Slovenská filharmónia

Koncert môžete sledovať v Online archíve Slovenskej filharmónie.

>>   PROGRAM BULLETIN CV


Mozart / Borodin / Dvořák

Nedeľa 11. 4. 2021, 16.00 h
SKO – Slovenský komorný orchester
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie


Účinkujú

Slovenský komorný orchester
Ewald Danel husle, umelecký vedúci

Program

Wolfgang Amadeus Mozart (1756–1791)
Serenáda D dur „Serenata notturna“, KV 239
Marcia. Maestoso
Minuetto
Rondo. Allegretto
Alexander Porfirievič Borodin (1833–1887)
Sláčikové kvarteto č. 2 D dur
Allegro moderato
Scherzo. Allegro
Notturno. Andante
Finale: Andante – Vivace
Antonín Dvořák (1841–1904)
Cypřiše, B. 152 (výber)
Já vím, že v sladké naději. Moderato
Ó, duše drahá, jedinká. Moderato
Nad krajem vévodí lehký spánek. Allegro scherzando
Ty se ptáš, proč moje zpěvy. Allegro animato

>>   PROGRAM BULLETIN CV


Hudba. Noc. Možno povedať – dva živly. Dva frekventované pojmy nasiaknuté dráždivou zmesou všednosti a mystiky. Sú osudovou súčasťou našej existencie, takže im zväčša nevenujeme zvýšenú pozornosť; veď predsa v návale informácií neradno plytvať duchovným a mentálnym potenciálom na riešenie samozrejmostí... V okamihoch, v ktorých sa nám predsa len podarí pribrzdiť kolotoč každodennosti, začínajú byť obidve bežné slová o čosi menej samozrejmé, a tým aj výrazne zaujímavejšie. Situácia môže dospieť dokonca do stavu hĺbavých reflexií, úvah, či umeleckých aktivít. Hudba noci: téma mnohých básní, poém, románov, výtvarných diel, hudobných kompozícií. Hudba pomocou svojej schopnosti abstrahovať rôzne javy reality dokáže vystihnúť tajomný rozmer nočnej atmosféry. V žiarivom dni teda máme vďaka hudbe možnosť pocítiť temnotu noci. Noc, zasa naopak, je vo svojej tíšine, temnote a špecifickej zvukovosti nasýtená množstvom zázračných „hudieb“; kdesi mimo dosah hluku civilizácie na nás táto koncentrovaná nočná tíšina pôsobí s mimoriadnou intenzitou. Noc je teda časom vhodným pre meditáciu, pre hlbší ponor do nášho vnútra. Na druhej strane je však noc vytúženým časopriestorom pre organizovanie neviazanej zábavy, osláv, výročných rituálov. Mystiku nočných hodín si začali hudobníci viac všímať až na začiatku 19. storočia; vtedy na myseľ Európanov zaútočili aj tienisté, ba dokonca temné stránky ich života. Predtým bola noc inšpiratívna skôr z hľadiska nonšalantnej kratochvíle a nočných randevú kdesi v salónoch alebo pod balkónmi milovaných žien. Čosi z magickej moci noci síce naznačovali aj skladatelia dávnejšej minulosti (Gesualdo na Venosa), v zásade však vznikali nezáväzné, zábavné skladby typu serenád, kasácií, divertiment. Rukou k dielu výdatne prispel aj Wolfgang Amadeus Mozart. Súpis jeho diel obsahuje trinásť serenád pre sláčiky, desiatky divertiment a kasácií pre rôzne zoskupenia. Mozart jednoznačne patrí k symbolom svetla, slnka, života, optimizmu, pozitívneho prístupu k realite. Jeho meno sa ale paradoxne v ušiach mnohých ľudí automaticky spája aj s Malou nočnou hudbou, teda s vychýrenou Serenádou G dur, KV 525. Tá sa napriek svojej rozšafnosti radí medzi vrcholné Mozartove diela, v ktorých už prerážala na povrch aj temnota noci a dlho prekrývaná tragika života (Klavírne kvarteto g mol, Klavírne koncerty c mol, d mol, Sláčikové kvinteto g mol, Symfónia g mol, Rekviem a podobne). V roku 1776 dvadsaťročný Mozart v Salzburgu napísal rozkošnú Serenádu č. 6 D dur, KV 239; on sám nemal v úmysle dedikovať túto trojčasťovú perlu noci. Jeho despotický a majetnícky zameraný otec Leopold však usúdil, že čosi z druhej časti produktu jeho geniálneho syna pripomína noc. Postaral sa o to, aby vydavateľ vpísal do partitúry podtitul Serenata notturna. Pravdepodobne predpokladal, že týmto trikom zvýši atraktivitu a predajnosť sviežeho diela. Dnes teda Serenata notturna ako titul konkuruje slávnej Serenáde G dur; často dokonca dochádza k zámene týchto dvoch položiek Köchlovho zoznamu. Jedna z nočných hudieb (Serenata notturna) sa nachádza na štartovacej línii najlepších Mozartových rokov; tá druhá Mozartov žalostne krátky životný príbeh dovádza do finále.

Nočný živel a hudba noci zabezpečili zaslúžený obdiv a úspech aj Alexandrovi Porfirievičovi Borodinovi. Jeden z členov zoskupenia „Piatich“, známeho aj ako spoločenstvo Mocná hŕstka, bodoval simultánne na niekoľkých frontoch. V civilnom zamestnaní bol vychýreným chemikom. Niektoré z výsledkov jeho výskumu boli záväznými ukazovateľmi v oblasti organickej chémie (premena alkoholu na vodík, respektíve nové modely reakcií uhlíka a vodíka). Borodina si ako odborníka pozývali do mnohých výskumných centier v Európe. Pri jednej z takýchto „služobných ciest“ sa v roku 1861 v nemeckom Heidelbergu platonicky zahľadel do istej cnostnej ruskej kontesy Jekateriny Protopopovej, ktorá sa o niečo neskôr stala jeho ženou. Borodinovou silnou stránkou v očiach verejnosti bol aj húževnatý boj za práva žien; temperamentný syn gruzínskeho otca ženy nielen obdivoval a šarmantne dobýjal. Venoval enormné kvantum energie pri presadzovaní zásad sexuálnej emancipácie. Sláčikové kvarteto č. 2 D dur Borodin skomponoval v roku 1881, teda v čase, kedy mal už zaručené renomé nielen na poli chemického experimentu, ale aj na poli hudobnej kompozície. Dielo venoval svojej manželke Jekaterine. Podľa niektorých životopiscov skladateľ svoje 2. sláčikové kvarteto skomponoval ako dar k 20. výročiu ich spoločného zoznámenia v Heidelbergu. Tretiu časť diela koncipoval ako poetické Notturno – a práve táto časť vzbudila u Jekateriny a následne aj u publika najväčší záujem. Pri verejnej premiére si poslucháči Notturno vyžiadali ako prídavok. Pragmaticky zmýšľajúci Borodin bol vo svojom prejave neutíchajúcej vášne presvedčivý; nočná idyla nasýtená emóciami náklonnosti a oddanosti si získava srdcia poslucháčov dodnes. Borodin nepatril k produktívnym skladateľom; práca v laboratóriách ho dostatočne zamestnávala a na komponovanie nemal čas. Náruživý, ale zdravotne labilný bádateľ sa komponovaniu venoval prakticky len počas svojich zdravotných výpadkov a rekreačných pobytov. Do galérie slávy vstúpil najmä Druhou symfóniou h mol Bohatierskou, nedokončenou operou Knieža Igor a symfonickou skicou V stepiach Strednej Ázie. Na rozdiel od svojich priateľov z Mocnej hŕstky sa zahryzol aj do delikátneho, zato však šťavnatého korpusu komornej hudby. Legendárne sú jeho brilantné a vtipné klavírne štúdie na rôzne témy, pri ktorých sa z tvorby radoval po boku vtedajšieho skladateľského a klavírneho „guru“ Franza Liszta. V roku 1875 skladateľ uviedol svoje 1. sláčikové kvarteto. Dynamická skladba plná kontrastov a nabitá mladíckou energiou znechutila všetkých členov Mocnej hŕstky; Borodinovo úsilie považovali za ústup z pozícií ruského skladateľa a za poklonkovanie západnej kultúre. Borodin sa netajil touto črtou svojho skladateľského profilu. Svedčí o tom trojica jeho „beethovenovských“ symfónií, ale aj bohatá korešpondencia s Franzom Lisztom a vtipné klavírne štúdie na témy, ktoré si vzájomne vymieňali (mimoriadne vydarený a vtipný cyklus Parafrázy). Ostrou kritikou na margo 1. sláčikového kvarteta sa preto Borodin nenechal odradiť. Druhý opus pre štyri sláčikové nástroje z hľadiska bujnosti výrazu ubral z plynu; Sláčikové kvarteto č. 2 D dur je vyrovnanejšie, kompaktnejšie, poetickejšie. Ľudská múdrosť a životné skúsenosti zohrali výraznú úlohu. Napriek nesporným kvalitám však stále stojí kdesi v úzadí a ešte len čaká na príležitosť vkročiť do galérie slávy a stať sa repertoárovou lahôdkou.

„Vy vroucí písně, spějte tou nocí“ – prvá z piesní cyklu Antonína DvořákaCypřiše (1865) posiela svoje emócie v ústrety noci. Dvadsaťštyriročný skladateľ prežíval v tom čase prudkú vášeň a zároveň trpkú bolesť a neistotu. Hľadal preto inšpiráciu v tichu noci a svoje emócie sformoval do osemnástich piesní na sentimentálne texty Gustava Pflegra-Moravského. Piesne o nádeji, sne, čistote prírody, bolesti a zúfalstve sa nesú fiktívnou nocou. Tento koncept z časti pripomína posledný piesňový cyklus Franza Schuberta Zimná cesta; aj rakúsky génius uvádza sériu 24 piesní titulom Gute Nacht… Všetko to, čo hrdinovia týchto projektov prežívajú, sa odohráva v nočnej temnote a v temnote duše zlomenej utrpením. Mladý Dvořák si privyrábal na živobytie ako hudobník Komzákovej kapely. Trávil večery a noci hrou v baroch, kaviarňach a krčmách. V roku 1865 začlenili toto zoskupenie do zostavy orchestra Prozatímního divadla v Prahe. Pre Dvořáka to na jednej strane znamenalo duchovnú vzpruhu, na druhej strane však aj finančnú stratu. Východisko našiel v súkromnej výučbe hry na klavíri. Medzi prvými žiakmi ambiciózneho umelca boli sestry Anna a Josefina Čermákové, dcéry mimoriadne zámožného pražského zlatníka. Krásne dámy zaujali Dvořáka nielen svojimi ambíciami naučiť sa zvládať klaviatúru. S Annou Čermákovou sa neskôr oženil; jeho utajené vášne však patrili Josefine. Dve ženy, dve múzy a temnota pochybností... významová základňa cyklu Cypřiše. Dvořák sa na margo cyklu neskôr vyjadril svojmu vydavateľovi Simrockovi: „Predstavte si chlapca, ktorý je zamilovaný – to je obsah...“ Cyklus je z hudobného hľadiska nečakane vyzretým opusom s dôkladnou koncepciou. Slabinou je však textová zložka, respektíve Dvořákova celoživotná neskúsenosť pri narábaní s literárnymi útvarmi. V jednom z nekrológov na počesť slávneho hudobníka sa píše: „Nedostatočné literárne vzdelanie je tragickým momentom v Dvořákovej neskoršej umeleckej kariére. Všade tam, kde sa hudba prepája so sesterskými umeniami, Dvořákovo estetické cítenie zlyhalo...“ Dvořák bol prosto hudobníkom „telom aj dušou“; hudba zamestnávala jeho myseľ naplno a nevenoval sa súvislostiam. Neradostný deficit literárnych dispozícií poznamenal aj cyklus Cypřiše. „Keď som tieto piesne s p. Bendlom hral, povedal mi, že na mnohých miestach je zlá deklamácia; po roku, keď som tento môj nevyzretý výrobok náhodou dostal znova do ruky, nahliadol som k môjmu potešeniu, že výrok p. Bendla je oprávnený...“. Boj o kultiváciu českého jazyka bol v tom čase veľmi výraznou súčasťou kultúry a Dvořákov prehrešok si vyžiadal trpkú daň. Napriek tomu však Cypřiše zotrvali v duši a v mysli českého skladateľa. Motívy mnohých piesní sa stali súčasťou rozsiahlych symfonických, operných a komorných projektov. Už ako slávny skladateľ sa v roku 1887 rozhodol aranžovať tucet z osemnástich piesní cyklu Cypřiše pre sláčikové kvarteto. Ponechal aj názvy jednotlivých piesní, mierne však upravil ich poradie. Vydavateľ Simrock, ktorý bol Dvořákovi po Moravských dvojspevoch a Slovanských tancoch veľmi naklonený, však skladateľov zámer nepochopil a skladbu nevydal. Tlačou vyšla táto verzia Cypřišov až v roku 1921 v revízii Josefa Suka – Dvořákovho zaťa a oddaného obdivovateľa. Zasnené piesne Já vím, že v sladké naději a Ó, duše drahá, jedinká sú prvou a deviatou dramaturgickou položkou. Podstatne depresívnejšie piesne Nad krajem vévodí lehký spánek a Ty se ptáš, proč moje zpěvy sú finálnymi skladbami v obidvoch verziách. Frustráciu z neúspechu piesňového cyklu teda Dvořák vyriešil majstrovským spôsobom; Cypřiše sú veľmi obľúbeným titulom mnohých komorných ansámblov. Svedčí o tom aj úprava pre sláčikový orchester. Sýta emočnosť získava v tejto úprave na „symfonickej“ intenzite a presvedčivosti.

Igor Javorský

[ Bibliografický údaj: JAVORSKÝ, Igor: Text ku koncertu 11. 4. 2021, in: Slovenská filharmónia, Cyklus SKO, 72. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2021 ]

>>   PROGRAM BULLETIN CV


EWALD DANEL

študoval hru na husliach a dirigovanie na ostravskom konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Absolvoval dirigentský kurz u Karla Österreichera, kurz zborového dirigovania u Jana Wierszyłowského a doktorandské štúdium u Bohdana Warchala. Po ukončení štúdia dva roky pôsobil ako koncertný majster v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu a v orchestri Slovenského národného divadla. Od roku 1985 je koncertným majstrom Slovenskej filharmónie. V roku 2001 prevzal po Bohdanovi Warchalovi post umeleckého vedúceho Slovenského komorného orchestra.

Ako sólista a dirigent sa predstavil na koncertných pódiách v mnohých krajinách Európy i zámoria (Japonsko, Kórea, Egypt, Panama, Brazília, USA). Dlhodobá spolupráca ho spája s Orquestra Sinfonica Municipal São Paulo, Hiroshima Symphony Orchestra, Akita Chamber Orchestra, Tokyo Harmonia Chamber Orchestra, hosťovsky vystupoval s orchestrami Klang Verwaltung München, Orchestra Ensemble Kanazawa, Nagoya Philharmonic Orchestra, Osaka Symphoniker, Sakata Philharmony, orchestrom PKF – Prague Philharmonia, Orquesta Filarmónica de Málaga, Janáčkovou filharmóniou Ostrava a i. V Hiroshima Symphony Orchestra bol v rokoch 2008 – 2014 hlavným hosťujúcim dirigentom.

Okrem dirigentských a sólistických aktivít s orchestrami a účinkovaním v sólových recitáloch má umelec bohaté skúsenosti aj v oblasti komornej hry, ktoré získal predovšetkým ako primárius Slovenského kvarteta od r. 1986, od r. 1987 ako spoluzakladateľ Slovenského klavírneho tria. Stál pri zrode Kubínovho kvarteta (na violovom poste) a niekoľko rokov hral tiež v súbore Musica aeterna. V rokoch 1992 – 1996 pôsobil ako umelecký vedúci komorného orchestra mesta Bratislavy Cappella Istropolitana. Umelec sa spolupodieľa na rôznych projektoch v komorných ansámbloch doma i v zahraničí. V roku 2012 mu bola udelená Cena Sebastian za mimoriadny prínos k odkazu diela J. S. Bacha. Získal tiež cenu Cieszynit Uznania 2019 za mimoriadnu reprezentáciu regiónu Tešínskeho Sliezska v zahraničí.

Ako pedagóg pôsobil v rokoch 1987–1998 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, v rokoch 1999–2003 a 2007–2009 bol hosťujúcim profesorom na Aichi Prefectural University of Fine Arts and Music v Nagoyi v Japonsku. V roku 2001 viedol interpretačné majstrovské kurzy pre profesionálnych orchestrálnych hráčov na Affinis Music Festivale v Japonsku. V súčasnosti je pedagógom na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Ako umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra uskutočňuje mnohé zaujímavé projekty, pre slovenské publikum objavuje doposiaľ neuvedené diela svetovej hudobnej literatúry, významnou mierou sa podieľa na uvádzaní nových diel slovenských autorov. Inicioval cyklus koncertov v chrámoch a tiež koncerty pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Od roku 2004, stého výročia úmrtia Antonína Dvořáka, opakovane uvádza jeho Biblické piesne v zborovom unisone ako projekt otvorený pre široký okruh záujemcov, napr. na festivale Pohoda 2018 za účasti vyše 250 spevákov. Cielená dlhodobá spolupráca s rôznymi cirkevnými a amatérskymi speváckymi zbormi a hudobnými súbormi v role dirigenta, organizátora i autora duchovnej hudby je významnou súčasťou jeho umeleckých aktivít.


SLOVENSKÝ KOMORNÝ ORCHESTER

vznikol na jeseň roku 1960 na pôde Slovenskej filharmónie. Pri jeho zrode stál vynikajúci huslista sliezskeho pôvodu Bohdan Warchal (1930 – 2000). Od svojho založenia bol jedným z najpopulárnejších súborov v oblasti klasickej hudby na Slovensku. Pod vedením majstra Warchala sa sformoval na popredného predstaviteľa slovenského interpretačného umenia v zahraničí. V roku 2001 prevzal vedenie orchestra Ewald Danel.

Okrem pravidelných koncertov na pôde Slovenskej filharmónie, účinkovania na festivaloch a koncertných turné v zahraničí, orchester uskutočňuje mnohé mimoriadne zaujímavé koncertné projekty. Po prvýkrát na Slovensku predniesol na jednom koncerte kompletné Bachove Orchestrálne suity a Brandenburské koncerty. Postupne uviedol všetky concerti grossi G. F. Händla, A. Corelliho a raritný komplet sláčikových symfónií mladého F. Mendelssohna Bartholdyho, opakovane uviedol Händlovo oratórium Mesiáš. Pre slovenské publikum objavil mnohé, doteraz na Slovensku neuvedené diela svetových autorov, uskutočnil slovenskú premiéru diela „Osem ročných období“ A. Vivaldiho a A. Piazzollu, vo vlastnom aranžmáne viackrát uviedol piesne J. Ježka. Významnou mierou sa podieľa na uvádzaní slovenskej hudobnej tvorby, od roku 2001 premiéroval viac ako šesťdesiat skladieb.

Mimoriadnymi koncertmi si orchester pravidelne pripomína nielen významné výročia jubilujúcich skladateľov a hudobných osobností, ale každoročne organizovaným slávnostným koncertom Hommage a Bohdal Warchal i výrazný prínos svojho zakladateľa pre slovenskú hudobnú scénu. V rámci koncertného cyklu Hudba v chrámoch dlhodobou umeleckou spoluprácou podporuje prácu neprofesionálnych zborov. Spolupráca so zbormi sa medzičasom rozšírila i do úspešnej kooperácie s neprofesionálnymi komornými orchestrami a v posledných rokoch sa realizuje v celoslovenskom meradle.

Z ďalšej pozoruhodnej koncertnej činnosti je dôležité spomenúť, že orchester už niekoľko rokov pokračuje v takmer dvestoročnej bratislavskej tradícii uvádzania diela J. Haydna Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži v Dóme sv. Martina na Kvetnú nedeľu; pokračuje tiež v pravidelnom uvádzaní Koncertov bez bariér pre ľudí so zdravotným znevýhodnením; spolupracuje s významnými slovenskými, či zahraničnými sólistami. Okrem toho sa každoročne venuje príprave a realizácii koncertov pre deti a mládež v pravidelných koncertných cykloch Slovenskej filharmónie a v spolupráci s Detskou univerzitou v Bratislave. V marci 2019 premiéroval SKO spolu s Jurajom Kukurom hudobno-dramatické predstavenie „Biblia“ v Divadle Aréna, ktoré uvádzajú aj na rôznych festivaloch na Slovensku a v Českej republike.

V nedávnom období SKO koncertoval v Japonsku, Južnej Kórei, Francúzsku, Španielsku, Nemecku, Švajčiarsku a Českej republike. Na zahraničných a domácich pódiách sa orchester predstaví aj v jubilejnej sezóne. Vo februári 2021 na Slávnostnom koncerte k 60. výročiu založenia SKO uviedol rovnaký program, aký zaznel na prvom koncerte SKO vo februári 1961.


© 2021 Slovenská filharmónia

Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.

www.filharmonia.sk