Utorok 28. 9. 2021, 19.30 h
BHS – Bratislavské hudobné slávnosti
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
Slovak Nuevo Quinteto
Robert Ragan st. kontrabas
Peter Solárik perkusie
Stanislav Palúch husle
Eva Varhaníková klavír
Tomáš Valíček akordeón
Argentínsky hudobný skladateľ Astor Piazzolla priniesol do hudby 20. storočia prvky juhoamerickej kultúry. Potomok talianskych imigrantov značnú časť detstva prežil v New yorku, kde nasával atmosférun jazzových klubov a neskôr sám hral v rôznych formáciách na klavíri a bandoneóne. Po návrate do vlasti vo svojich kompozíciách zintenzívnil prepojenie medzi argentínskym tangom, jazzom a klasickou hudbou, ktorej sa začal venovať počas štúdia skladby u Alberta Ginasteru. Študoval diela Ravela, Stravinského, Bartóka či Hindemitha, zdokonaľoval sa v inštrumentácii, harmónii, kontrapunkte a forme klasickej skladby, experimentoval so zvukom, farbou a s modernými hudobnými nástrojmi. Skladateľovo kompozičné úsilie vyústilo do vzniku osobitej hudobnej formy nuevo tango, ktorá sa stala ťažiskom jeho tvorby. V rodnej krajine inovácia tanga spôsobila revolúciu a bola prijímaná s nevôľou a nepochopením. Veľký úspech s ňou však dosiahol v USA a Európe a inšpiroval tak celú generáciu skladateľov. Piazzollova hudba prenikla do filmov, televíznych programov, reklám a napokon sa vďaka popularizácii presadila aj v samotnej Argentíne. Nazývali ho El Gran Astor – Veľký Astor. Založil zoskupenie Quintet Nuevo Tango (bandeón, husle, klavír, elektrická gitara, kontrabas), ktoré uvádzalo a popularizovalo jeho diela.
Počas Večera s tangom Astora Piazzollu zaznie v podaní kvinteta štrnásť samostatných skladieb vyznačujúcich sa charakterovou a dynamickou kontrastnosťou a inštrumentálnou farebnosťou. Piazzolla vo svojich dielach virtuózne pracuje s bandeónom, ktorý je často kontrapunktovaný sólovými husľami v rytmizujúcom a harmonizujúcom sprievode ostatných nástrojov. Úvod a záver večera patrí najefektnejším opusom. Tango venované svojmu starému otcovi Adiós Nonino koncert otvára, melancholické Resurreccion del Angel a populárne Libertango uzatvára.
Druhá polovica koncertu prinesie najhrávanejší skladateľov cyklus Estaciones Porteñas. Štvorčasťová kompozícia pôvodne nebola zamýšľaná ako samostatné dielo. Skladby vznikali postupne a autor ich venoval svojmu súboru Quinteto Nuevo Tango. Prvú časť Verano Porteño, Leto v Buenos Aires skomponoval k hre Rodrígueza Muñoza Melenita de oro v roku 1965. Ďalšiu zo skladieb Invierno Porteño, Zima v Buenos Aires prišla o štyri roky neskôr a posledné dve Primavera Porteño, Jar v Buenos Aires a Otoño Porteño, Jeseň v Buenos Aires zavŕšili cyklus v roku 1970. Piazzolla deklaruje súvis s dielom Vivaldiho Štyri ročné obdobia nielen v názvoch, ale predovšetkým na základe zreteľných citácií jeho motívov, pričom vo svojom spracovaní rešpektuje pôvodnosť a aj usporiadanie častí. Takmer po štvrťstoročí po vytvorení tohto diela skladateľ Leonid Desiatnikov dielo transkriboval pre husle a sláčikový orchester, pričom prepojil Piazzollove a Vivaldiho Štyri ročné obdobia do spoločného koncertného predvedenia. Inverziu ročných období na oboch svetadieloch znázornil zrkadlovým postupom častí.
Banskobystrický skladateľ mladšej generácie Peter Špilák sa začal s hudbou oboznamovať už v útlom detstve vďaka svojej matke, učiteľke klavíra. Po gymnáziu s umeleckým zameraním vyštudoval hudobnú pedagogiku na Univerzite Mateja Bela a neskôr aj kompozíciu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Už počas štúdia boli jeho zborové skladby oceňované na medzinárodných súťažiach a festivaloch. Jeho tvorba zaznieva na koncertných pódiách v Česku, Poľsku, Litve, Švédsku a v Španielsku. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg skladby na svojej alma mater, kde je súčasne dekanom Fakulty múzických umení. Tvorba Petra Špiláka zasahuje takmer do všetkých druhov vokálneho ako aj inštrumentálneho žánru. Je autorom sólových, komorných a koncertantných diel, pričom významnú časť opusov komponuje na podnet priateľov a kolegov. Jeho pôsobenie na základnej umeleckej škole podnietilo vznik skladieb pre deti pre sólo klavír, komorné zoskupenia, ale aj detský sláčikový orchester a keyboard. Úzko spolupracuje so zborovými dirigentmi, komponuje skladby pre sólistov, komorné telesá a zbory, je vnímavým pozorovateľom ich temperamentu, inštrumentálnych a vokálnych predpokladov ako aj umeleckých kvalít, vďaka čomu vytvára osobité diela. V inštrumentálnej tvorbe je jeho najväčšou inšpirátorkou a interpretkou klaviristka Eva Varhaníková, ktorá ho primäla aj k spolupráci so Slovak Nuevo Quinteto.
… with Astor Piazzolla Petra Špiláka s podtitulom Hommage à Astor Piazzolla je súčasťou postupne vznikajúceho cyklu Letters of composers. Zatiaľ tri časti z tohto otvoreného cyklu sú dedikované jubilujúcim skladateľom a písané pre klavír sólo … with Franz Liszt a … with Ján Cikker a pre kvinteto … with Astor Piazzolla. Špilák inšpirovaný rytmami argentínskeho tanga s odkazom na dielo Piazzollu vytvoril kompozíciu, o ktorej povedal: „Napísať skladbu, ktorá vychádza z tanga a pritom neskĺznuť do rudimentárnosti jeho charakteru, ale zachovať temperamentnosť, vášnivosť hudby tanga a predovšetkým udržať koncertný charakter skladby, bolo výzvou. Skladba má klasický trojdielny pôdorys s malým úvodom v klavírnom parte a v závere s malou kódou v tutti. Stredný diel je charakterovo výrazne kontrastný. Predpísané tempá Molto rubato, Molto improvisando poskytujú sólistovi, v tomto prípade akordeonistovi, väčšiu mieru interpretačnej slobody a priestor na emocionálne vyjadrenie sa. Piazzollove tangá sú prepojené s argentínskym tangom vyznačujúcim sa vášňou, melanchóliou, či nostalgiou. Ako protipól som do kompozície inšpirovanej juhoamerickou kultúrou vložil v podobe citácie ľudovej piesne Chodila dievčina po hore plačúci odkaz na kultúru našu – stredoeurópsku. Ide o pieseň, ktorá sa mi vďaka charakteru a melodickej štruktúre javila vhodnou na krátku rubatovú klavírnu introdukciu, bez ďalšieho hudobného rozpracovania v skladbe. Toto riešenie som odpozoroval u samotného Piazzollu a stretávame sa s ním v mnohých jeho skladbách.“
Eva Miškovičová
[ Bibliografický údaj: MIŠKOVIČOVÁ, Eva: Text ku koncertu 28. 9. 2021, 19.30, in: Bratislavské hudobné slávnosti, 56. ročník, Bratislava, Slovenská filharmónia 2021 ]Akordeonista Tomáš Valíček je najmladším členom zoskupenia, no na svojom konte má už veľký počet sólových i komorných vystúpení a aj vlastné profilové CD so širokým žánrovým záberom od klasickej hudby cez varieté, až po argentínske tango. Ešte počas štúdií bol oceňovaný na medzinárodných súťažiach a v spolupráci s viacerými dirigentmi a orchestrami sa predstavil na domácich a zahraničných pódiách. Svoje interpretačné umenie prezentuje aj na poli filmovej hudby, muzikálu, či dokonca punku a folku. Je autorom Akordeónového Experimentu, v ktorom aranžoval skladby rôznych populárnych žánrov.
Multižánrový huslista Stanislav Palúch obohacuje kompozície originálnym spôsobom, no vždy so zreteľom na ich pôvodný zápis. Palúch je mimoriadny improvizátor s charizmatickým prejavom, ktorý je výrazný rovnako v klasickej hudbe, v jazze, country, vo worldmusic či v ľudovej hudbe. Je členom viacerých formácií, s ktorými nahral desiatky albumov a získal rad ocenení. Umelecké pôsobenie zoskupenia PaCoRa bolo vysoko ohodnotené v časopise BBC music, s triom Triango získali ocenenie Aurel za najlepší slovenský jazz/blues album. Palúch je tiež držiteľom cien Ladislava Martoníka a ceny Nadácie Tatra banky za umenie. V súčasnosti spolupracuje s mnohými domácimi, ale aj zahraničnými sólistami, súbormi a kultúrnymi inštitúciami ako interpret, skladateľ, aranžér a producent.
Kontrabasista Róbert Ragan st. je aktívnym členom mnohých medzinárodných interpretačných a lektorských kurzov. Už počas štúdií sa zapájal do rôznych projektov v rámci klasickej, popovej a jazzovej hudby nielen na Slovensku, ale pokiaľ to situácia dovoľovala, tak aj v Európe. Je zakladateľom tria PaCoRa, popredného telesa slovenskej jazzovej scény Nothing but Swing Tria, pričom členovia oboch formácií sú súčasťou projektu Bashavel, ktorého profilové CD Hoorhay získalo cenu Radio Head Awards 2017 za najlepší slovenský jazzový album. V roku 2003 získal Cenu Ladislava Martoníka za intenzívnu dlhodobú aktivitu v popularizácii a rozvoji jazzovej hudby na Slovensku.
je vďaka svojej multižánrovosti vyhľadávaným hráčom na bicích nástrojoch. V interpretačnej a pedagogickej činnosti zanecháva za sebou výraznú stopu a aj jeho zásluhou sa bicie nástroje čoraz viac presadzujú na pôde klasickej hudby. Je súčasťou komorného zoskupenia Bashavel, Nothing but Swing Trio, Invention Quartet, .mp2, The Perculogy Ensemble a mnohých ďalších. Participoval na nahrávkach desiatok albumov, množstve koncertov a festivalov. Peter Solárik okrem iných ocenení získal v roku 2020 Cenu Ladislava Martoníka za kvalitné inštrumentálne výkony s prihliadnutím na propagáciu jazzu a pedagogickú činnosť.
Klaviristka Eva Varhaníková sa už počas štúdií zúčastňovala na majstrovských interpretačných kurzoch v Brne, Jihlave, Piešťanoch, Sanoku a je držiteľkou viacerých ocenení z domácich i medzinárodných klavírnych súťaží v sólovej a aj komornej hre. Vystúpila v rámci festivalu Anglo – czechoslovak Trust na koncertoch v Londýne, kde jej bola udelená Cena za interpretáciu diela Franza Liszta a Jána Cikkera. Koncertuje na renomovaných pódiách doma aj v zahraničí, často v spolupráci s inými významnými interpretmi a hudobnými telesami. Stála pri zrode niekoľkých komorných zoskupení, v ktorých sama účinkuje. Na svojom profilovom CD propaguje súčasnú slovenskú tvorbu. Varhaníková je okrem interpretačnej a lektorskej činnosti aktívnou organizátorkou mnohých umeleckých podujatí.
Súbor Slovak Nuevo Quinteto vznikol pri príležitosti stého výročia narodenia argentínskeho skladateľa a bandoneonistu Astora Piazzollu. Piati členovia pôsobiaci v Banskej Bystrici sú pedagógmi umeleckých škôl, aktívnymi sólistami a zároveň členmi viacerých komorných zoskupení známych nielen doma, ale aj za hranicami Slovenska. Vďaka svojmu klasickému a jazzovému zameraniu ich vzájomné účinkovanie v súbore zosobňuje originálny štýl nuevo tango. Mladé kvinteto prioritne do svojho programu zaraďuje Piazzollovu tvorbu, no zároveň oslovuje súčasných skladateľov a iniciuje vznik nových skladieb v tomto štýle. Inštrumentálne obsadenie skladieb prispôsobuje svojim potrebám a v originálnych skladateľových verziách gitaru nahrádza bicími nástrojmi a perkusiami. Za krátky čas od svojho založenia sa formácia už predstavila na viacerých domácich pódiách a len niekoľko týždňov po svojom vzniku realizovala program v rámci projektu The European Festival of Music Academis vo Varšave.
© 2021 Slovenská filharmónia
Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.