Slovenská filharmónia

Koncert môžete sledovať v Online archíve Slovenskej filharmónie.

>>   PROGRAM BULLETIN CV LIBRETO


SFZ à cappella

Piatok 23. 2. 2024, 19.00 h
M – Mimoriadne koncerty
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie


Účinkujú

Slovenský filharmonický zbor
Zoltán Kocsis-Holper zbormajster

Yvetta Slezáková husle
Tomáš Nemec klavír
Lucia Bédová soprán
Jan Rozehnal tamburína


Program

Human
Béla Bartók (1881–1945)
Štyri slovenské ľudové piesne, BB 78, Sz. 70
Zadala mamka, zadala dcéru
Na holi, na holi
Rada pila, rada jedla
Gajdujte, gajdence
Antonín Dvořák (1841–1904)
V přírodě, op. 63
Napadly písně v duši mou
Večerní les rozvázal zvonky
Vyběhla bříza běličká
Johannes Brahms (1833–1897)
Päť piesní, op. 104
Nachtwache I.
Nachtwache II.
Letztes Glück
Verlorene Jugend
Im Herbst
Eric Whitacre (1970)
Pät hebrejských ľúbostných piesní
Temuná
Kalá Kallá
Laróv
Éyze Shéleg!
Rakút
Divine
Zoltán Kodály (1882–1967)
Miserere
Zdeněk Lukáš (1928–2007)
Requiem
Dies irae
Lacrimosa
Sanctus
György Orbán (1947)
Ave Maria
Levente Gyöngyösi (1975)
Dixit Dominus

>>   PROGRAM BULLETIN CV LIBRETO


Národný zápal viedol ranú tvorbu Bélu Bartóka v stopách nemeckého novoromantizmu pod vplyvom Straussa, Liszta či Wagnera. O to viac vyvoláva údiv a rešpekt jeho úprimné očarenie jednoduchosťou neznámych ľudových piesní, s ktorými sa stretol v roku 1904 na Gemeri. Uvedomil si, že pre vtedajšiu inteligenciu sú tieto zdroje absolútne neznáme a že stačí pár rokov, aby najhodnotnejšie piesne, ktoré spievali už len starenky, nenávratne zmizli. V nasledujúcom roku sa spolu so Zoltánom Kodályom pustili do systematického zbierania ľudových piesní na území takmer celého vtedajšieho Uhorska. Výsledkom ich viacročnej námahy je niekoľko zbierok nielen maďarských, ale aj slovenských i rumunských piesní, a dokonca zapísal aj arabské, turecké, ukrajinské či valašské piesne. Ľudová pieseň sa im zároveň stala hlavným inšpiračným zdrojom v skladateľskej tvorbe. Štyri slovenské ľudové piesne, Sz. 70 z roku 1916 sú jedným z mnohých cyklov úprav takto zozbieraných piesní. Pochádzajú z okolia Banskej Bystrice – z Poník, Hiadeľa a Medzibrodu. V každej z nich ožíva autentická atmosféra scény z vidieka – prvá je svadobná, nasleduje pieseň spievaná pri hrabaní sena, posledné dve sú tanečné. V klavírnom sprievode podchytáva originálnu modalitu starých ľudových melódií či napodobňuje rytmus a jednoduchý harmonický sprievod nástrojov dedinských muzikantov.

Hoci späté s milovanou prírodou, predsa len texty piesní v cykle V přírodě, op. 63 od Antonína Dvořáka vychádzajú z iného zdroja. Skladateľ siahol po rovnomennej zbierke básnika Vítězslava Hálka. Textom doprial bohatú melodiku a takmer impresionistickú zvukovosť, čo platí najmä pre pôsobivú atmosféru večerného lesa v druhej časti cyklu Večerní les rozvázal zvonky. V cykle zachováva napriek bohatému zvuku jednoduchú, takmer homofonickú faktúru, okrem poslednej, piatej časti, v ktorej používa imitačné a kánonické postupy. Dvořák dielo skomponoval v priebehu pár dní vo februári 1882 a ešte v tom istom roku vyšlo v hamburskom vydavateľstve Cranz. V premiére zazneli postupne v nasledujúcich troch rokoch, prvýkrát zaznel celý cyklus až koncom roka 1889 v Prahe.

Impresionistické očarenie prírodou vystrieda v cykle nostalgia zrelého skladateľa. Johannes Brahms dokončil cyklus Päť piesní op. 104 v roku 1888 vo veku päťdesiatpäť rokov. Brahms si zvolil básne, ktorých ústredným motívom je smútok nad stratenou mladosťou a nenaplnenými nádejami, nad tým, že leto sa nemilosrdne mení na jeseň a napokon sa musí vyrovnať aj s ľudskou smrteľnosťou. Ani jedna z piesní cyklu nemá veľký rozsah čo do dĺžky. Svoje skladateľské majstrovstvo a atmosféru jednotlivých básní Brahms skoncentroval do každého taktu. Celky jednotlivých piesní sú vystavané na absolútnych detailoch, každá nota, interval či súzvuk majú svoju jasnú úlohu a zaslúžia si rovnakú pozornosť. Brahms sa tu neuchyľuje ani k priamej zvukomaľ be (s výnimkou imitácie lesného rohu a ozveny v druhej časti Nachtwache II), namiesto toho pracuje s pretavením nálady priamo do pohybu melódie a farieb. Zložité otázky pretavené do zložitých harmónií, antifonálny dialóg mužského a ženského zboru, podmanivá melodika, farebnosť úzkej sadzby a náročnosť jednotlivých hlasov robia z tejto zbierky jeden z najnáročnejších, no zároveň najkrajších klenotov zborovej tvorby.

Piesňovú časť večera uzavrie cyklus Päť hebrejských ľúbostných piesní od Erica Whitacrea. Texty piesní napísala jeho manželka a speváčka Hila Plitmann a pôvodne ich zhudobnil pre sólo soprán, husle a klavír, neskôr pribudli verzie pre zbor, husle a klavír a tiež pre zbor so sláčikovým kvartetom. Ako píše samotná Plitmann: „Cyklus Päť hebrejských ľúbostných piesní je veľmi zmysluplný a osobný. Sú o čistej, krásnej a prostej láske. Prvýkrát som písala texty pre hudobnú kompozíciu a netušila som, čo presne Eric chce alebo čo by som mala napísať, ale napokon zo mňa vytryskli za hodinu a pol. Sú to kratučké básne, niečo ako japonské haiku, s vnútorným rytmom. Sú spomienkou na romantický začiatok nášho vzťahu.

Dnes už spomínaný Zoltán Kodály patrí k najvýznamnejším osobnostiam maďarskej hudby nielen pre obrovské zbierky ľudových piesní z územia Uhorska. Rovnako, ako Bartókovi mu záležalo na povznesení a rozvoji maďarskej hudby a kultúry, no pochopil, že začať musí už od tých najmenších. Okrem bohatej skladateľskej činnosti vypracoval kompletný systém hudobnej výchovy v materských a základných školách. Tento systém sa stal ťažiskovým aj v odbornej výchove budúcich profesionálnych hudobníkov a prekročil aj hranice jeho vlasti. Predpoklady dobrého hudobníka sa podľa neho dajú zhrnúť do štyroch bodov: kultivovaný sluch, kultivovaný intelekt, kultivované srdce a kultivovaná ruka, pričom všetky sa musia vyvíjať v rovnováhe. Takisto tvrdil, že bez zborového spevu sa nikto skutočne dobrým hudobníkom nestane. Ťažiskom jeho tvorby sú práve zborové diela, najmä a cappella, hoci má na konte aj javiskové, orchestrálne či komorné diela, a takisto aj skladby pre sólový nástroj či piesne. Dnes uvádzané Miserere je určené pre dva miešané zbory s rovnakým obsadením, dominuje polyfónia, línie sa vinú striedavo v každom zbore a navzájom sa dopĺňajú, hudobný vývoj vychádza z obsahu textu. Kodály na pôdoryse pôstneho žalmu vytvoril kompaktné a plynulé dielo, ktoré kladie vysoké interpretačné nároky aj na profesionálny zbor.

Za jedno z vrcholných zborových diel českého skladateľa Zdeňka Lukáša považuje odborná verejnosť jeho Requiem pre miešaný zbor z roku 1992. Zdeněk Lukáš je známy predovšetkým ako zborový skladateľ, no jeho portfólio tvoria aj orchestrálne skladby, opery, oratóriá, komorná aj elektroakustická hudba. Vo svojej zborovej tvorbe čerpal z vlastnej dlhoročnej činnosti zbormajstra. Jeho skladby pre zbor sa vyznačujú citom pre prácu s textom a s vedením hlasov. Napojenie na interpretačnú prax ho v zborovej tvorbe nasmerovalo mimo experimentálnych skladateľských prúdov a jeho zbory sú postavené na spevnom melose, harmónii, rytme a význame textu. Ako skladateľský samouk konzultoval svoje diela s českým skladateľom Miloslavom Kabeláčom, odvtedy jeho hudbu presiakla modalita. Lukášove zbory sú typické pevným rytmom, hrou s textom, opakovaním motívov, obľúbeným efektom sú fázové posuny jedného motívu vo viacerých hlasoch, protirytmy, zdvojené melódie v rôznych hlasoch, či ostinátny bas. Na dnešnom koncerte zaznejú tri kontrastné časti Requiem, výbušné Dies irae, lyrická Lacrimosa a efektné Sanctus.

Maďarský skladateľ György Orbán bol spočiatku ovplyvnený avantgardou, neskôr sa začal orientovať na neoromantizmus. V jeho vokálnej tvorbe sa miešajú charakteristické prvky maďarskej ľudovej hudby s prvkami grotesknými, humornými, miestami satirickými. Zvukovo a formálne evokuje ideály skorších hudobných období, charakteristickým je prirodzene krásny zvuk a formálne harmonické proporcie v klasickom zmysle. Svieže harmónie, vábivá melodika v jeho skladbe Ave Maria vytvárajú plynulosť a atmosféru, ktorá z nej robí obľúbené dielo predovšetkým u vysokoškolských a kvalitnejších amatérskych zborov.

Orbánov absolvent, posledný skladateľ dnešného večera Levente Gyöngyösi, patrí takisto k všestranným skladateľom a hudobníkom. Okrem rozsiahlej zborovej tvorby je autorom opery A gólyakalifa, ktorú označujú za jednu z najvýznamnejších maďarských opier 21. storočia, a štyroch symfónií. Dnešný večer uzavrie efektná skladba Dixit Dominus na text Žalmu 110, ktorá svojou štruktúrou a harmonickými postupmi evokuje vrcholné renesančné diela, len v značne modernom šate a s úplne inými nárokmi na interpretov.


>>   PROGRAM BULLETIN CV LIBRETO


YVETTA SLEZÁKOVÁ

pochádza z hudobníckej rodiny, už v desiatich rokoch bola mimoriadnou žiačkou VŠMU. Neskôr študovala na Konzervatóriu v Bratislave, ktoré ukončila s titulom Najlepší absolvent roka. V roku 1995 pokračovala štúdiom na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (M. Frischenschlager, E. Tchougaeva), ktoré ukončila pod vedením M. Schnitzlera v roku 2002. Slezákova bola členkou Gustav Mahler Jugendorchester (1992 – 1999), ktorý viedol Claudio Abbado a neskôr ju vybral i do akadémie GMJO. V roku 1999 bola vedúcou husľovej skupiny. Počas osemročného pôsobenia hosťovala po boku významných umelcov na festivaloch ako London Proms, Edinburgh Festival, Berliner Festwochen, Salzburger Festspiele, Mahlerfest Amsterdam a ďalšie. Absolvovala aj prvé mimoeurópske turné orchestra v USA (Tanglewood Music Festival), pričom navštívili i Venezuelu či kubánsku Havanu, v ktorej vystúpila aj ako komorná hráčka.

S GMJO spolupracovala s dirigentmi ako S. Ozawa, P. Boulez, B. Haitink, sir N. Marriner, R. Chailly, N. Järvi, M. Gielen či S. Bychkov. Ako koncertná majsterka najstaršieho mládežníckeho orchestra RIAS Jugendorchester v Berlíne účinkovala v programe Montserrat Cabellé – Stars von Morgen. Na domácej pôde vystúpila sólovo po boku telies ako Slovenská filharmónia, Slovenský komorný orchester i Capella Istropolitana. Ako sólistka či interpretka komorných diel účinkovala na koncertoch v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku, Luxembursku, Česku, Bulharsku, Maďarsku, Japonsku a USA. V Slovenskej filharmónii pôsobí na poste zástupkyne koncertného majstra.


TOMÁŠ NEMEC

študoval hru na klavíri na Konzervatóriu v Košiciach (Ľ. Kojanová, Š. Drozdek) a na VŠMU v Bratislave (M. Lapšanský). Už počas štúdia získal viaceré ocenenia na domácich aj medzinárodných klavírnych súťažiach, napríklad 2. cenu na súťaži F. Chopina v Mariánskych Lázňach (1991), 2. cenu na súťaži J. N. Hummela v Bratislave (1993), 2. cenu na súťaži J. Brahmsa v Pörtschachu (1994), bol finalistom Medzinárodnej tribúny mladých interpretov TIJI-UNESCO v Lisabone (1996) a ďalšie. Svoje vedomosti si rozširoval na medzinárodných majstrovských kurzoch pod vedením osobností ako napríklad L. Berman, E. Indjic, P. Jasmin, H. Czerny-Stefańska a P. Toperczer. Ako sólista vystupoval so Slovenskou filharmóniou, Štátnou filharmóniou Košice, Filharmóniou B. Martinů Zlín, Portugalským symfonickým orchestrom, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu a Symfonickým orchestrom VŠMU. Spolupracoval s dirigentmi ako O. Lenárd, R. Stankovský, K. Markou, K. Trevor, P. Feranec, P. Breiner. Okrem sólovej hry sa venuje aj komornej hudbe a je zakladateľom Karinovho klavírneho tria. Okrem koncertov na domácej pôde vystúpil v Českej republike, Maďarsku, Nemecku, Nórsku, Portugalsku, Španielsku a Bosne a Hercegovine. Realizoval nahrávky pre Slovenský rozhlas a spoločnosti Slovart records a Marco Polo. V súčasnosti sa venuje aj pedagogickej činnosti na VŠMU v Bratislave a je korepetítorom Slovenského filharmonického zboru.


ZOLTÁN KOCSIS-HOLPER

maďarský zbormajster, barytonista a učiteľ. Je zbormajstrom Kodály Choir Debrecen, umeleckým vedúcim zboru Kórus Spontánusz a donedávna bol i hosťujúcim zbormajstrom Speváckeho zboru maďarských pedagógov na Slovensku Lajosa Vassa (2019 – 2023). V minulosti pôsobil ako asistent dirigenta Maďarského národného zboru a bol tiež vedúcim viacerých amatérskych telies ako Vass Lajos Chamber Choir, Zoltán Gárdonyi Choir Sopron či Männergesangverein Franz Liszt v Raidingu. Ako dirigent spolupracoval s Hungarian Radio Choir, Hungarian National Choir, Oradea Philharmonic Choir a orchestrami ako Budafok Dohnányi Orchestra, Capella Savaria a Franz Liszt Symphonic Orchestra v Šoproni.

V roku 2011 sa aktívne zúčastnil Majstrovských kurzov Erica Ericsona, ktoré viedol Jos van Veldhoven a Michael Gläser, kde spolupracoval s Groot Omroepkoor a Nederlands Kamerkoor, čím si rozšíril svoje odborné skúsenosti. Bol aj súčasťou kurzov s osobnosťami ako Stojan Kuret, Peter Kooij či Gábor Hollerung.

Pravidelne participuje na rôznych kurzoch pre zborových dirigentov a je členom domácich i medzinárodných porôt na zborových i dirigentských súťažiach. V roku 2017 bol pozvaný do Číny Maďarským kultúrnym inštitútom v Pekingu na vedenie trojdňových lekcií Kodályho metódy a jej praktické využitie. Bol jedným z vedúcich kurzov na Europa Cantat 2018 v Tallinne, ktoré organizuje Európska zborová asociácia.

V roku 2015 vyhral 2. cenu a špeciálnu cenu za najlepšie predvedenie diela talianskeho skladateľa na 8. ročníku International Competition for Young Choral Conductors v talianskom Turíne. Kocsis je od roku 2021 predsedom Maďarskej asociácie zborov, orchestrov a folklórnych súborov KÓTA.


SLOVENSKÝ FILHARMONICKÝ ZBOR

je prominentným reprezentantom slovenského profesionálneho zborového umenia. Do hudobného diania vstúpil v roku 1946 ako Miešaný zbor československého rozhlasu. Prvé roky ho viedol jeho zakladateľ, dirigent Ladislav Slovák. V roku 1957 bol SFZ začlenený do zväzku telies Slovenskej filharmónie. Na poste zbormajstrov sa vystriedali viaceré významné osobnosti (J. M. Dobrodinský, Š. Klimo, P. Procházka, M. Vach, J. Rozehnal, B. Juhaňáková, J. Chabroň). Od sezóny 2023/2024 povedie SFZ zbormajster Jan Rozehnal.

Kultivovanosť prejavu, zvuková rovnováha hlasových skupín, ale aj interpretačná pohotovosť, spoľahlivosť a príkladná umelecká disciplína sa premietajú do suverénnych výkonov, ktoré pri vzájomnej spolupráci ocenili mnohí renomovaní dirigenti. Zbor spolupracoval s prestížnymi zahraničnými orchestrami ako napr. Berlínski a Viedenskí filharmonici, Viedenskí symfonici, Izraelská filharmónia či Orchestre de Paris. Jeho bohatá diskografia obsahuje nahrávky pre slovenské i zahraničné televízne a rozhlasové stanice.

SFZ získal medzinárodné ocenenie Oper! Awards 2023 v kategórii Najlepší spevácky zbor za spoluprácu v opernej produkcii Piková dáma s Berlínskymi filharmonikmi a K. Petrenkom na Veľkonočnom festivale v nemeckom Baden-Badene a koncertoch v Berlínskej filharmónii (2022). V sezóne 2023/2024 SFZ spolupracoval s Filharmóniou Brno (D. Russel Davies) v Čechách aj v rámci BHS. SFZ účinkoval v novej produkcii Le Grand Macabre vo Viedenskej štátnej opere (P. HerasCasado) pri príležitosti 100. výročia narodenia G. Ligetiho. Participoval v novej opernej produkcii Tannhäuser v Národnom divadle Košice (P. Valentovič). Do konca sezóny sa SFZ predstaví aj na domácich festivaloch v Košiciach (R. Jindra) a Piešťanoch (T. Lang).


>>   PROGRAM BULLETIN CV LIBRETO


Béla Bartók – Štyri slovenské ľudové piesne

Zadala mamka, zadala dcéru

Zadala mamka, zadala dcéru
Daleko od sebe,
Zakázala jej, prikázala jej:
Nechoď dcéro ku mne!

Ja sa udelám ptáčkom jarabým,
Poletím k mamičke,
A sadnem si tam na zahradečku,
Na bielu laliju.

Vyjde mamička: - Čo to za ptáčka,
Čo tak smutne spieva?
Ej, hešu, hešu, ptáčku jarabý,
Nelámaj laliju!

Ta daly ste mňa za chlapa zlého
Do kraja cudzieho;
Veru mne je zle, mamička milá,
So zlým mužom byti.

Na holi, na holi

Na holi, na holi,
Na tej širočine
Veď som sa vyspala,
Ako na perine.

Už sme pohrabaly,
Čo budeme robiť?
S vŕšku do doliny
Budeme sa vodiť.

Rada pila, rada jedla

Rada pila, rada jedla,
Rada tancovala,
Ani si len tú kytličku
Neobranclovala.

Nedala si štyri groše
Ako som ja dala,
Žeby si ty tancovala,
A ja žeby stála.

Gajdujte, gajdence

Gajdujte, gajdence,
Pôjdeme k frajerce!
Ej, gajdujte vesele,
Ej, že pôjdeme smele!

Zagajduj gajdoše!
Ešte mám dva groše:
Ej, jedon gajdošovi,
A druhý krčmárovi,

To bola kozička,
Čo predok vodila,
Ej, ale už nebude,
Ej, nôžky si zlomila.

Antonín Dvořák – V přírodě

Napadly písně

Napadly písně v duši mou,
nezavolány, znenadání,
jako když rosy napadá,
po sté blokáde deřavé stráni.

Kol se to mihá perlami,
i cítim dech tak mladý, zdravý,
že nevím, zda jsou radost má,
či pláč mé duše usedavý.

Však rosu luna zrodila,
A není písním v duši stání:
Tekou co slast a slza má,
A den se chystá ku svítaní.

Večerní les rozvázal zvonky

Večerní les rozvázal zvonky,
A ptáci zvoní k tiché skrejši:
Kukačka zvoní na ty větší,
A slavík na ty líbeznější.

Les každou větev, les kropí
A každý lístek jeho dítě,
Na nebes trop jim lampu věší
A stříbrné z ní táhne nitě.

A každá nit na konci spánek,
Sny jako jiskry v stromech skáčí,
Jen laňka se sebe je střása
A před lesem se v rose máčí.

Teď usnuli i zvoníkové,
Dýchá v prvním zadřímnutí,
A jestli slavík zaklokotá,
To ze spánku je prokouknutí.

Teď všecko spí, i laňka dřímá
i zvonky visí dovybdělé,
noc kráčí jako všeho dozvuk,
tak příroda si k spánku stele.

Vyběhla bříza běličká

Vyběhla bříza běličká
Jak ze stáda ta kozička,
Vyběhla z lesa na pokraj,
Že prý už táhne jara báj.

Vyběhla jako panenka,
Tak hebká a tak do tenka,
Že až to lesem projelo,
A vše se touhou zachvělo.

Vzduch jak na housle našal maj,
Vzduch samá vůně,
Vzduch samý květ
a mladý úsměv celý svět.

Hned každý strom zelený šat
Svátečně jme se oblíkat,
A každá haluz, každá snět
Chce novou řečí rozprávět.

A jak by k hodům zavolal,
Přilítli hosté z blíž i dál,
A za den, za dva širý kraj,
A celý svět byl jara báj.

Johannes Brahms – Fünf Gesänge

Johannes Brahms – Päť piesní (voľný preklad Michal Vincent)

Nachtwache I (Friedrich Rückert)

Nočná hliadka I

Leise Töne der Brust,
geweckt vom Odem der Liebe,
Hauchet zitternd hinaus,
ob sich euch öffen ein Ohr,
öffn’ ein liebendes Herz,
und wenn sich keines euch öffnet,
trag ein Nachtwind euch seufzend,
seufzend in meines zurück.

Tiché tóny hrude,
prebudené lásky dychom,
chvejivo vydychujte,
či ho ucho príjme
a milujúce srdce otvorí,
a ak sa vám neotvorí žiadne,
späť do môjho
vás nočný vietor dychom ponorí.

Nachtwache II (Friedrich Rückert)

Nočná hliadka II

Ruhn sie? rufet das Horn des Wächters
drüben aus Westen,
und aus Osten das Horn rufet entgegen:
Sie ruh’n!

Či počuješ, srdce váhavé,
anjelov šepkajúce hlasy?
Pokojne zhasnite lampu,
v mieri sa zahaľte.

Hörst du, zagendes Herz,
die flüsternden Stimmen der Engel?
Lösche die Lampe getrost,
hülle in Frieden dich ein!

Odpočívajú? volá roh strážcu
tam od západu
a od východu oproti roh volá:
Odpočívajú!

Letztes Glück (Max Kalbeck)

Posledné šťastie

Leblos gleitet Blatt um Blatt
Still und traurig von den Bäumen,
ňSeines Hoffens nimmer satt,
Lebt das Herz in Frühlingsträumen.

Bez života list po liste kĺže
ticho a smutne zo stromov;
nikdy sa nenaplnia jeho nádeje,
srdce žije z jarných snov.

Noch verweilt ein Sonnenblick
Bei den späten Hagerosen
Wie bei einem letzten Glück,
Einem süßen, hoffnungslosen.

Ešte trvá slnka svit jarný
na pozdných kríkoch ružových,
ako sladký, beznádejný
kúsok šťastia posledný.

Verlorene Jugend (nach dem Böhmischen von Josef Wenzig)

Stratená mladosť (Slovenská ľudová, preklad do nemčiny: Josef Wenzig)

Brausten alle Berge,
Sauste rings der Wald,
meine jungen Tage,
wo sind sie so bald?

Zahučali hory,
zašumeli lesy,
kam ste sa podeli,
moje mladé časy?

Jugend, teure Jugend,
Flohest mir dahin,
O du holde Jugend,
Achtlos war mein Sinn!

Mladosť, milá mladosť,
od mňa si odišla,
ach, ty, krásna mladosť,
nevážil som si ťa!

Ich verlor dich leider,
Wie wenn einen Stein
Jemand von sich schleudert
In die Flut hinein.

Stratil som ťa žiaľ,
ako keby niekto
do potoka hlboko
kameňom hádzal.

Wendet sich der Stein
Auch um in tiefer Flut,
Weiss ich, dass die Jugend
Doch kein Gleiches tut.

Aj keby sa kameň
trochu hlbšie vrátil,
viem, že mladosť
už sa nikdy nenavráti.

Im Herbst (Klaus Groth)

Na jeseň

Ernst ist der Herbst.
Und wenn die Blätter fallen,
Sinkt auch das Herz,
Zu trübem Weh herab.

Jeseň vážna je.
A keď lístie opadne,
aj mračné srdce
do bôli sa ponára.

Still ist die Flur,
Und nach dem Süden wallen
die Sänger, stumm,
Wie nach dem Grab.

Pole tiché je
a na juh spevavci
ako k hrobu
ticho zamieria.

Bleich ist der Tag,
Und blasse Nebel schleiern
Die Sonne wie die Herzen ein.
Früh kommt die Nacht:
Denn alle Kräfte feiern,
Und tief verschlossen ruht das Sein.

Deň bledý je
a slnko tak, ako srdcia
hmla biela zahaľuje.
Noc skoro prichádza:
lebo sily všetky slávia
a Bytie hlboko odpočíva.

Sanft wird der Mensch.
Er sieht die Sonne sinken,
Er ahnt des Lebens
Wie des Jahres Schluss.

Človek zjemnie,
vidí slnko zapadať,
život vníma
ako roka koniec.

Freucht wird das Augʼ,
Doch in der Träne Blinken,
Entströmt des Herzens
seligster Erguß.

Oko zvlhne mu,
ale v slzách žmurkajúc,
najblaženejšie prúdia
srdca výlevy.

Eric Whitacre – Five Hebrew Love Songs (Hila Plitmann)

Eric Whitacre – Päť hebrejských ľúbostných piesní

Temuná

Temuná

A picture is engraved in my heart,
Moving between light and darkness:
A sort of silence envelopes your body,
And your hair falls upon your face just so.

V srdci mám vyrytý obraz,
pohybujúc sa medzi svetlom a tmou:
Tvoje telo obklopuje akési ticho,
a vlasy ti padajú do tváre len tak.

Kalá Kallá

Kalá Kallá

Light bride
She is all mine,
And lightly
She will kiss me!

Svetlá nevesta
Ona je celá moja,
A zľahka ma
ona pobozká!

Laróv

Laróv

“Mostly,” said the roof to the sky,
“the distance between you and I is endlessness:
But a while ago two came up here,
And only one centimeter was left between us.”

„Väčšinou,“ povedala strecha nebu,
„Vzdialenosť medzi tebou a mnou je nekonečná:
Ale pred chvíľou sem prišli dvaja,
A zostal medzi nami len centimeter.“

Éyze Shéleg!

Éyze Shéleg!

What snow!
Lie little dreams
Falling form the sky.

Aký sneh!
Lež malé sny
Padajúce z neba.

Rakút

Rakút

He was full of tenderness:
She was very hard.
And as much as she tried to stay thus.
Simply, and with no good reason,
He took her into himself,
And set her down
In the softest, softest place.

Bol plný nežnosti:
Bola veľmi tvrdá.
A akokoľvek sa snažila takto zostať.
Jednoducho a bez dobrého dôvodu,
si ju vzal,
A položil ju
na najmäkšie miesto.

Zdeněk Lukáš – Rekviem

Zdeněk Lukáš – Requiem

Dies irae

V ten deň hnevu

Dies irae, dies illa,
solvet saeclum in favilla,
teste David cum Sibylla.

V ten deň hnevu, v deň bezprávia,
v prach sa zvráti sveta sláva,
Sibyla a Dávid vravia.

Quantus tremor est futurus,
quando iudex est venturus,
cuncta stricte discussurus.

Aký strach nás schváti dravý,
keď sa pred očami zjaví
Všetkých skutkov Sudca pravý.

Tuba mirum spargens sonum,
per sepulchra regionum,
coget omnes ante thronum.

Hlasy trúby, plné čudu,
nad hrobami krajín budú
znieť a volať všetkých k súdu.

Lacrimosa

Slzavý deň

Lacrimosa dies illa,
qua resurget ex favilla
judicandus homo reus.

Slzavý deň, ktorý v strachu
zasa vinný človek z prachu
vstane, dostaví sa k súdu.

Pie Jesu, Domine
dona is requiem aeternam!

Dobrý Ježiš, Pán náš,
daj všetkým večný pokoj!

Sanctus

Svätý

Sanctus, Sanctus, Sanctus,
Dominus Deus Sabaoth.
Hosanna in excelsis!

Svätý, Svätý, Svätý,
Pán Boh zástupov.
Hosanna na výsostiach!

Zoltán Kodály – Miserere (part of Psalm 50)

Zoltán Kodály – Zmiluj sa

Miserere mei, Deus.
Secundum magnam miseridordiam tuam.
Et secundum multitudinem Miserationum tuarum.
Dele iniquitatem meam.

Zmiluj sa, Bože, nado mnou
Pre svoje milosrdenstvo.
A pre svoje veľké zľutovanie
Znič moju neprávosť.

Amplius lava me ab iniquitate mea.
Et a peccato meo mundame.
Quoniam iniquitatem meam Ego cognosco,
et peccatum meum contra me est semper.

Úplne zmy zo mňa moju vinu
A očisť ma od hriechu.
Vedomý som si svojej neprávosti
A svoj hriech mám stále pred sebou.

Miserere mei, Deus. Tibi soli peccavi,
Et malum coram te feci,
Ut justificeris in sermonibus tuis,
Et vincas cum judicaris.

Proti tebe, proti samému som sa prehrešil
a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé,
aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku
a nestranný vo svojom súde.

Ecce enim, in iniquitatibus conceptus sum,
et in peccatis concepit me mater mea.

Naozaj som sa v neprávosti narodil
a hriešneho ma počala moja mať.

Orbán György – Ave Maria

György Orbán – Zdravas, Mária

Ave Maria, gratia plena,
Dominus tecum.
Benedicta tu in mulieribus.
Et benedictus fructus ventris tui, Jesus.
Sancta Maria, mater Dei,
Ora pro nobis peccatoribus.
Nunc et in hora mortis nostrae. Amen

Zdravas, Mária, milosti plná,
Pán s tebou.
požehnaná si medzi ženami
a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš.
Svätá Mária, Matka Božia,
pros za nás hriešnych
teraz i v hodinu smrti našej. Amen

Gyöngyösi Levente – Dixit Dominus Domine (Psalm 110)

Levente Gyöngyösi – Pán povedal Pánovi

Dixit Dominus Domino meo:
„Sede a dextris meis,
Donec ponam inimicos tuos
Scabellum pedum tuorum.“

Pán povedal môjmu Pánovi:
„Seď po mojej pravici,
kým nepoložím tvojich nepriateľov
za podnožku tvojim nohám.“

Juravit Dominus et non paenitebit eum:
„Tu es sacerdos in aeternum
Secundum ordinem Melchisedech.
Dominus a dextris tuis,
Conquassabit in die irae suae reges,
Iudicabit in nationibus.“
Amen

Pán prisahal a nebude ľutovať:
„Ty si kňaz naveky
podľa radu Melchizedechovho.“
Pán je po tvojej pravici,
v deň svojho hnevu kráľov porazí.
Súdiť bude národy.“
Amen

© 2024 Slovenská filharmónia

Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.

www.filharmonia.sk