Slovenská filharmónia

Koncert môžete sledovať v Online archíve Slovenskej filharmónie.

Turina / Prokofiev

Štvrtok 8. 12. 2022, 19.00 h
A/B – Symfonicko-vokálny cyklus
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

Účinkujú

Slovenská filharmónia
Daniel Raiskin dirigent

Program

Joaquín Turina (1882–1949)
Danzas fantásticas, op. 22
Exaltación
Ensueños
Orgía
Sergej Prokofiev (1891–1953)
Romeo a Júlia, suita č. 2, op. 64b
Capuletovci a Montekovci
Dievčatko Júlia
Páter Lorenzo
Tanec
Romeo a Júlia pred rozlúčením
Romeo pri Júliinom hrobe
Sergej Prokofiev (1891–1953)
Romeo a Júlia, suita č. 1, op. 64a
Scéna
Masky
Tybaltova smrť

>> PROGRAM BULLETIN CV

Prepojenie rôznych druhov umenia máme možnosť vidieť či počuť v nespočetnom množstve diel. Nie je prekvapivé, že umelci nachádzali inšpiráciu v iných žánroch po celé stáročia. Za najsilnejší zdroj tvorivých impulzov môžeme považovať literatúru. Nielenže priamo podnecuje vznik filmov a divadelných hier, ale do veľkej miery práve aj hudobných skladateľov. Vzťahové presahy medzi hudbou a literatúrou sa však rôznili v priebehu období a v závislosti od národných kultúr. V počiatkoch stáli bok po boku, najmä v ľudovej tvorbe, neskôr, keď sa začali od seba vzďaľovať, vzrastala možnosť vzájomného ovplyvnenia. Vďaka literatúre vzniklo mnoho výnimočných hudobných diel. Dnešný večer bude patriť práve tomuto spojeniu.

Inšpiratívnych podnetov mal Joaquín Turina pri tvorbe Danzas fantásticas, op. 22, hneď niekoľko. Nepopierateľným impulzom k tvorbe trojdielnej kompozície bol román Josého Mása La orgía, z ktorého sa v partitúre na začiatku každej časti nachádza vždy jeden citát. Aj vplyv významného španielskeho skladateľa Isaaca Albéniza zanechal v neskoršej Turinovej tvorbe nezmazateľnú stopu. Dôležitý moment nastal v roku 1907 na prvom uvedení Turinovho Klavírneho kvinteta, ktorý na Albéniza neurobil príliš pozitívny dojem. Mladý skladateľ v tom čase študoval kompozíciu v Paríži a potlačil v sebe španielskeho ducha v prospech modernistických tendencií. Albéniz, skladateľ ovplyvnený najmä španielskymi ľudovými piesňami a tancami, sa zaviazal, že pomôže mladému skladateľovi Klavírne kvinteto vydať. Cennú radu a zároveň nasmerovanie mu Albéniz dal, no mal jednu podmienku: „...už nikdy nebudeš skladať takúto hudbu. Musíš založiť svoje umenie na španielskej ľudovej piesni – alebo, keď si zo Sevilly, na andalúzskej ľudovej piesni.“ Turina dal na túto radu až v roku 1914, po návrate do Španielska, keď začal hlavnú tvorivú zložku čerpať zo svojich hudobných koreňov. Tradičné prvky používal s takým presvedčením a úsilím, že sa z neho spolu s Manuelom de Fallom stal popredný španielsky skladateľ svojej generácie. Skúsenosti nadobudnuté v Paríži, priateľstvo s Claudom Debussym a Mauriceom Ravelom, ako aj ich tvorba mali na jeho skladateľskú činnosť silný vplyv. Turina pôvodne skladbu Danzas fantásticas, op. 22, skomponoval pre sólový klavír, no krátko po jej dokončení vytvoril druhú verziu pre orchester, ktorá bola uvedená ako prvá v roku 1920. Hoci dielo na základe svojej literárnej predlohy oslavuje Sevillu, skladateľovo rodné mesto, nesie v sebe štýlovo-kompozičné prvky nadobudnuté počas parížskej éry. Najviac zreteľné sú v prvej časti – prejavujúce sa najmä impresionistickým úvodom a striedaním trojdobých rytmov s pomalšími melódiami. Aj keď je Turina spájaný s tzv. „sevillanizmom“, iba tretia časť je priamo spojená s týmto španielskym regiónom. Prvá časť Exaltación predstavuje aragónsky tanec jota, pričom päťdobý baskický tanečný rytmus zortziko je základom nasledujúcej časti s názvom Ensueño. O poslednej časti Orgía, ktorú reprezentuje andalúzsky tanec farruca, sa sám skladateľ vyjadril takto: „Orgía sa odohráva na skromnej a jednoduchej terase malého domu niekde v Seville.“ Skladba Danzas fantásticas, ktorú venoval svojej manželke, sa stala jedným z jeho najslávnejších diel.

Sergej Prokofiev po októbrovej revolúcii nevidel v boľševickom Rusku možnosť na prezentovanie svojej experimentálnej hudby, preto sa ako jeden z mnohých rozhodol svoju vlasť opustiť. Očakával, že sa vráti po utíchnutí revolučných nepokojov, no nakoniec strávil v exile sedemnásť rokov. Po pobytoch v USA a Nemecku sa stal súčasťou veľkej komunity ruských emigrantov v Paríži, no po celý čas udržiaval kontakt s kolegami a priateľmi v domovine a Rusko dokonca priebežne navštevoval. Pri jednej z týchto návštev dostal ponuku na skomponovanie veľkého diela pre niekdajšie Kirovské (Mariinské) divadlo v Petrohrade. Po viacerých návrhoch padlo rozhodnutie využiť ako námet známe Shakespearovo dielo. Prokofievov balet Romeo a Júlia sa tak stal v polovici 30. rokov jedným z dôvodov umelcovho návratu do vlasti. Dielo si cestu na divadelné dosky nachádzalo ťažšie. Balet nechceli uviesť divadlá v Petrohrade a nakoniec ani v Moskve. Výhradou bola náročnosť hudby. Vtedajší režim požadoval po skladateľoch odklon od moderných a experimentálnych tendencií a kompozíciu jednoduchej hudby pre masy. V skutočnosti Prokofiev balet skladal bez väčších experimentálnych tendencií, čím chcel cielene vyhovieť ruskému publikum. Samotnému dielu uškodila skôr autorova reputácia modernistu a jeho pobyt na západe. Premiéra sa nakoniec uskutočnila v brnianskom Mahenovom divadle roku 1938. Ešte predtým však skladateľ extrahoval z hudobného materiálu dve orchestrálne suity po siedmich častiach, pričom tretiu šesťčasťovú suitu zhotovil zhruba o desať rokov neskôr. Prvá suita je zväčša výberom tancov, pričom naratívne sú len dve posledné časti. Naopak druhá, s milostnou scénou uprostred a smrťou milencov na záver, sleduje dejovú líniu pomerne presne. Tretia suita je aj napriek svojej pôvabnej hudbe trochu vzdialená atmosfére celého baletu. Prokofievov výber hudby v orchestrálnych suitách verejnosť dostatočne neuspokojil. Chýbajúca rovnováha medzi jednotlivými časťami a nezodpovedajúci odraz hudobnej rôznorodosti celého baletu boli najčastejšou výčitkou. Aj z tohto dôvodu si dirigenti pri ich hraní vyberajú časti podľa vlastného uváženia. Dnešný večer budete mať možnosť počuť hudbu z prvých dvoch suít – Suita č. 1, op. 64a a Suita č. 2, op. 64b.

Samuel Šomorjai

[ Bibliografický údaj: ŠOMORJAI, Samuel: Text ku koncertom 8. a 9. 12. 2022, in: Slovenská filharmónia, 74. koncertná sezóna 2022/2023, Abonentný cyklus, Cyklus AB, Bratislava, Slovenská filharmónia 2022 ]

>> PROGRAM BULLETIN CV

DANIEL RAISKIN

„je hudobníkom s výraznou senzibilitou, ktorý svojmu remeslu naozaj rozumie; je jedným z posledných výnimočných zjavov dirigentskej školy z bývalého Sovietskeho zväzu, ktorá sa vyznačuje prísnosťou a dôkladnosťou.“ (Gramophone)

Daniel Raiskin vyrastal ako syn renomovaného muzikológa v St. Peterburgu. Vo svojom rodnom meste navštevoval slávne konzervatórium (vysokú hudobnú školu) a v štúdiu pokračoval v Amsterdame a Freiburgu. Najskôr sa zameriaval na hru na viole. K jeho nasmerovaniu na dirigentskú dráhu ho inšpirovala najmä osobnosť vynikajúceho pedagóga Leva Savicha, ako aj majstrovské kurzy s dirigentmi ako Mariss Jansons, Neeme Järvi, Milan Horvat, Woldemar Nelsson a Jorma Panula. Raiskin disponuje širokým repertoárom a programy jeho vystúpení majú nápaditú dramaturgiu.

Od sezóny 2020/2021 zastáva Daniel Raiskin post šéfdirigenta Slovenskej filharmónie. Okrem toho je od augusta 2018 hudobným riaditeľom Winnipeg Symphony Orchestra a od sezóny 2017/2018 hlavným hosťujúcim dirigentom Belehradskej filharmónie.

Daniel Raiskin pôsobil ako hlavný hosťujúci dirigent vOrquesta Sinfónica de Tenerife (sezóna 2017/2018), šéfdirigent Staatsorchester Rheinische Philharmonie v Koblenzi (2005 – 2016) a šéfdirigent Filharmónie Artura Rubinsteina v Lodži (2008 – 2015).

Daniel Raiskin sa tiež vytrvalo snaží zdieľať svoje vedomosti a vášeň s mladými hudobníkmi po celom svete. Pravidelne sa venuje práci s mládežníckymi orchestrami okrem iného v Kanade, Estónsku, Nemecku, Islande, Holandsku, Rusku a Juhoafrickej republike. V poslednej dobe realizoval kritikou vysoko hodnotené nahrávky Mahlerovej Symfónie č. 3 a Šostakovičovej Symfónie č. 4 (AVI). Jeho nahrávka violončelových koncertov E. W. Korngolda, E. Blocha a B. Goldschmidta s Julianom Steckelom (AVI) získala v roku 2012 ocenenie Echo Klassik. Medzi jeho ďalšie nahrávacie projekty posledných rokov patrí cyklus symfónií Louisa Glassa (Cena Dánskeho rádia), cyklus všetkých koncertov a rapsódií Arama Chačaturjana (CPO), nahrávka Lutosławského vokálno-inštrumentálnych diel (Dux) a CD s dielami Alexandra Tansmana Prorok Izaiáš a Žalmy (World Premiere Recordings).

SLOVENSKÁ FILHARMÓNIA

bola založená roku 1949. Pri jej umeleckom zrode stáli dve významné osobnosti medzinárodného hudobného života Václav Talich (1949 – 1952) a Ľudovít Rajter (1949 – 1976). Na umeleckom profilovaní orchestra sa podieľali ďalší šéfdirigenti – Tibor Frešo, Ladislav Slovák, Libor Pešek, Vladimir Verbickij, Bystrík Režucha, Aldo Ceccato, Ondrej Lenárd, Jiří Bělohlávek, Vladimír Válek, Peter Feranec, Emmanuel Villaume a James Judd. Ako stáli hosťujúci dirigenti pôsobili v Slovenskej filharmónii v rokoch 2007 – 2018 Leoš Svárovský, 2011 – 2019 Rastislav Štúr a v sezóne 2018/2019 Petr Altrichter. Od sezóny 2020/2021 sa postu šéfdirigenta ujal Daniel Raiskin. Z množstva hosťujúcich dirigentov je potrebné uviesť osobnosti svetového mena ako J. Ferencsik, W. Rowicki, V. Smetáček, K. Ančerl, F. Konwitschny, A. Jansons, V. Neumann, H. Abendroth, A. Pedrotti, Sir E. Goossens, Sir M. Sargent, R. Benzi, K. Masur, Sir Ch. Mackerras, C. Zecchi, S. Baudo, C. Abbado, K. Sanderling, Z. Košler, R. Muti, K. Richter, K. Kondrašin, L. Segerstam, A. Lombard, S. Celibidache, T. Sanderling, a mnohí ďalší, ale i skladateľov-interpretov vlastných diel ako J. Martinon, K. Penderecki a A. Chačaturian.

Medzi najvýznamnejšie udalosti sezóny 2022/2023 patria zahraničné účinkovania v koncertných sálach vo Švajčiarsku (Murten) so sólistami Hemsing Eldbjørg a Anatolom Tothom a Rakúsku (Viedeň) s Alexeiom Volodinom a Konstantinom Lifschitzom. Na záver sezóny vycestuje orchester SF spolu so šéfdirigentom D. Raiskinom a L. Svárovským na turné do Japonska, sólistami budú klaviristka Olga Scheps a violončelista Tatsuki Sasanuma.

Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.