Slovenská filharmónia
Koncert môžete sledovať v Online archíve Slovenskej filharmónie.Klavírny recitál – Bohdan Koval
Utorok 26. 1. 2021, 19.00 h
K – Klavír a klaviristi
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
Účinkujú
Bohdan Koval klavír
Program
Viktor Kosenko (1896–1938) 11 etúd vo forme starých tancov, op. 191. Gavotte Des dur. Allegro mosso
2. Allemande b mol. Moderato
3. Menuet G dur. Allegretto
4. Courante e mol. Vivace
5. Sarabande a mol. Adagio
6. Bourrée A dur. Allegro
7. Gavotte h mol. Allegro moderato
8. Rigaudon C dur. Vivace
9. Menuet Es dur. Allegretto
10. Passacaglia g mol. Andante con grandezza
11. Gigue d mol. Presto
Viktor Kosenko (1896 – 1938) patrí k najvýznamnejším ukrajinským skladateľom, pedagógom a klaviristom 1. polovice 20. storočia. Je autorom približne 250 skladieb, pričom viac ako tretinu tvoria diela pre klavír. Jeho inšpiračnými zdrojmi boli skladatelia ako P. I. Čajkovskij, S. Rachmaninov či A. Skriabin. Medzi Kosenkove najvýznamnejšie skladby so symfonickým orchestrom patria Hrdinská predohra, Moldavská poéma, Husľový koncert a mol, op. 6 a Klavírny koncert c mol, op. 23. Napísal aj viacero pozoruhodných komorných diel: klavírne trio, sláčikové kvarteto, husľovú, violovú a violončelovú sonátu. Taktiež je autorom niekoľkých piesní a zborov. Pre sólový klavír skomponoval tri sonáty, Dva koncertné valčíky, op. 22, šesť poém, množstvo kratších charakteristických skladieb ako prelúdiá, mazúrky či nokturná a tiež cyklus 24 skladieb pre deti, op. 25.
Kosenko sa síce narodil v Petrohrade, jeho materinským jazykom však bola ukrajinčina. Už ako dvojročný sa s rodinou presťahoval do Varšavy. Napriek tomu, že sa chlapcov neobyčajný hudobný talent prejavil veľmi skoro, rodina dlhý čas predpokladala, že syn bude pokračovať v šľapajach svojho otca – vojenského dôstojníka. Prvé lekcie klavíra tak dostával malý Kosenko len doma – od svojej matky a sestry, ktoré obe vedeli hrať na klavíri. Neskôr, ešte vo Varšave, začal navštevovať hodiny klavíra aj u profesionálnych pedagógov. Z Varšavy sa však rodina musela v roku 1914 odsťahovať kvôli vypuknutiu 1. svetovej vojny. Mladý Viktor tak musel svoje plány zmeniť a namiesto plánovaného Varšavského konzervatória začal v roku 1915 študovať na konzervatóriu v Petrohrade. Počas prijímacej skúšky ohromil členov komisie svojimi fenomenálnymi schopnosťami: pozorne si očami prezrel skladbu, ktorú mal zahrať z listu, potom noty odložil nabok a skladbu zahral naspamäť – najskôr v pôvodnej tónine, a potom v tónine, do ktorej mal skladbu transponovať. Kosenko študoval na Petrohradskom konzervatóriu okrem hry na klavíri aj kompozíciu a hudobnú teóriu. Počas štúdia si privyrábal ako korepetítor v slávnom Mariinskom divadle.
Medzi ukrajinské mestá, s ktorými bol Kosenkov pomerne krátky život spätý, patrili najmä Žytomyr a Kyjev. V období medzi rokmi 1919 – 1929, kedy žil spolu s väčšinou svojej rodiny v Žytomyre, pravidelne koncertoval ako sólista i v klavírnom triu, vyučoval hudbu a komponoval. Bol spoluzakladateľom Žytomyrského oddelenia Leontovyčovej hudobnej spoločnosti, ktorá hrala dôležitú úlohu v popularizácii ukrajinskej klavírnej tvorby. V roku 1922 sa v Žytomyre uskutočnil prvý koncert z Kosenkových vlastných kompozícií. V roku 1929 prijal ponuku Lysenkovho hudobno-dramatického inštitútu v Kyjeve, aby tam vyučoval hru na klavíri, komornú hru a hudobnú analýzu. Od roku 1934 začal vyučovať aj na Kyjevskom konzervatóriu. Žiaľ, v rozpuku tvorivých síl skladateľ v roku 1938 podľahol rakovine obličiek.
Už v poslednom desaťročí Kosenkovho života začala byť jeho hudba vrelo prijímaná a pomerne často interpretovaná. Niektoré z jeho klavírnych skladieb, vrátane 11 etúd vo forme starých tancov, op. 19 z rokov 1927 – 1929, boli v 30. a 40. rokoch 20. storočia dokonca súčasťou povinného repertoáru na prijímacie skúšky na ukrajinské konzervatóriá. O šírenie Kosenkovho tvorivého odkazu sa veľmi zaslúžila aj jeho manželka Angelina.
Viktor Kosenko vo svojej klavírnej tvorbe uplatňuje syntézu neskororomantického klavírneho štýlu a charakteristických prvkov národnej hudby, pričom sa však vyhýba priamemu citovaniu konkrétnych ľudových piesní. V niektorých dielach, vrátane Opusu 19, sa okrem toho inšpiroval aj hudobným neoklasicizmom. Opus 19 tvorí cyklus jedenástich koncertných etúd, ktoré sú výrazovo veľmi rozmanité, nabité emóciami a zaujmú melodickou i harmonickou invenciou. Jednotlivé skladby autor nazval podľa tancov, ktoré sa uplatňovali v barokovej suite, či už ako takzvané povinné (allemande, courante, sarabande, gigue), alebo voliteľné tance. Novátorstvo Kosenkovho Opusu 19 spočíva v spojení týchto dvoch odlišných žánrov – koncertnej etudy (ktorú v oblasti klavíra priviedli na výslnie najmä romantici Fryderyk Chopin a Franz Liszt) a rôznych typov barokových tancov. Skladateľ, ktorý ako koncertný pianista dokonale ovládal hru na svojom nástroji, kladie v 11 etudách na interpreta nemalé nároky, pričom využíva rozmanité druhy klavírnej techniky: brilantné pasáže vrátane behov v terciách či iných intervaloch, náročné skoky, hutné akordy, oktávovú techniku, rôzne druhy artikulácie, lomené intervaly i akordy, ornamentiku a ďalšie. Kosenkov Opus 19 je však rovnako bohatý aj po obsahovej a výrazovej stránke a poslucháčovi tak môže priniesť nevšedný zážitok z objavovania nových pokladov hudobnej literatúry. Diela Viktora Kosenka by si celkom isto zaslúžili oveľa väčšiu pozornosť aj mimo svoju domovinu...
Jana Majerová
[ Bibliografický údaj: MAJEROVÁ, Jana: Text ku koncertu 26. 1. 2021, in: Slovenská filharmónia, Cyklus K, 72. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2021 ]BOHDAN KOVAL
Mladý ukrajinský klavirista Bohdan Koval absolvoval v roku 2007 Hudobnú školu vo Verchňodniprovsku pod pedagogickým vedením Anželiky Jurijevny Iľjinovej. V rovnakom roku sa úspešne zúčastnil na Medzinárodnom festivale F. Chopina v Dnipropetrovsku. Následne študoval na tamojšom Hudobnom učilišti M. I. Glinku, ktoré ukončil s vyznamenaním v roku 2011 v triede Valentiny Alexandrovny Novak. Bakalársky diplom získal v roku 2015 na Hudobnom konzervatóriu M. I. Glinku (vysoká škola) v Dnipropetrovsku, kde študoval hru na klavíri pod vedením Galiny Alexandrovny Novosiolovej a Natalie Jurijevny Česnokovej (od 2013), ako aj hru na organe v triede Nadeždy Anatolijevny Jurijčuk. Magisterské štúdium ukončil v roku 2016 na Hudobnej akadémii M. I. Glinku v Dnipropetrovsku pod vedením N. J. Česnokovej (klavír) a N. A. Jurijčuk (organ).
V štúdiu pokračoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici pod vedením Evy Varhaníkovej a Mariana Lapšanského, kde v roku 2019 získal magisterský diplom. V súčasnosti je poslucháčom doktorandského štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici pod vedením Mariana Lapšanského.
Bohdan Koval sa úspešne zúčastnil na mnohých klavírnych súťažiach doma i v zahraničí. V roku 2010 získal titul laureáta na Medzinárodnom festivale a súťaži F. Chopina v Dnipropetrovsku, ako aj na Medzinárodnom klavírnom festivale a súťaži v meste Mariupoľ. Prvú cenu získal na súťažiach ako napríklad Medzinárodná klavírna súťaž pre sólistov s orchestrom – Mariupoľ, 2012, 2014; Medzinárodná klavírna súťaž Európsky diamant – Praha, 2013; Medzinárodná súťaž Jevgenija Stankoviča – Kyjev, kategória sólo s orchestrom; Medzinárodný festival klavírneho umenia Forum per Tasti – Banská Bystrica, 2017; Medzinárodná klavírna súťaž F. Chopina – 2018, Dnipro. Cenu Grand Prix (Zlatý Parnas) získal v roku 2018 na Medzinárodnom klavírnom festivale Bieszczady bez hraníc v Sanoku v Poľsku.
Bohdan Koval pravidelne koncertuje doma i v zahraničí. Absolvoval majstrovské kurzy u osobností ako E. Mikhailov, L. Grychtolowa, A. Jasiński, P. Dombrovsky, V. Nosina, J. Kot, N. Gridneva, T. Poddubnaja, V. Sukhovenko, V. Kholodenko a ď.
© 2021 Slovenská filharmónia
Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.
