Slovenská filharmónia
Koncert môžete sledovať v Online archíve Slovenskej filharmónie.Organový recitál III / David Di Fiore
Nedeľa 2. 4. 2023, 16.00 h
O – Organové koncerty
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
Účinkujú
David Di Fiore organ
Kamil Mikulčík recitácia
Program
Petr Eben (1929–2007) Jób pre organOsud
Vernosť v nešťastí
Prijatie utrpenia
Túžba po smrti
Zúfalstvo a rezignácia
Tajomstvo stvorenia
Pokánie a preniknutie
Naplnenie života
Český skladateľ Petr Eben je pre našich susedov významným zjavom na poli duchovnej a súčasnej vážnej hudby. Osemčasťové dielo Jób pre organ v premiére zaznelo v marci 1988 v Londýne. Je pokračovaním cyklu Faust, Eben sa v ňom tiež zaoberá námetom stávky Boha s diablom, ktorí skúšajú človeka. Zmysel ľudskej existencie rozoberá cez chudobu, ktorá bola považovaná za následok hriechu.
David di Fiore počas svojej viac ako tridsaťročnej kariéry precestoval všetky významné svetové kostoly a sály. Kedysi pôsobil v Seattli, dnes pôsobí na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Herec Kamil Mikulčík má blízko aj k hudbe, rád spieva, komponuje i hrá na klavíri a akordeóne.
The Czech composer Petr Eben is an important phenomenon for our neighbours in the field of sacred and contemporary classical music. His eight-movement work Job for organ was premiered in London in March 1988. A continuation of the Faust cycle, Eben also deals in it with the theme of the wager between God and the devil testing man. He discusses the meaning of human existence through poverty, which has been seen as a consequence of sin.
David di Fiore has toured all the world's major churches and halls in a career spanning more than thirty years. Formerly based in Seattle, he is now on the faculty of Catholic University of America. Actor Kamil Mikulčík is also close to music, he likes to sing, compose and play piano and accordion.
„Varhany jsou mým osudovým nástrojem. Vždycky si vzpomínám na Jana Amose Komenského, na onu scénu z Labyrintu světa, kdy každý prochází Bránou života a od starce, který symbolizuje Osud, dostane cedulku, kde je napsáno: budeš vládnout nebo budeš sloužit, budeš učit, budeš soudit atd. Možná, že u komponistů tam nestálo jenom – budeš skládat, ale byl jim přiřčen i hudební nástroj: u Chopina a Schumanna jistě klavír, u Haydna snad kvartet, u Schuberta zpěv. A u mě bylo asi napsáno – varhany.“ Takto sa vyznal k svojmu vzťahu ku kráľovskému hudobnému nástroju Petr Eben. Túto výnimočnú osobnosť českej hudobnej kultúry môžeme smelo považovať za jedného z najväčších skladateľov dvadsiateho storočia. V oblasti organovej tvorby je slovanským pendantom slávneho Francúza Oliviera Messiaena. Eben to potvrdil kvalitou a počtom svojich sólových organových opusov, ako aj významným postavením organa vo svojich inštrumentálnych a vokálno–inštrumentálnych dielach.
Petr Eben sa narodil v roku 1929 vo Východných Čechách v meste Žamberk. Od šiestich rokov však vyrastal v Českom Krumlove. Po Mníchovskej dohode pripadol Český Krumlov Nemecku a muži, vrátane organistu, museli v tomto meste narukovať. Vtedy si Petr, hoci ešte nedosiahol nohami na pedálovú klaviatúru, ako deväťročný chlapec po prvýkrát sadol za veľký organ vo farskom kostole sv. Víta. Neskôr, v rokoch 1942 – 1943, zastupoval aj organistu v starobylom cisterciánskom kláštore Schlierbach v Rakúsku. Nakoľ ko jeho otec bol židovského pôvodu, vzťahovali sa na rodinných príslušníkov, okrem matky, rasové zákony. Počas holokaustu zomrela v koncentračnom tábore Petrova stará mama. Koncom vojny sa do tábora Buchenwald dostal otec rodiny a nakoniec aj Petr s bratom Bedřichom. Tomu predchádzalo vylúčenie z gymnázia a nútené práce v kameňolome. Pobyt v koncentračnom tábore, našťastie, otec aj synovia prežili. Štúdium na Akadémii hudobných umení v Prahe (kompozícia, hra na klavíri) začína Eben v čase, keď v Československu nastupovala komunistická totalita sovietskeho imperializmu. Štúdium ukončil dielom, ktoré vôbec nekorešpondovalo s „duchom doby“, monumentálnou Symfóniou gregorianou pre sólový organ a orchester. Ako reakciu na náboženský útlak napísal v rokoch 1951 – 1952 aj nádhernú Missu adventus et quadragesimae. Ebenov zmysel pre pravdu a čestnosť vylučoval u neho akúkoľvek politickú angažovanosť v prostredí totalitného režimu. Ten mu to vrátil v brzdení jeho kariérneho rastu. Jeho skladateľské umenie si však začínajú všímať v hudobnom svete slobodného západného sveta. Organová suita Nedeľná hudba sa veľmi rýchlo stáva súčasťou repertoáru organistov na celom svete. Prichádzajú objednávky renomovaných európskych koncertných domov a katedrál. Eben, ako každý človek vo vtedajšom Československu túžiaci po slobode, víta politické uvoľnenie druhej polovice šesťdesiatych rokov. V roku 1967 zakladá český herec a umelecký recitátor Milan Friedl združenie pre hudbu, poéziu a výtvarné umenie Lyra pragensis. Lyra organizuje čítanie textov z náboženských kníh a najvýznamnejších duchovných diel svetovej literatúry v Kostole sv. Martina ve zdi v Prahe. Petr Eben tieto texty uvádzal svojimi organovými improvizáciami, ktoré nezameniteľne dotvárali atmosféru k duchovným textom, ktoré prednášali populárni herci ako Dana Medřická, Vlasta Fabianová, Karel Höger, Otakar Brousek či Milan Friedl. Večery Lyra pragensis boli mimoriadne obľúbené a kostol býval do posledného miesta obsadený. Po potlačení Pražskej jari a s nástupom normalizačného procesu boli tieto podujatia komunistickým režimom zakázané. Eben mal už za sebou svoje slávne opusy Nedeľná hudba a Laudes. Improvizácie na Lyra pragensis teda niesli črty jeho predchádzajúcich, ale aj budúcich kompozícií. V dokonalej jednote sa snúbila nápaditosť, motivické aj registračné kontrasty, pregnantná rytmika s očarujúcim rytmickým kontrapunktom a výborná hráčska technika. Toto všetko sa kongeniálne prepájalo s obsahom prednášaných textov. Jedinečné prostredie Lyry aj fenomén doby inšpirovali Ebena k hudobným improvizačným nápadom, ktoré sa stali základom budúcich významných kompozícií, ako napríklad troch celovečerných improvizačných organových opusov Faust (1979 – 1980), Jób pre organ (1987) a Komenského Labyrint světa a ráj srdce (2002). Téma slávnej passacaglie z cyklu Jób s názvom Touha po smrti zaznela už v roku 1968 na Lýre v dvojminútovom improvizačnom úseku ku knihe Ester. Hudbu, ktorou uvádzal knihu Kazateľ, použil aj na nahrávke platne Kde končí svět – Na paměť Jana Palacha. Dnes je známa pod názvom Requiem ako VII. časť cyklu Faust. Eben o tomto období hovorí: „Pre mňa bola táto hudobná aktivita prirodzene veľmi dôležitá aj neskôr, pretože z týchto improvizácií som mohol vytvoriť niekoľko kompozícií: Pieseň Rút, Jób pre organ, Apokalypsu ako ‚Krajiny patmoské’ pre organ a bicie ako aj ‚Labyrint’, ktorý momentálne hrám ako improvizačný koncert“.
Improvizácia bola pre Ebena veľmi dôležitým prvkom inšpirácie a tvorby. Začal ju rozvíjať už v detstve. Vojna urýchlila nielen osobnostnú, ale aj hudobnú dospelosť budúceho slávneho skladateľa. A ako neprekonateľný majster improvizácie sa už prejavuje na podujatiach Lyra pragensis. Vzťah k organovej improvizácii a skúsenosť s hrôzami vojny boli podkladom predovšetkým na vznik jeho budúcich organových improvizačných opusov. Vo všetkých troch skladbách ide o „boj dobra a zla“, čo bol cantus firmus takmer všetkých Ebenových diel. Táto téma kulminuje práve v Jóbovi. V starozákonnej knihe, ktorá hovorí o utrpení spravodlivého človeka a o zmysle utrpenia. Vzhľadom na životné skúsenosti skladateľa s hrôzami koncentračného tábora a so zlom dvoch totalitných režimov sa môžeme oprávnene domnievať, že ide z veľkej časti o autobiografické dielo.
Text knihy Jób je drsný. Taká je preto aj hudba – drsná, ale pravdivá a nádherná. Ebenova hudobná reč absolútne dokonale zvýrazňuje biblický obsah. V hudobnej literatúre neexistuje pravdivejšia hudobná výpoveď tohto textu. V skladbe využíva známe témy z bohatstva gregoriánskeho a protestantského chorálu, ako aj jedinečné improvizačné schopnosti v kombinácii s vrodenou geniálnou kreativitou hudobného tvorcu.
Jób pre organ dokončil Petr Eben v roku 1987. Cyklus dedikoval renomovanému britskému organovému virtuózovi Davidovi Titteringtonovi, ktorý dielo aj premiérovo uviedol 11. 8. 1987 v Katedrále v Ripone (prvé tri časti) a celé dielo 30. 3. 1988 v Royal Festival Hall v Londýne.
Na záver uvádzame textové poznámky k jednotlivým častiam cyklu, ktoré pre potreby interpretov sformuloval sám skladateľ:
Prvá časť Osud začína osudovým motívom Jóba v drsnom jazykovom registri pedálu a končí – po pohnutejšom strednom diele – rovnakým motívom rozprestretým po celej zvukovej ploche organa. V časti Vernosť v nešťastí spieva Jób v tichej pokore gregoriánsky veľkonočný chválospev Exsultet vo vysokej polohe flautového registra. Tento motív je však sústavne prerušovaný dramatickými až bizarnými vstupmi rán osudu, ktoré napadajú Jóbov dom a jeho rodinu. Návrat k motívu chválospevu vyjadruje Jóbove zotrvanie v dobrom. V tretej časti Prijatie utrpenia sa osudové rany dotýkajú priamo Jóbovej osoby. Po výkriku organa a krátkej rozorvanej ploche zaznie melódia protestantského chorálu Wer nur den lieben Gott läß walten (Kto len na Boha sa spolieha), ktorá prináša hlboký vnútorný pokoj. Štvrtá časť, Túžba po smrti, vyjadruje utrpenie, ktoré – stále s väčšou ťarchou – leží na Jóbových pleciach. Hudobne je táto časť poňatá ako passacaglia, ktorá je vystupňovaná k zničujúcemu vrcholu. Kóda zaznieva v sotva počuteľnom pianissime ako absencia akejkoľvek nádeje. Piata časť, Zúfalstvo a rezignácia, je v podstate dvojdielna. Z hĺbky opustenosti stúpajú výčitky, ktoré však v druhej časti ustupujú tichému žalospevu. V šiestej časti, Tajomstvo stvorenia, stúpa z počiatočných mysterióznych akordov v sólovom hlase flauty akoby otázka. Stredná dramatická gradácia chce evokovať obraz stvorenia. Časť opäť končí otvorenou otázkou začiatku. Aj siedma časť, Pokánie a preniknutie, je dvojdielna. Hlboká poloha šalmajového registra a bizarné kroky v pedáli akoby vyvolávali atmosféru drásavej kajúcnosti. Na ňu však nadväzuje kľudná poloha sólovej flauty so sprievodom sláčikového registra, v ktorom zaznieva citácia gregoriánskeho hymnu Veni Creator Spiritus (Príď, Duchu Stvoriteľu): prichádza svetlo poznania a pochopenie zmyslu utrpenia. Tak ako štvrtá časť v polovici cyklu má aj ôsma časť Naplnenie života na jej konci uzavretú formu, tentokrát chorálových variácií na českobratský chorál Kristus, příklad pokory, ktoré jednotnou gradáciou smerujú k slávnostnému záveru celého cyklu. Hudobnú a obsahovú kódu tvorí citát „Vere dignum et iustum est...“ – Je naozaj dôstojné a správne, aby sme Ti, Pane, vždy a všade vzdávali vďaku.
Stanislav Šurin
[ Bibliografický údaj: ŠURIN, Stanislav: Text ku koncertu 2. 4. 2023, in: Slovenská filharmónia, 74. koncertná sezóna 2022/2023, Organové koncerty, Cyklus O, Bratislava, Slovenská filharmónia 2023 ]DAVID DI FIORE
David Di Fiore odštartoval svoju medzinárodnú kariéru pred 35 rokmi recitálom v Katedrále Notre-Dame v Paríži (1. marec 1987). V súčasnosti pôsobí na Katedre hudby Katolíckej univerzity v Ružomberku, kde vyučuje hru na organe, dejiny organu a organovej literatúry, stavbu organa, improvizáciu, liturgickú hru a dirigovanie zboru. V Cathédrale Sainte-Croix d’Orléans vo Francúzsku a následne na festivale Vivat Vox Organi v Banskej Bystrici oslávil v roku 2017 svoj jubilejný 1000. verejný koncert. Za posledných 35 rokov vystúpil na množstve organových festivalov v Rakúsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, Česku a Slovensku, ako aj vo Francúzsku a Taliansku. Jeho diskografia obsahuje CD nahrávku francúzskej hudby Les Amoureux de l’Orgue, slovenské nahrávky The Grand Organ of the Castle Church in Kremnica, č. 1–3 (Slovart), recitály z Graz Orgelfest, DVD z jeho recitálu v rámci Trnavských organových dní 2008 (ed. M. Walcker-Mayer) a CD nahrávku jeho koncertu v Katedrále Sv. Martina v Bratislave (Tribus musicae). Jeho nahrávka cyklu „Jób“ od Petra Ebena s recitáciou v podaní herca a speváka Kamila Mikulčíka bude čoskoro vydaná vydavateľstvom Tribus Musicae. Všetkých osem častí tohto diela dvakrát predviedol na Slovensku a raz v USA.
David di Fiore bol žiakom francúzskej organistky Odile Pierre. Ako sólista, dirigent, korepetítor a praktický organista pôsobil v katolíckej Arcidiecéze mesta Seattle, v Národnej asociácii metodistických hudobníkov a na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Od Národnej katolíckej vzdelávacej asociácie získal v Spojených štátoch ocenenie „Distinguished Graduate“. Svoje 50. výročie od začiatku umeleckej kariéry oslávil v roku 2020 slávnostnými koncertmi v Banskej Bystrici, Ružomberku a v Trnave.
KAMIL MIKULČÍK
Kamil Mikulčík pôsobí ako herec na voľnej nohe, zároveň je i skladateľ, hudobník a spevák. Hosťuje vo viacerých slovenských a českých divadlách. Ako skladateľ – autor scénickej hudby – spolupracoval so Slovenským rozhlasom, ako aj s rôznymi slovenskými a českými divadlami – SND, Štátne divadlo Košice, Divadlo Aréna, Divadlo Astorka, Gunagu, Radošínske naivné divadlo, Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Městské divadlo Zlín, Pražské divadlo Kalich, Štúdio L+S a iné. Produkoval a skomponoval hudbu na CD českej šansónovej speváčky Emy Márovej – Obchodnice s noční můrou (2007), a vydal sólový album Dáma v rýchliku (2012), kde texty Miroslava Válka zhudobnil Stanislav Šurin.
Z filmovej a televíznej tvorby možno spomenúť jeho účinkovanie vo filmoch Behind The Enemy Lines (2001), Za mestskými múrmi: Čierna Pani (2002), Muzika (2008), Lietajúci Cyprián (2010) a Zázračný nos (2016). Momentálne hrá v SND v predstavení Je úžasná, v Divadle Aréna vo Švejkovi, v Radošinskom naivnom divadle v predstavení Besame mucho, v rôznych tituloch Túlavého divadla. V Divadle v podpalubí hrá v predstaveniach Listy Emilovi, Meno a 69 vecí lepších ako sex. Vidieť ho môžeme aj v Štúdiu L+S a Mestskom divadle Brno (Bítls, Legenda o pianistovi, Vytrvalý dážď). Pravidelne ho môžete počuť na vlnách Slovenského rozhlasu v nedeľnom zábavníku Skúška sirén.
Bol členom, aranžérom a spoluzakladateľom a‘capellovej hudobnej formácie Fragile, ktorá vznikla v roku 2004 v Bratislave, dodnes vydala osem albumov a dostala viacero diváckych ocenení, vrcholom bolo úspešné turné s Richardom Müllerom (Hlasy a Hlasy 2). V roku 2020 vydal svoje druhé sólové CD 40 Zím.
© 2023 Slovenská filharmónia
Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.
