Slovenská filharmónia

Koncert môžete sledovať v Online archíve Slovenskej filharmónie.

>> PROGRAM BULLETIN CV

Výber zo Silvestrovského koncertu 2022

Sobota 31. 12. 2022, 16.00 h
M – Mimoriadne koncerty
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

Účinkujú

Slovenská filharmónia
Rastislav Štúr dirigent

Martina Masaryková soprán
Ladislav Fančovič klavír

Program

Leonard Bernstein (1918–1990)
On the Town, tri tanečné epizódy z filmu
Dance of the Great Lover
Lonely Town: Pas de Deux
Times Square: 1944
Leonard Bernstein (1918–1990)
Glitter and Be Gay, ária Cunegonde z operety Candide
Frederick Loewe (1901–1988)
My Fair Lady, suita z muzikálu
George Gershwin (1898–1937)
Rapsódia v modrom
Prídavky
Jaroslav Ježek (1906–1942)
Bugatti step
Władziu Valentino Liberace (1919–1987)
Mackie Messer

>> PROGRAM BULLETIN CV

Milí priatelia a návštevníci Slovenskej filharmónie,

dovoľte, aby som vás srdečne pozdravil a privítal na našich koncertoch, ktorými oslávime tohtoročného Silvestra a zároveň vstúpime do nového roku 2023.

Orchester Slovenská filharmónia zahrá počas troch večerov v Redute melódie zo svetových muzikálov a operiet. Slovenský filharmonický zbor reprezentuje naše umenie v nemeckom Stuttgarte, kde uvádza Beethovenovu 9. symfóniu. Nebolo by na tom nič výnimočné, keby sme sa na druhý sviatok vianočný nedozvedeli o náhlom ochorení českého dirigenta Roberta Jindru, ktorý preto odriekol účasť na našich koncertoch, kvôli čomu sme na poslednú chvíľu zháňali adekvátnu náhradu. Našťastie sa nám ju podarilo zabezpečiť v osobe maestra Rastislava Štúra. Aj takéto dramatické situácie patria k dynamickému životu Slovenskej filharmónie a zažívame ich nielen na svätoštefanský večer, ale počas celého roka. Metaforicky ich môžeme prirovnať k učeniu gréckeho filozofa Hérakleitosa z Efezu, ktorý pred vyše dva a pol tisíc rokmi zhrnul svoje učenie do výroku „panta rhei“, alebo všetko plynie. Malo to vystihovať jeho učenie o dynamickom vývoji sveta, plného protikladov, v ktorom ustavične niečo vzniká, zaniká, alebo sa mení. Antický filozof nemohol ani tušiť, aký aktuálny bude jeho výrok aj dnes, čo potvrdzuje viacero „last minute“ zmien, ktoré sme zažili v uplynulom roku. S hrdosťou však môžem konštatovať, že všetky sme zvládli dobre zmanažovať, vďaka vysokej profesionalite, disciplíne a mimoriadnemu nasadeniu umeleckých, technických i administratívnych pracovníkov našej inštitúcie. Za to im patrí veľká vďaka.

Tá najväčšia vďaka však patrí vám, našim návštevníkom, priateľom a podporovateľom. Bez vás by naša práca nemala zmysel.

Chcem vám preto v mene mojich spolupracovníkov poďakovať za vašu vernosť a záujem o podujatia Slovenskej filharmónie a zaželať vám v novom roku 2023 veľa šťastia, zdravia, lásky a najmä veľa krásnych zážitkov na našich koncertoch, na ktorých vás vždy radi privítame.

Pour féliciter 2023! S úctou

Marián Turner generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie

...Koniec roka sa k nám nezadržateľne blíži. Rok, ktorý uplynul so všetkými príbehmi všedných dní. Pre niektorých bol rokom šťastným, úspešným, pre mnohých však aj rokom ťažkých skúšok alebo strát. Uplynul ako voda, už sa nevráti... Ale je tu nádej, že ten nový rok 2023 bude aj napriek všetkým prekážkam lepší a krajší. Posledné momenty odchádzajúceho času a prvé chvíle nového roka vám preto chceme čo najviac spríjemniť úžasnou hudbou a vyčariť čo najkrajšiu, slávnostnú atmosféru...

Swingové, neposlušné rytmy, ako aj ohňostroj bombastických melódií. New York, Manhattan, neustále pulzujúci a neutíchajúci ruch svetovej metropoly.... Uprostred neho sa odohráva divoká jazda troch mladých námorníkov. Hľadajú a spoznávajú vysnívané „dievčatá z plagátov“ a dostávajú sa aj do opletačiek so zákonom. Tento príbeh môžeme vzhliadnuť v úspešnom filme On the Town, ktorý je adaptáciou rovnomenného broadwayského muzikálu. Autorom jedinečnej, energickej, ako aj nápaditej hudby je americký skladateľ, dirigent a významný popularizátor hudby Leonard Bernstein. Tri tanečné epizódy z filmu On the Town sú orchestrálnou suitou zachytávajúcou najvýznamnejšie momenty z filmu. V prvej, swingovo ladenej časti Dance of the Great Lover zaspí námorník Gabey v metre a sníva o tom, ako si statočne podmaní príťažlivú slečnu Turnstiles. Druhá časť Lonely Town: Pas de Deux sa nesie v znamení jemnej, bluesovo zastretej melódie. Námorník Gabey sleduje scénu v Central Parku – zakríknutú stredoškoláčku zláka a neskôr odvrhne svetácky námorník. Trúbkové sólo v spoločnosti klarinetov tu zdanlivo pripomína úvodné a záverečné úseky 2. časti Gershwinovho Klavírneho koncertu F dur. Živelná, bohémska tretia časť Times Square: 1944 využíva a varíruje motívy ikonického, úvodného čísla New York, New York.

Valčík, polka, bel canto, grand opera, ako aj vlastné „židovské tango“...ale aj mnoho ďalšieho brilantným a úprimným spôsobom kombinuje Leonard Bernstein vo svojej operete Candide. Sám skladateľ pojal svoje nové dielo ako valentínsku vstupenku do sveta európskej hudby a opery. Glitter and Be Gay, ária Cunegonde je výstavným, ba priam virtuóznym číslom koloratúrnych sopránov. Cunegonde v árii najprv pokrytecky spieva o biede kurtizány. Následne opakovane ospevuje bohatstvo, prepych a šperky. Scéna sa nie náhodou odohráva v Paríži – Bernstein dokonale paroduje slávnu „šperkovú áriu“ z Gounodovej opery Faust.

Ak by sme mali vymenovať najpopulárnejších amerických skladateľov, okrem Leonarda Bernsteina k nim dozaista patrí aj George Gershwin. Vo svojej tvorbe priniesol syntézu dobovej populárnej hudby s vtedajšími tendenciami symfonickej hudby. Jednou z najznámejších skladieb, ktorými sa nezmazateľne zapísal do histórie je Rapsódia v modrom. Rapsódia vznikla na objednávku Paula Whitemana, významného newyorkského kapelníka. Uvedená mala byť v rámci programu nazvaného „Experiment v modernej hudbe“. Skladba výstižne odzrkadľuje dobu, v ktorej vznikla – dvadsiate roky 20. storočia – v Amerike označované aj ako „Roaring twenties“ či v hudbe „Jazz age“. Dielo v sebe nesie nádych slobodného sveta, nových začiatkov, veľkomestskej atmosféry, rušného spoločenského života, úspechu... Gershwin Rapsódiou poslucháčovi predostiera pravý, nefalšovaný „americký sen“, búrlivé jazzové rytmy, romantickú melódiu, ako aj brilantne skomponovaný klavírny part. Orchestrálnu verziu skladby zaranžoval skladateľ Ferde Grofé. Rapsódia v modrom sa stala vzorovým príkladom „symfonického jazzu“. Samotná premiéra Rapsódie priniesla Gershwinovi obrovský úspech, priamo pred zrakmi takých skladatelských osobností ako Sergej Rachmaninov alebo Igor Stravinskij.

My Fair Lady patrí k pilierom muzikálového žánru. Uvedenie titulu na Broadwayi v roku 1956 sa nieslo v znamení triumfálneho úspechu. To sa do veľkej miery podarilo aj vďaka romantickej a bohato emotívnej hudbe, ktorú skomponoval Frederick Loewe. Viedenský rodák vo svojej hudbe spojil prvky európskeho hudobného dedičstva a broadwayských muzikálov. Dokonalou ukážkou tohto spojenia je práve Suita z muzikálu. Od jej prvých tónov sa ponárame do milého a humorného príbehu. Profesor Higgins chce z kvetinárky Lisy Doolittlovej, jednoduchého dievčaťa, spraviť skutočnú dámu. V priebehu svojho neúspešného snaženia sa do Lisy zamiluje. Tá však profesorovu lásku kvôli jeho nafúkanosti odmieta, napriek tomu, že ho sama tajne miluje. V suite zaznievajú melódie piesní ako napr. I’ve grown accustomed to her face, I’m an ordinary, Get me to the church on time a ďalších, ktoré sa stali ako broadwayskými, tak aj svetovými hitmi.

Andrej Prachár

[ Bibliografický údaj: PRACHÁR, Andrej: Text ku koncertom 30., 31. 12. 2022 a 2. 1. 2023, in: Slovenská filharmónia, 74. koncertná sezóna 2022/2023, Mimoriadne koncerty, Cyklus M, Bratislava, Slovenská filharmónia 2022 ]

>> PROGRAM BULLETIN CV

MARTINA MASARYKOVÁ

Martina Masaryková absolvovala štúdium spevu na Konzervatóriu v Žiline, Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave (D. Podkamenská Bezačinská) a na Vysokej škole múzických umení, kde získala i doktorát (V. Hudecová). V roku 2000 získala 2. cenu na 16. ročníku Medzinárodnej speváckej súťaži Mikuláša Schneidera-Trnavského v Trnave a na 35. medzinárodnej speváckej súťaži Antonína Dvořáka v Karlových Varoch.

Spolupracovala so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu pod taktovkou Kirka Trevora v programe Benefícium 2000. Účinkovala v Opere SND, Štátnej opere v Banskej Bystrici, Štátnom divadle v Košiciach, Národnom divadle Brno a i. Spolupracovala so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu i so Slovenskou filharmóniou (Carmina burana, Nemecké requiem). Predstavila sa na sólových koncertoch doma i v zahraničí (Taliansko, Česká republika, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko, Japonsko, Španielsko). V roku 2008 absolvovala turné v Japonsku s pražským Národným divadlom (Kráľovná noci). V sezóne 2009 – 2010 naštudovala štyri premiérové produkcie: v SND Čarovnú flautu (postava Kráľovnej noci) a Puritánov (postava Elvíry), v pražskom ND stvárnila postavu Olympie (Hoffmanove poviedky) a úspešne reprezentovala slovenskú vokálnu školu na medzinárodnom opernom festivale v St. Margarethen (Rakúsko), opäť ako Kráľovná noci. O rok neskôr sa v pražskom ND predstavila ako Blonde v Mozartovej opere Únos zo Serailu. S Pavlom Bršlíkom a Teréziou Kružliakovou účinkovala na koncertoch v Marseille a v Jerevane.

LADISLAV FANČOVIČ

Ladislav Fančovič je významným predstaviteľom európskeho interpretačného umenia a zároveň patrí k najvšestrannejším umelcom na česko-slovenskej hudobnej scéne. Študoval na Akadémii múzických umení v Prahe (M. Lapšanský), doktorandské štúdium absolvoval na VŠMU v Bratislave. Je finalistom a laureátom viacerých domácich a medzinárodných súťaží. Vo svojom repertoári má vyše 30 klavírnych koncertov, preto ako sólista pravidelne účinkuje s poprednými európskymi orchestrami. Intenzívne interpretuje a propaguje slovenskú hudobnú tvorbu (Suchoň, Zeljenka, Berger, Iršai, Čekovská, Lejava, Šarišský).

Od roku 2013 sa venuje hre na saxofóne a je neúnavným propagátorom interpretácie klasickej hudby na tomto nástroji. V roku 2022 ukončil magisterské štúdium klasického saxofónu na Fontys University of Fine And Performing Arts v Holandsku (A. van Zoelen). Ladislav Fančovič rád siaha po veľmi náročných a málo hrávaných skladbách, ktoré sa kvôli technickej náročnosti zriedkavo objavujú v koncertných programoch. Ako sólista sa predstavil so Slovenskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Symfonickým orchestrom Českého rozhlasu, PKF — Prague Philharmonia, Filharmóniou Zielona Góra, İzmir State Symphony Orchestra, Antalya State Symphony Orchestra, Bruno Walter Festival Orchestra a ď. pod vedením dirigentov ako O. Lenárd, V. Válek, F. Haider, A. Rahbari, F. Vajnar, J. Swoboda, L. Svárovský, J. Franz, Z. Müller, J. M. Händler a ďalší. Je aj vyhľadávaným komorným hráčom a stálym členom zoskupení Hugo Kauder Trio a Berger Trio. S husľovým virtuózom Milanom Paľom tvoria výrazovo nekonvenčné a mimoriadne kompaktné duo, ktorého výsledkom je odbornou kritikou oceňovaná séria nahrávok kompletných diel pre husle a klavír (Beethoven, Brahms, Grieg, Suchoň, Šostakovič, Bartók, Weinberg). Okrem klasickej hudby sa venuje aj ranému jazzu, v r. 2011 založil orchester Fats Jazz Band.

RASTISLAV ŠTÚR

Rastislav Štúr absolvoval štúdium orchestrálneho dirigovania na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. V opere SND viacero rokov zastával funkciu riaditeľa (2018–2021) a šéfdirigenta (2008–2020). V roku 1996 debutoval v SND s Boitovým Mefistofelom, čo mu otvorilo rad ďalších možností. Od roku 1999 pravidelne spolupracoval s Petrom Dvorským v celom rade predstavení v Opere SND a vrámci koncertov s najvýznamnejšími orchestrami na Slovensku, v Čechách a Rakúsku. Dirigoval Dvorského spoločné vystúpenia s Montserrat Caballé (2000), Gabrielou Beňačkovou (2002), Ilonou Tokody (2003) a Anatolijom Kotschergom (2006). V roku 2017 dirigoval koncert v Smetanovej sieni v Prahe so sólistami Bryanom Hymelom a Irinou Kyriakidou. So zahraničnými orchestrami často uvádza významné diela českej hudby. V roku 2005 dirigoval Dvořákovo oratórium Svatební košile so São Paulo Symphony Orchestra. Spolu s čínskym orchestrom NCPA (National Centre for the Performing Arts) naštudoval Dvořákovu Rusalku (2016), pričom išlo o historicky prvé uvedenie českej opery v Číne a o prvé predvedenie opery s použitím 3D technológie na svete. Na konte má bohatú spoluprácu so zahraničnými orchestrami, opernými domami a poprednými sólistami ako napríklad Edita Gruberová, Pavol Bršlík, Jolana Fogašová, Štefan Kocán, Dalibor Karvay, Adam Plachetka, Andrew Brownell a ďalší. V roku 2021 vyšlo CD Slovenskej filharmónie a Slovenského filharmonického zboru, na ktorom Rastislav Štúr diriguje diela Štefana Németha-Šamorínskeho. Je držiteľom Ceny Frica Kafendu (2011) za vynikajúce dirigentské výkony doma i v zahraničí, ako aj Krištáľového krídla za rok 2017 v kategórii Hudba.

SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

bola založená roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života Václav Talich (1949 – 1952) a Ľudovít Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – Tibor Frešo, Ladislav Slovák, Libor Pešek, Vladimir Verbickij, Bystrík Režucha, Aldo Ceccato, Ondrej Lenárd, Jiří Bělohlávek, Vladimír Válek, Peter Feranec, Emmanuel Villaume a James Judd. Ako stáli hosťujúci dirigenti pôsobili v Slovenskej filharmónii v rokoch 2007 – 2018 Leoš Svárovský, 2011 – 2019 Rastislav Štúr a v sezóne 2018/2019 Petr Altrichter. Od sezóny 2020/2021 sa postu šéfdirigenta ujal Daniel Raiskin. Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako J. Ferencsik, W. Rowicki, V. Smetáček, K. Ančerl, F. Konwitschny, A. Jansons, V. Neumann, H. Abendroth, A. Pedrotti, Sir E. Goossens, Sir M. Sargent, R. Benzi, K. Masur, Sir Ch. Mackerras, C. Zecchi, S. Baudo, C. Abbado, K. Sanderling, Z. Košler, R. Muti, K. Richter, K. Kondrašin, L. Segerstam, A. Lombard, S. Celibidache, T. Sanderling, a mnohí ďalší, ale i skladateľov-interpretov vlastných diel ako J. Martinon, K. Penderecki a A. Chačaturian.

Medzi najvýznamnejšie udalosti sezóny 2022/2023 patria zahraničné účinkovania v koncertných sálach vo Švajčiarsku (Murten) so sólistami Hemsing Eldbjørg a Anatolom Tothom a Rakúsku (Viedeň) s Alexeiom Volodinom a Konstantinom Lifschitzom. Na záver sezóny vycestuje orchester SF spolu so šéfdirigentom D. Raiskinom a L. Svárovským na turné do Japonska, sólistami budú klaviristka Olga Scheps a violončelista Tatsuki Sasanuma.

Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.