Slovenská filharmónia

Koncert môžete sledovať v Online archíve Slovenskej filharmónie.

Vianočný koncert

Pondelok 19. 12. 2022, 19.00 h
M – Mimoriadne koncerty
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

Účinkujú

Slovenská filharmónia
Bratislavský chlapčenský zbor
Rastislav Štúr dirigent
Magdaléna Rovňáková zbormajsterka
Gabriel Rovňák zbormajster

Jana Juríčková soprán
Jarolím Emmanuel Ružička husle
Róbert Holota hoboj

Program

Otto Nicolai (1810–1849)
Vianočná predohra
Georg Friedrich Händel (1685–1759)
„Lascia ch’io pianga“, ária Almireny z 2. dejstva opery Rinaldo
Nikolaj Rimskij-Korsakov (1844–1908)
Snehulienka, suita z opery
Introduction „Le beau printemps“
La danse des oiseaux
Le cortège du roi Bérendei
Le danse des bouffons
Edward Elgar (1857–1934)
Salut d’amour, op. 12
Johann Sebastian Bach (1685–1750)
Ave Maria
Piotr Iľjič Čajkovskij (1840–1893)
Kvetinový valčík z baletu Luskáčik, op. 71
Zdeněk Macháček (1928–2017)
Zmes vianočných kolied
Frederick Delius (1862–1934)
Jazda saní
Ľuboš Bernáth (1977)
Musica pastoralis pre detský zbor a orchester – premiéra
Ľubica Čekovská (1975)
Silent Waltz
Franz Schubert (1797–1828)
Mille cherubini in coro, D. 498
César Franck (1822–1890)
Panis Angelicus
John Rutter (1945)
For the Beauty of the Earth (Pre krásu zeme)
Franz Gruber (1787–1863)
Tichá noc

>> PROGRAM BULLETIN CV

Majestátna, tajuplná, ako aj živelne pulzujúca, energická hudba – tým sa vyznačuje Vianočná predohra, ktorej autorom je nemecký skladateľ a dirigent Otto Nicolai. Ako dirigent stál pri zrode Viedenských filharmonikov. V jeho väčšom kompozičnom rozlete mu zväzoval ruky azda prehnaný perfekcionizmus a opatrnosť. Napriek tomu skomponoval viacero znamenitých diel. Vianočná predohra vychádza zo známeho vianočného chorálu „Vom Himmel hoch, da komm‘ ich her“. Ten v podaní zboru a za zvukov oragana zaznieva v triumfálnom, veľkolepom závere.

Áriu Almireny Lascia ch’io pianga z 2. dejstva opery Rinaldo môžeme označiť za najznámejšiu a najpopulárnejšiu barokovú áriu. Ľahko sa nesúca, clivá, nadpozemská melódia ihneď poslucháča prinúti zastaviť sa uprostred predvianočného zhonu. Jej autor, skladateľ Georg Friedrich Händel prispel nezameniteľným spôsobom do chodu hudobných dejín. V značnej miere tak učinil na poli barokovej opery a oratórií.

Opery popretkávané rozprávkovými príbehmi, postavami z mýtov a legiend, magickými výjavmi a sugestívnymi scénami... Presne také vzišli z pera ruského hudobného velikána, akým bol skladateľ Nikolaj Rimskij-Korsakov. Predlohou opery Snehulienka sa stala rovnomenná hra ruského dramatika Alexandra N. Ostrovského. Suita z opery je ukážkou skladateľovho nenapodobiteľného majstrovstva. To spočíva v brilantnej inštrumentácii a v spracovaní exotických, orientálnych stupníc. Okrem nich sa Korsakov pri komponovaní inšpiroval aj viacerými ľudovými tancami, či spevom vtákov.

Vrúcna, sladko podmanivá a ľahko zapamätateľná hlavná téma skladby Salut d’amour, op. 12 si získa srdce nejedného poslucháča. Jej autor, anglický skladateľ Edward Elgar, zožal za toto dielo veľký úspech. Pôvodná verzia pre husle a klavír bola neskôr zaranžovaná do podoby pre sólový klavír, či pre orchester. Skladba je od úvodných tónov až po tie záverečné skutočným, nefalšovaným pozdravom lásky.

Ave Maria, gratia plena… modlitba dodnes inšpirujúca skladateľov po celom svete. Autorom jej najslávnejšieho a najkrajšieho zhudobnenia je francúzsky skladateľ Charles Gounod. Pre tento účel si vypožičal prvé prelúdium z Prvého zväzku Dobre temperovaného klavíra od J. S. Bacha. Dôverne známa, priezračne čistá až nebeská melódia je neodmysliteľnou súčasťou sviatkov vzájomného porozumenia a pokoja.

Ruský skladateľ Piotr Iľjič Čajkovskij skomponoval v oblasti klasickej hudby jedny z najpopulárnejších melódií vôbec. Práve melodický šarm, sila a komunikatívnosť Čajkovského hudby sú atribútmi, ktoré v nás pri počúvaní jeho diel vzbudzujú pocit niečoho blízkeho a dôverne známeho. Do tejto kategórie môžeme jednoznačne zaradiť aj balet Luskáčik. Poslucháč sa razom ocitá vo svete rozprávky a spoznáva magické kráľovstvo Luskáčika. Nekonečný prúd charakteristických tancov, pôvabných tém a brilantná orchestrácia azda najlepšie vystihujú tento balet. V tomto duchu sa nesie aj vychýrený Kvetinový valčík. Ľúbezná melódia, pestrofarebná zvukovosť a slávnostná atmosféra tohto valčíka nenechajú chladným žiadneho poslucháča.

Skladateľ a dirigent Zdeněk Macháček sa radí k popredným osobnostiam operety a muzikálu na Slovensku. Počas svojej bohatej kariéry spolupracoval s mnohými domácimi aj zahraničnými divadelnými súbormi a orchestrami. Dlhoročne pôsobil v Divadle Nová scéna v Bratislave. Zmes vianočných kolied je prehliadkou tých najmilších a najslávnostnejších vianočných melódií. Poslucháča v očakávaní pravého ducha Vianoc vtiahnu svojou iskrivo očarujúcou náladou. Postupne zaznejú v úprave pre zbor a orchester slovenské koledy Do mesta Betlehema; Pastieri, pastieri; Búvaj, dieťa krásne a francúzska tradičná koleda Les Anges dans nos campagnes (Gloria in excelsis Deo).

Jazda saní po zasneženej krajine inšpirovala viacerých skladateľov. Jedným z nich bol aj Frederick Delius, anglický skladateľ, v ktorého tvorbe sa odzrkadľovali medzinárodné hudobné vplyvy. K poslucháčom často prehovára hĺbavou, jemnou a láskavou hudbou. Tým sa vyznačuje aj skladateľova Jazda saní. Najprv však poslucháča okúzli hravým, veselým úvodom. Delius strieda čulé, rytmické pasáže s hĺbavejšími, lyrickými úsekmi. Dokonale tak vykresľuje magickú a dynamickú jazdu na saniach.

Ľuboš Bernáth patrí k popredným súčasným domácim skladateľom. Skladbu Musica pastoralis pre mužský zbor, detský zbor a orchester, ktorá premiérovo zaznie práve na Vianočných koncertoch Slovenskej filharmónie nám priblížil sám autor:

„Na jeseň minulého roku 2021 som skomponoval cyklus skladieb pre detský zbor a capella, ktorý mal názov Musica chorea pastoralis a spracovával výber piatich veľmi známych vianočných kolied. V lete tohto roku som si povedal, že by bolo dobré sa k tomuto cyklu vrátiť a rozpracovať ho pre väčší aparát. A tak vzniklo niekoľ ko ďalších variantov tohto diela pod univerzálnym názvom Musica pastoralis, pričom som rozšíril nielen zborovú faktúru, ale predovšetkým som dokomponoval kompletný orchestrálny part. Som nesmierne rád, že dramaturgia Slovenskej filharmónie prijala s dôverou túto moju kompozíciu a môžem sa tak spolu s vami, divákmi, tešiť na špičkovú interpretáciu a opätovnú spoluprácu s Bratislavským chlapčenským zborom pod vedením zbormajstrov Magdalény Rovňákovej a Gabriela Rovňáka ml., ako aj s orchestrom Slovenská filharmónia pod vedením dirigenta Rastislava Štúra. Prajem všetkým divákom a poslucháčom tohtoročných Vianočných koncertov požehnané vianočné sviatky a všetko najlepšie v novom roku 2023.“

K popredným slovenským, tentokrát skladateľ kám, úspešným doma aj v zahraničí, patrí Ľubica Čekovská. Jej tvorba zahŕňa hudbu symfonickú, komornú, filmovú, ako aj opernú. Skladba Silent Walz navodzuje príjemnú, pokojnú atmosféru – tak žiadanú počas vianočného obdobia. Hlavným sprostredkovateľom je nežná, úprimná melódia, nositeľom ktorej je hoboj. V rozhovore s klavírom, ako aj s orchestrom maľuje atmosféru celého diela. Nemecký skladateľ Franz Schubert povýšil svojím kompozičným majstrovstvom piesňovú tvorbu na novú úroveň. Bohaté harmonické postupy, ako aj nekončiaci dar melodiky sú príznačné pre jeho skladateľský odkaz. Vo svojej jedinečnej piesňovej tvorbe zanechal tri piesne s názvom Wiegenlied (Uspávanka). Jedna z nich je označovaná aj ako Mille cherubini in coro, D. 498. Schubert nám predostiera nesmierne krehkú, nepoškvrnenú a srdečnú melódiu, ktorá v človeku dokáže prebudiť pestrofarebnú paletu emócií. Uspávanka je pravdepodobne Schubertovým epitafom dedikovaným jeho predčasne zosnulým súrodencom.

César Franck, skladateľ belgicko-francúzskeho pôvodu patril k popredným osobnostiam európskej hudby 2. polovice 19. storočia. V skladateľovej tvorbe sa odzrkadľujú originálne melodické a harmonické postupy. Autorove kompozičné aktivity sa prejavili najmä na poli hudby symfonickej, komornej, ale aj v tvorbe pre organ a klavír. Franckov hymnus Panis angelicus neobíde dramaturgiu snáď žiadneho vianočného koncertu. Je jednou z najkrásnejších a najhrávanejších vianočných kompozícií. Dojímavá a okúzľujúca melódia pozvoľne plynie ruka v ruke s podmanivým inštrumentálnym sprievodom. Koncertná sieň sa tak naplní jej vrúcnymi tónmi vyvolávajúcimi nefalšované emócie.

John Rutter patrí od šesťdesiatych rokov 20. storočia k popredným anglickým skladateľom. Úspechy tiež zožal ako zborový dirigent a hudobný vedec. Práve vo sfére zborovej hudby sa preslávil aj ako skladateľ. Poslucháčom sú dôverne známe jeho diela ako Magnificat, či Requiem. Hymnus For the beauty of the Earth vznikol na báseň pomerne neznámeho viktoriánskeho básnika Folliotta S. Pierponta. Je poďakovaním Bohu za „krásu zeme“, „krásu každej hodiny dňa a noci“, „radosť z ľudskej lásky“… Rutter sa v skladbe inšpiruje tradičnými viktoriánskymi hymnami, odieva ich do nového, modernejšieho šatu. Skladateľova hudba nám svojím vľúdnym, prívetivým hlasom tlmočí posolstvo lásky a dobra.

Meno Franz Xaver Gruber je neodmysliteľne spojené s najpopulárnejšou vianočnou koledou Tichá noc. Rakúsky skladateľ, organista a hudobný pedagóg dokončil túto koledu presne na Štedrý deň. O pár hodín na to premiérovo odznela na polnočnej omši. Keďže miestny organ bol v tom čase nefunkčný, Tichú noc uviedli so sprievodom gitary. Gruberova inšpirácia vychádzala ako z rakúskej ľudovej, tak aj z talianskej pastorálnej hudby. Jednoduchá, nežná a srdečná hudba zintenzívňuje prežívanie nevšedných vianočných dní. Gruber tak svojou koledou venoval svetu ten najkrajší vianočný darček.

Andrej Prachár

[ Bibliografický údaj: PRACHÁR, Andrej: Text ku koncertom 18.–21. 12. 2022, in: Slovenská filharmónia, 74. koncertná sezóna, Mimoriadne koncerty, Cyklus M, Bratislava, Slovenská filharmónia 2022 ]

>> PROGRAM BULLETIN CV

JANA JURÍČKOVÁ

študovala operný spev na Konzervatóriu v Bratislave (J. Smyčková) a na VŠMU (M. Blahušiaková). Na scéne Opery SND debutovala postavou Blondy (Únos zo serailu) odvtedy na javisku opery stvárnila rad postáv: Despina (Cosi fan tutte), Adina (Nápoj lásky), Lucia (Lucia di Lammermoor), Oscar (Maškarný bál), Gilda (Rigoletto), Musetta (Bohéma), Barča (Hubička), Frasquita (Carmen), Zerlina (Don Giovanni), Zuzanka (Figarova svadba), Rowan (Kominárik), Kráľovná noci (Čarovná flauta) – s touto postavou sa predstavila divákom v Japonsku, Nemecku a v Česku. Zerbinetta (Ariadna na Naxe), Topolienko (Tajomný kľúč), Víla Amálka, Čarodejník Vincko (Veľká doktorská rozprávka), Belladonna (Rozprávka o šťastnom konci), Adela (Netopier), Wanda Kwasinska (Poľská krv), Marie (Dcéra pluku), Jano (Jenůfa), Kuchárik (Rusalka). Za postavu Olympie získala v roku 2019 výročnú cenu Literárneho fondu. Hosťovala na operných scénach v Nemecku, Švajčiarsku, Japonsku, Cypre, Brne, Ostrave a v Prahe. Venuje sa aj koncertnej činnosti, pravidelne spolupracovala so Speváckym zborom mesta Bratislavy. Je členkou Otvorenej opery, kde stvárnila Rossiniho postavu Sofie (Il signor Bruschino), Giulie (La scala di seta), Bizetovu Doctor Miracle, Pergolesiho Serpinu (La serva padrona). V máji 2022 premiérovala v Slovenskom rozhlase monodrámu Denník Táni Savičevovej od Juraja Hatríka.

RASTISLAV ŠTÚR

absolvoval štúdium orchestrálneho dirigovania na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. V opere SND viacero rokov zastával funkciu riaditeľa (2018–2021) a šéfdirigenta (2008–2020). V roku 1996 debutoval v SND s Boitovým Mefistofelom, čo mu otvorilo rad ďalších možností. Od roku 1999 pravidelne spolupracoval s Petrom Dvorským v celom rade predstavení v Opere SND a v rámci koncertov s najvýznamnejšími orchestrami na Slovensku, v Čechách a Rakúsku. Dirigoval Dvorského spoločné vystúpenia s Montserrat Caballé (2000), Gabrielou Beňačkovou (2002), Ilonou Tokody (2003) a Anatolijom Kotschergom (2006). S PKF – Prague Philharmonia a Petrom Dvorským nahral CD „Vivere“. V roku 2017 dirigoval koncert v Smetanovej sieni v Prahe so sólistami Bryanom Hymelom a Irinou Kyriakidou. So zahraničnými orchestrami často uvádza významné diela českej hudby. V roku 2005 dirigoval Dvořákovo oratórium Svatební košile so São Paulo Symphony Orchestra. Spolu s čínskym orchestrom NCPA (National Centre for the Performing Arts) naštudoval Dvořákovu Rusalku (2016), pričom išlo o historicky prvé uvedenie českej opery v Číne a o prvé predvedenie opery s použitím 3D technológie na svete. Na konte má bohatú spoluprácu so zahraničnými orchestrami, opernými domami a poprednými sólistami ako napríklad Edita Gruberová, Pavol Bršlík, Jozef Benci, Jolana Fogašová, Štefan Kocán, Dalibor Karvay, Adam Plachetka, Andrew Brownell a ďalší. V roku 2021 vyšlo CD Slovenskej filharmónie a Slovenského filharmonického zboru, na ktorom Rastislav Štúr diriguje diela Štefana Németha-Šamorínskeho. Je držiteľom Ceny Frica Kafendu (2011) za vynikajúce dirigentské výkony doma i v zahraničí, ako aj Krištáľového krídla za rok 2017 v kategórii Hudba.

MAGDALÉNA ROVŇÁKOVÁ

zakladateľka, dirigentka a manažérka Bratislavského chlapčenského zboru stojí na čele telesa od jeho vzniku v roku 1982. Po absolvovaní Konzervatória v Bratislave (hra na klavíri) študovala zborové dirigovanie na VŠMU, na ktoré nadviazala doktorandským štúdiom ( J. Haluzický).

Bratislavský chlapčenský zbor priviedla na významné domáce a zahraničné pódiá (Konzerthaus vo Viedni, Carnegie Hall v New Yorku, Veľ ká sála Konzervatória v Moskve, George Weston Hall v Toronte a ďal.). Dirigovala stovky a capella koncertov v katedrálach európskych metropol. Speváčikov pripravila pre špičkové umelecké produkcie, medzi najzávažnejšie patria Pendereckého Credo, Mahlerova 3. a 8. symfónia, Ravelovo Dieťa a čary, Honeggerova Jana z Arcu, Berliozove Te Deum, Omša L. Bernsteina a Passau (L. Machek). Oratórium Terezín naštudovala na svetovú premiéru v Toronte a reprízy v Prahe, Viedni, Tel Avive, Jeruzaleme, Haife, New Yorku a ďalšie. Deväť rokov pripravovala chlapcov pre účinkovanie vo Viedenskej štátnej opere (Musorgskij – Chovanština, Boito – Mefistofele). Viac ako 30 rokov spolupracuje s operou SND, pre ktorú naštudovala detské party v operách Pucciniho Turandot, Bohéme, Toske, Massenetovom Wertherovi, Leoncavallových Komediantoch, Bizetovej Carmen, Mozartovej Čarovnej flaute a v ďalších dielach. Pripravila chlapcov na veľké turné s operou SND v Japonsku a hosťovanie na Cypre.

V roku 1999 založila Súkromnú umeleckú školu, kde sa speváci Bratislavského chlapčenského zboru vzdelávajú v zborovom a sólovom speve. Pôsobí v porotách domácich a medzinárodných súťaží. Je laureátkou Krištáľového krídla, držiteľkou spoločenských ocenení a za prácu s talentovanou mládežou získala ocenenie Slovenka roka.

GABRIEL ROVŇÁK

dirigent Bratislavského chlapčenského zboru a pedagóg Janáčkovej akadémie múzických umení v Brne. Je tiež autorom, dirigentom a moderátorom najväčšieho celoslovenského hudobno-vzdelávacieho cyklu koncertov „Príbeh hudby“.

Absolvoval Konzervatórium v Bratislave (J. Karaba) a JAMU v Brne (J. Zbavitel). Počas svojej dirigentskej praxe spolupracuje s mnohými telesami (Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Opera Slovenského národného divadla, Slovenský komorný orchester, Štátna filharmónia Košice, Štátny komorný orchester Žilina, Solamente naturali, Sinfonietta Bratislava a ďalšie). Pôsobí aj ako operný dirigent (L. Janáček – Příhody lišky Bystroušky v nemeckom Hamburgu a iné). V roku 2022 uviedol v rámci projektu „Príbeh hudby“ 18 koncertov v Bratislave, Bytči, Liptovskom Hrádku, Trenčíne a v Košiciach, v spolupráci s Bratislavským chlapčenským zborom, Slovenským národným divadlom, Rozhlasom a televíziou Slovenska, Štátnym komorným orchestrom Žilina a Štátnou filharmóniou Košice. Koncerty videli, aj prostredníctvom priameho prenosu, desaťtisíce mladých ľudí na celom Slovensku. S Bratislavským chlapčenským zborom sa v tomto roku predstavil na koncertných cestách v USA, Švédsku a Nemecku. Spolu s Magdalénou Rovňákovou spolupracuje na príprave a naštudovaní vokálnych a vokálno-inštrumentálnych diel. Ako zbormajster absolvoval od roku 2006 s Bratislavským chlapčenským zborom stovky koncertov doma aj v zahraničí.

SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

bola založená roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života Václav Talich (1949 – 1952) a Ľudovít Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – Tibor Frešo, Ladislav Slovák, Libor Pešek, Vladimir Verbickij, Bystrík Režucha, Aldo Ceccato, Ondrej Lenárd, Jiří Bělohlávek, Vladimír Válek, Peter Feranec, Emmanuel Villaume a James Judd. Ako stáli hosťujúci dirigenti pôsobili v Slovenskej filharmónii v rokoch 2007 – 2018 Leoš Svárovský, 2011 – 2019 Rastislav Štúr a v sezóne 2018/2019 Petr Altrichter. Od sezóny 2020/2021 sa postu šéfdirigenta ujal Daniel Raiskin. Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako J. Ferencsik, W. Rowicki, V. Smetáček, K. Ančerl, F. Konwitschny, A. Jansons, V. Neumann, H. Abendroth, A. Pedrotti, Sir E. Goossens, Sir M. Sargent, R. Benzi, K. Masur, Sir Ch. Mackerras, C. Zecchi, S. Baudo, C. Abbado, K. Sanderling, Z. Košler, R. Muti, K. Richter, K. Kondrašin, L. Segerstam, A. Lombard, S. Celibidache, T. Sanderling, a mnohí ďalší, ale i skladateľov-interpretov vlastných diel ako J. Martinon, K. Penderecki a A. Chačaturian.

Medzi najvýznamnejšie udalosti sezóny 2022/2023 patria zahraničné účinkovania v koncertných sálach vo Švajčiarsku (Murten) so sólistami Hemsing Eldbjørg a Anatolom Tothom a Rakúsku (Viedeň) s Alexeiom Volodinom a Konstantinom Lifschitzom. Na záver sezóny vycestuje orchester SF spolu so šéfdirigentom D. Raiskinom a L. Svárovským na turné do Japonska, sólistami budú klaviristka Olga Scheps a violončelista Tatsuki Sasanuma.

BRATISLAVSKÝ CHLAPČENSKÝ ZBOR

pôsobí na slovenskej umeleckej scéne od roku 1982. Jeho zakladateľkou, umeleckou riaditeľkou a dirigentkou je Magdaléna Rovňáková, dirigentom je Gabriel Rovňák. S telesom spolupracujú špičkoví slovenskí pedagógovia – sopranistky Miriam Garajová, Monika Maglayová a klaviristka Dana Hajóssy.

Teleso vzniklo ako Chlapčenský filharmonický zbor, neskôr sa transformovalo na Súkromnú základnú umeleckú školu špecializovanú na chlapčenský zborový spev, priemerne tu študuje 80 chlapcov vo veku 7 – 28 rokov. Spolupráca so symfonickými orchestrami (Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Viedenskí symfonici, Viedenský rozhlasový orchester, Hamburgskí symfonici a ď.) obohatila repertoár telesa o desiatky oratórií, kantát a symfónií (J. S. Bach, L. Bernstein, B. Britten, A. Honegger, G. Mahler, C. Orff, C. Penderecký, M. Ravel, I. Stravinský, E. Suchoň). Zbor spolupracoval s poprednými svetovými dirigentmi (O. Lenárd, R. Štúr, B. de Billy, J. Conlon, A. Parrot, F. Luisi, R. Muti, J. Tate, E. Villaume a ďalší).

V opere, balete a činohre stvárňujú chlapci pôsobivé detské úlohy. Zbor koncertuje po celom Slovensku, tlieskali mu i poslucháči veľkomiest v Európe, Amerike, Kanade, Japonsku Izraeli či Taiwane. Teleso disponuje širokým repertoárom sakrálnej a profánnej hudby. Viacerí slovenskí skladatelia mu svoje skladby venovali (Ľ. Bernáth, V. Gräffinger, I. Hrušovský, M. Kroupa, P. Martinček, E. Suchoň, I. Zeljenka).

Bratislavský chlapčenský zbor má na svojom konte 7 CD a 6 DVD filmov nakrútených v spolupráci so Slovenskou televíziou a so svetovými filmovými spoločnosťami (Hallmark, Miramax). Zbor za svoju históriu vychoval mnoho sólistov, výborných zborových spevákov a z jeho radov vzišlo doteraz i šesť dirigentov.

Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.