento,
quando ti lascio, o cara,
forse cotanto amara,
non è la morte istessa
a questo amante cor.
Ah! non dicesti il vero,
ben mio, quando dicesti,
ch’io sono il tuo contento,
che tu per me nascesti, ch’avrò sempre il tuo amor.

Farnaspe
Strácam, ó Bože, vedomie,
keď ťa opúšťam, moja drahá, snáď taká trpká,
nie je aj samotná smrť
pre toto milujúce srdce.
Ach, nevravela si pravdu,
moja milá, keď si povedala,
že som tvojou radosťou,
že si sa pre mňa narodila,
že navždy budem tvojou láskou.

Nicola Porpora

E puoi crudel

Nicomede

E puoi crudel lasciarmi
a sospirar così?

Nicomede
Môžeš ma nechať, ty neľútostná, 
takto túžiť?

Elisa

E deggio ancor fidarmi?
Di chi già mi tradì?

Elisa
Musím sa opäť spoliehať?
Na toho, ktorý ma už raz zradil?

Nicomede

Questo è l’amor costante?

Nicomede
Toto je tá nemenná láska?

Elisa

Che fedelta d’amante!

Elisa
Čo to za vernosť milenca!

A due

Ah, che l’affanno mio
non posso, oh Dio, svelar.

Obaja
Ach! Také súženie,
čo nemôžem, ó Bože, ani vyjaviť.

Nicomede

E troppo gran dolore,
doppo sì grande amore

Nicomede
Priveľký je žiaľ,
po takej obrovskej láske … 

Elisa

E troppo gran dolore,
doppo sì bella fede

Elisa
Príliš veľká je bolesť,
po takom nádhernom sľube … 

A due

con barbara mercede
vedersi abbandonar.

Obaja
keď s neokrôchanou priazňou 
vidíme ako sa opúšťame.


Antonio Vivaldi

Gelido in ogni vena

Farnace

Gelido in ogni vena,
scorrermi sento il sangue,
l’ombra del figlio esangue
m’ingombra di terror.

Farnace
Ľadovo chladnú v každej žile 
cítim, že mi prúdi krv, 
prízrak mŕtveho syna
ma napĺňa hrôzou.

E per maggior mia pena,
vedo che fui crudele
a un’ anima innocente,
al core del mio cor.

A zväčšuje sa moja bolesť, 
keď vidím že som bol krutý 
k nevinnej duši,
k srdcu môjho srdca.

Giuseppe Sellitto

Deh t’accheta, e non negarmi

Mirteo

Deh t’accheta, e non negarmi
ch’abbia almeno quel ristoro,
che dia fine al mio penar.

Mirteo
Ach, upokoj sa a neodopieraj mi,
aby som mal aspoň túto útechu,
ktorá ukončí moje súženie.

Emirena

Deh t’arresta, e non lasciarmi
senza te, che tanto adoro
a languire, a sospirar.

Emirena
Ach, zastav sa a nenechávaj ma
bez teba, pretože tak zbožňujem
úpieť a túžiť.

Mirteo

Fier destino…

Mirteo
Krutý osud…

Emirena

Amor tiranno…

Emirena
Ukrutná láska…

Mirteo

Idol mio…

Mirteo
Moja modla…

Emirena

Mio caro…

Emirena
Môj drahý…

A due

…addio.
Chi non sente il nostro affanno
non può dir, che cosa è amor.

Obaja 
…zbohom.
Kto nevníma naše utrpenie
nemôže povedať, čo je láska.

Mirteo

Venga pur venga la morte.

Mirteo
Nech príde už smrť.

Emirena

Disperata anima forte.

Emirena
Zúfalá, silná duša.

A due

Imparate, voi, che amate
a pena dal nostro cor.

Obaja
Učte sa, vy, čo milujete
na utrpení našich sŕdc.

Antonio Vivaldi

Anch’il mar par che sommerga

Idaspe

Anch’il mar par che sommerga
quella nave che tu vedi
dissipata da procelle.
Poi la vedi, e par che s’erga
presso l’altra in fra le stelle.

Idaspe
Aj more budí dojem, že by potopilo
túto loď, čo vidíš
rozbitú búrkami.
Potom ju zazrieš a vyzerá, že sa čnie do výšky 
blízko inej, až medzi hviezdami.

Nicola Porpora

Se viver non poss’io

Arminio

Se viver non poss’io,
vivi, deh! vivi almeno,
idolo mio per me.

Arminio
Ak nemôžem žiť,
tak ži, ach, ži aspoň ty,
môj idol, pre mňa! 

Rosmonda

Ah! vo’ spirare anch’io
l’alma nel tuo bel seno,
voglio morir con te.

Rosmonda
Ach, i ja chcem vydýchnuť svoju
dušu na tvojej ušľachtilej hrudi,
chcem zomrieť s tebou.

Arminio

Ah se non vivi, o cara,
penoso è il mio morir.

Arminio
Ach, ak nebudeš žiť, ó drahá,
úmorná bude moja smrť.

Rosmonda

Saria la vita amara
dopo del tuo morir.

Rosmonda
Život by bol trpký
po tvojej smrti.

Arminio

Non basta a voi ch’io mora,
barbari, ingiusti Dei?

Arminio
Nestačí vám, aby som zomrel,
ukrutní, nespravodliví Bohovia?

Rosmonda

Con i suoi giorni ancora
manchino i giorni miei,

Rosmonda
Nech sa spolu s vašimi dňami
skončia aj moje dni,

Arminio

… ed accrescte ognora
il mio crudel martir.

Arminio
… a zväčšíte tak neustále
moje ukrutné muky.

Rosmonda

… ed avrà fine allora
il mio crudel martir.

Rosmonda
… a napokon bude koniec
môjmu neľudskému utrpeniu.

© 2019 Slovenská filharmónia

Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.

www.filharmonia.sk