Slovenská filharmónia

Koncert môžete sledovať v Online archíve Slovenskej filharmónie.

Musorgskij / Čajkovskij

Štvrtok 2. 2. 2023, 19.00 h
C – Populárny cyklus
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

Účinkujú

Slovenská filharmónia
Hossein Pishkar dirigent

Program

Modest Petrovič Musorgskij (1839–1881)
Noc na Lysej hore, fantázia pre orchester
Piotr Iľjič Čajkovskij (1840–1893)
Suita č. 2 C dur „Suite caracteristique“, op. 53
Jeu de sons
Valse
Scherzo burlesque
Rêves d‘enfant
Danse baroque (Style Dargomijsky)

>> PROGRAM BULLETIN CV

Silná afinita k hudobnej dráme a vokálnej lyrike spôsobila, že Modest Petrovič Musorgskij počas svojho života skomponoval veľmi málo inštrumentálnej hudby, z čoho len zlomok predstavovali orchestrálne diela. V prípade najznámejšieho z nich, je navyše Musorgského autorstvo z časti ambivalentné. Významný britský muzikológ a popredný odborník na ruskú hudbu Gerald Abraham, v monografii venovanej Musorgskému poukazuje na skutočnosť, že dielo všeobecne známe ako Noc na Lysej hore je v skutočnosti orchestrálnou kompozíciu Rimského-Korsakova (založenej na neskorej verzii Musorgského skladby), ktorú prepracoval pre potreby svojej opery Soročinský jarmok.

V jednom z listov adresovaných priateľovi Vladimírovi Nikolskému Musorskij uviedol, že pomerne rýchlo, v priebehu dvanástich dní napísal skladbu predbežne nazvanú Čarodejnice, ktorá je svojou formou a charakterom ruská a originálna, je v súlade s domácou ľudovou tradíciou a je oslobodená od nemeckej hĺbky a rutiny. Hlavným podnetom pre skomponovanie tohto hudobného obrazu mal byť Lisztov Totentanz, na predvedení ktorého sa skladateľ zúčastnil začiatkom 60. rokov 19. storočia. Nadviazal pritom na dva staršie nerealizované operné projekty inšpirované Gogolovou poviedkou Svätojánsky večer v spojení s motívom sabatu čarodejníc, ktorý sa podľa starých ruských legiend odohrával počas Kupalovej noci na Lysej hore neďaleko Kyjeva. Sviatok pohanského boha Ivana Kupalu v minulosti pripadal na termín totožný s letným slnovratom, postupnou christianizáciou však splynul so svätojánskymi oslavami konanými v predvečer sviatku Jána Krstiteľa. Chronológiu udalostí podľa vlastných predstáv zaznamenal Musorgskij v rukopise partitúry nasledovne: 1. Zhromaždenie čarodejníc, ich žarty a klebety; 2. Satanova procesia; 3. Čierna omša slúžiaca ako obscénna oslava temného pána; 4. Sabat čarodejníc. Dielo, ktorého dokončenie symbolicky pripadlo na 23. júna 1867 dostalo pomenovanie Svätojánska noc na Lysej hore, no počas skladateľovho života nebolo nikdy uvedené. Skladateľov bývalý učiteľ a dirigent Ruskej hudobnej spoločnosti Milij Balakirev voči skladbe charakteristickej svojou drsnou textúrou, prudkými dynamickými kontrastmi a odvážnymi harmóniami vzniesol viacero výhrad. Musorgskij bol z toho zdrvený, po čase sa pokúsil hudobný materiál prepracovať a začleniť do väčších scénických útvarov, čomu zodpovedalo výsledné obsadenie pre sólové hlasy, zbor a orchester. Vyše osem rokov po prvej úprave realizovanej pre kolektívny operný balet Mlada (1972), vznikla ďalšia verzia, ktorá sa stala základom pre spracovanie Rimskym-Korsakovom. Pod názvom Mládencov sen sa objavuje ako intermezzo pôvodne situované medzi prvým a druhým dejstvom opery Soročinský jarmok. Jeho obsahom je vízia čarodejníckeho sabatu, ktorá sa prisnila mladému sedliakovi Grickovi. Sen, či skôr nočnú moru v najdivokejšom momente preruší bitie kostolných zvonov, za zvuku ktorých sa čierny boh so svojou družinou rozutekajú preč. V porovnaní s pôvodným hudobným obrazom je intermezzo dramaturgicky vyváženejšie, čo spôsobilo pridanie pasáže na tému Grickovej dumky z tretieho dejstva, ktorou sa dielo končí v pokojnej rannej nálade. Z dôvodu Musorgského predčasnej smrti, ktorá zabránila dokončeniu tejto komickej opery na námet Gogolovej rovnomennej poviedky, sa intermezzo zachovalo iba v podobe pre hlas a klavír. Kariéry Musorgského a Rimského-Korsakova sa veľmi líšili. Rimskij-Korsakov získal profesúru na prestížnom petrohradskom konzervatóriu, kde si vybudoval medzinárodné renomé. Naproti tomu Musorgskij zožal počas svojho života len veľmi malý úspech. Sám svojho mladšieho kolegu veľmi neuznával a pri jednej príležitosti ho nazval „bezduchým zradcom“. Bol to však práve Stravinského budúci učiteľ, kto rozpoznal Musorgského genialitu. Usilovne pracoval na tom, aby ho predstavil svetu tým, že uskutočnil množstvo revízii jeho nedokončených diel. Príprava titulu s označením fantázia pre orchester patrila k jedným z najnáročnejších, RimskijKorsakov podľa vlastných slov takmer dva roky hľadal uspokojivú formu, v ktorej by boli Musorgského myšlienky vyjadrené najlepším možným spôsobom. Tie napokon, pod vedením Rimského-Korsakova po prvýkrát a so značným úspechom zazneli v Petrohrade, 27. októbra 1886. A hoci Noc na Lysej hore v konečnom dôsledku nie je Musorgského autonómnym dielom, aj vďaka nej bolo skladateľovi zaistené pravidelné miesto v koncertných programoch mnohých symfonických telies.

Rok 1883 bol pre Piotra Iľjiča Čajkovského z hľadiska jeho pracovných aktivít mimoriadne náročný. Ako však z jeho korešpondencie vysvitlo, príčinou konštantného pracovného vypätia neboli početné objednávky, ale omnoho prostejší dôvod. V jednom z listov skladateľ napísal: „Moja prekliata povaha spôsobuje, že nedokážem oddychovať, hoc by som niekedy chcel.“

Po dokončení opery Mazepa sa Čajkovskij na konci mája 1883 presunul do obce Poduškino neďaleko Moskvy, kde mal na chate svojho brata Anatolija pokračovať v práci na jej záverečných korektúrach. Pokojné lesné prostredie malo Čajkovskému predovšetkým slúžiť na odpočinok a načerpanie síl po mimoriadne hektickom období. Predsavzatie nečinnej dovolenky napokon skladateľovi príliš dlho nevydržalo. Svedčia o tom úvodné náčrty symfonického diela, ktoré si v prvý júnový deň zaznačil do svojho zápisníka. Z dovedna troch mesiacov, ktoré tu skladateľ strávil, pripadli dva opere a po zvyšok pobytu ho zamestnávalo komponovanie nového titulu – Orchestrálnej suity č. 2 C dur, op. 53. V septembri Čajkovskij odcestoval za sestrou Alexandrou na Ukrajinu, pričom hlavným cieľom pobytu bolo dokončiť suitu vrátane celkovej orchestrácie diela. Šesť hodín každodennej práce počas vyše piatich týždňov prinieslo zaslúžený výsledok, keď 25. októbra zaslal poslednú časť rukopisu suity do Moskvy svojmu vydavateľovi Piotrovi Jurgensonovi. Stihol tak skladbu dokončiť do začiatku koncertnej sezóny, čo mu zaručovalo, že bude v priebehu nasledujúceho roka zaradená do programu.

Dielo s podtitulom „Suite caractéristique” skladateľ rozvrhol do piatich častí a dedikoval ho svojej švagrinej Praskovyi Čajkovskej. Hravosť úvodnej časti Jeu de sons (Hra zvukov) možno spozorovať už v jej úvode, kedy závery fráz v podaní sláčikov doznievajú v echu, ktoré vytvárajú drevené dychové nástroje. Zaujímavosťou tejto časti koncipovanej v sonátovej forme s dominujúcim kontrapunktom je vedľajšia téma, ktorá je tónovým kryptogramom mien skladateľovho brata, švagrinej a ich dcérky Tatiany. Z hľadiska poňatia orchestrácie suity, ktorá v tomto smere prináša isté nóvum považované za dôležitý medzník v Čajkovského vývoji, je jej úvod na rozdiel od nasledujúcich častí ešte značne striedmejší. Výraznejšie zmeny sa začínajú prejavovať v druhej časti Valse. Popri melódii hlavnej myšlienky Čajkovskij tentokrát rozvinul i dovtedy menejcenné sprievodné fragmenty. Táto zmena prispela k farebnému spestreniu v rámci daného myšlienkovo-formového celku prostredníctvom ďalšej nástrojovej a rytmickej modifikácie, a zároveň prinášala väčšiu mieru kontrastu voči ostatnému tematickému materiálu.

Nové orchestrálne kombinácie, ktorých vypočutie bolo jednou z hlavných motivácií čo najskoršieho dokončenia diela, sú v časti Scherzo burlesque ešte viac znásobené nie príliš obvyklým použitím štvorice akordeónov. Prvý diel časti je takmer celý vystavaný na jednej rytmickej figúre (dlhá-krátka-krátka), v protiklade k nemu v strednom diele vystupuje chrabrá téma s ľudovým podtónom, po ktorej v repríze odznieva už známa melódia. Štvrtá časť Rêves d’enfant (Detské sny) predstavuje nepochybne najpôsobivejšiu časť celého diela a zároveň je svojím uspávankovým charakterom v ostrom protiklade k ostatným častiam. V úvode nastupujú drevené dychové nástroje so zádumčivou témou, na ktorú odpovedajú sláčiky nežnou detskou melódiou. Nasledujúce hudobné dianie inšpirované ľudovou piesňou postupne vyústi až do mohutného fortissima, čím sa síce pocit pokoja na chvíľu naruší, no čoskoro dôjde k opätovnému nastoleniu snovej atmosféry. Návratom do pozemského diania sa suita končí časťou Danse baroque, ktorá ale s hudbou tohto historického obdobia nemá veľa spoločného. Adjektívum barokový je v názve použité skôr ako narážka na grotesknosť, ktorá je spájaná s týmto umeleckým slohom a celkový výraz časti lepšie vystihuje podtitul „v štýle Dargomyžského“. Práve jeho orchestrálna fantázia Kazačok sa stala vzorom pre celú záverečnú časť, treba však dodať, že táto pocta výrazne predčila svoju predlohu.

Premiéry skladby, ktorá sa konala 18. februára 1884 v Moskve, sa skladateľ aj napriek vysokej intenzite prác nezúčastnil. Na radu svojich priateľov odcestoval z Ruska do západnej Európy, aby sa zostavil po psychickom vyčerpaní súvisiacom s premiérou Mazepy, ktorá sa konala iba deň pred uvedením suity.

Michal Ščepán

[ Bibliografický údaj: ŠČEPÁN, Michal: Text ku koncertu 02. 02. 2023, in: Slovenská filharmónia, 74. koncertná sezóna, Populárny cyklus, cyklus C, Bratislava, Slovensklá filharmónia 2023 ]

>> PROGRAM BULLETIN CV

HOSSEIN PISHKAR

Mladý iránsky dirigent vyhral v roku 2017 dve medzinárodné dirigentské súťaže – Deutscher Dirigentenpreis a Ernst-von-Schuch-Preis. Koncerty so Slovenskou filharmóniou budú jeho debutom na pôde Reduty.

Ako hosťujúci dirigent spolupracoval s Belehradskou a Slovinskou filharmóniou, Beethoven Orchester Bonn, Bremer Philharmoniker, Düsseldorfer Symphoniker, Orchestre Philharmonique de Strasbourg, Orchestre de Chambre de Lausanne, Orquesta Ciudad de Granada, Orchestra Giovanile Luigi Cherubini, NDR Radiophilharmonie, Qatar Philharmonic Orchestra, Staatsorchester Stuttgart a WDR-Sinfonieorchester.

Pishkarovi nie je cudzie ani dirigovanie operných titulov, v Royal Danish Opera uvádza Bizetovu Carmen (réžia B. Kosky) a Šostakovičov Nos (réžia À. Ollé), v Staatsoper Stuttgart Čarovnú flautu (réžia B. Kosky), Rigoletta zas dirigoval na Festivale v Ravenne (réžia C. M. Muti).

Ako asistent spolupracoval s François-Xavierom Rothom na Lab.Oratorium Philippa Manouryho, Gürzenich-Orchester Köln viedol ako druhý dirigent na koncertoch v Kolíne, Paríži a Hamburgu. Hossein Pishkar spolupracoval ako asistent aj so Sylvainom Cambrelingom a Junge Deutsche Philharmonie pri naštudovaní Bergovej Lulu Suite a Husľového koncertu „Still“ Rebeccy Saunders. V sezóne 2015/2016 bol asistentom Daniela Raiskina v Koblenzi, kedy viedol Staatsorchester Rheinische Philharmonie.

Hossein Pishkar sa zúčastnil kurzov pod vedením Riccarda Mutiho (2017) a Sira Bernarda Haitinka (2016). Od roku 2015 participoval na Dirigentenforum programme v Nemecku, kde absolvoval hodiny s osobnosťami ako John Carewe, Marko Letonja, Nicolás Pasquet, Mark Stringer a Johannes Schlaefli.

Pred presťahovaním sa do Düsseldorfu (2012) a štúdiom dirigovania pod vedením Rüdigera Bohna na Robert Schumann Hochschule študoval Hossein Pishkar kompozíciu a hru na klavíri v rodnom Teheráne. V Iráne dirigoval Teheran Youth Orchestra a Orchestra of the Teheran Music School. V mladosti sa venoval aj hre na tradičné perzské nástroje, pričom ako hráč na strunový nástroj tar vyhral viacero súťaží.

SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

Slovenská filharmónia bola založená v roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života Václav Talich (1949 – 1952) a Ľudovít Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – Tibor Frešo, Ladislav Slovák, Libor Pešek, Vladimir Verbickij, Bystrík Režucha, Aldo Ceccato, Ondrej Lenárd, Jiří Bělohlávek, Vladimír Válek, Peter Feranec, Emmanuel Villaume a James Judd. Ako stáli hosťujúci dirigenti pôsobili v Slovenskej filharmónii v rokoch 2007 – 2018 Leoš Svárovský, 2011 – 2019 Rastislav Štúr a v sezóne 2018/2019 Petr Altrichter. Od sezóny 2020/2021 sa postu šéfdirigenta ujal Daniel Raiskin. Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako J. Ferencsik, W. Rowicki, V. Smetáček, K. Ančerl, F. Konwitschny, A. Jansons, V. Neumann, H. Abendroth, A. Pedrotti, Sir E. Goossens, Sir M. Sargent, R. Benzi, K. Masur, Sir Ch. Mackerras, C. Zecchi, S. Baudo, C. Abbado, K. Sanderling, Z. Košler, R. Muti, K. Richter, K. Kondrašin, L. Segerstam, A. Lombard, S. Celibidache, T. Sanderling, a mnohí ďalší, ale i skladateľov-interpretov vlastných diel ako J. Martinon, K. Penderecki a A. Chačaturian.

Medzi najvýznamnejšie udalosti sezóny 2022/2023 patria zahraničné účinkovania v koncertných sálach vo Švajčiarsku (Murten) so sólistami Hemsing Eldbjørg a Anatolom Tothom a Rakúsku (Viedeň) s Alexeiom Volodinom a Konstantinom Lifschitzom. Na záver sezóny vycestuje orchester SF spolu so šéfdirigentom D. Raiskinom a L. Svárovským na turné do Japonska, sólistami budú klaviristka Olga Scheps a violončelista Tatsuki Sasanuma.

Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.