Slovenská filharmónia

Koncert môžete sledovať v Online archíve Slovenskej filharmónie.

Koncert bez publika VI – Ruman / Rumler / Hučková

Utorok 19. 5. 2020, 19.00 h
KBP – Koncerty bez publika
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

Účinkujú

Martin Ruman viola
Daniel Rumler husle
Alena Hučková klavír

Program

Johann Nepomuk Hummel (1778–1837)
Sonáta pre klavír a violu Es dur, op. 5 č. 3
Allegro moderato
Adagio cantabile
Rondo con moto
Ilja Zeljenka (1932–2007)
Sonáta-balada pre violu a klavír
Bedřich Smetana (1824–1884)
Z domoviny, dve duetá pre husle a klavír
II. Andantino
Edvard Hagerup Grieg (1843–1907)
Sonáta pre husle a klavír č. 3 c mol, op. 45 č. 3
Allegro molto ed appassionato
Allegretto espressivo alla romanza
Allegro animato

>> PROGRAM BULLETIN CV

Slávny bratislavský rodák Johann Nepomuk Hummel vstúpil do dejín hudby predovšetkým ako skvelý klavírny virtuóz s neuveriteľne brilantnou technikou a unikátnymi improvizačnými schopnosťami. Hoci na začiatku 20. storočia takmer upadol do zabudnutia, v ostatných dekádach sme svedkami renesancie záujmu o jeho dielo. Hummelova raná Sonáta pre klavír a violu Es dur, op. 5 č. 3 vznikla v roku 1798 ako tretia zo sonát, ktoré tvoria op. 5. Pokiaľ dve krátke sonáty pre klavír a husle, ktoré vznikli už v roku 1792, takmer upadli do zabudnutia, teší sa Sonáta pre klavír a violu rastúcej popularite. Paul Doktor, autor predhovoru k vydaniu diela v Diletto Musicale z roku 1960, píše: „Klavírny part v tejto sonáte si určite vyžaduje od klaviristu toľko zdatnosti ako od hráča violového partu. Toto dielo by malo vyplniť medzeru v knižnici hráčov na violu; je to typický príklad pre šarmantný a elegantný rukopis skladateľa, ktorý bol jedným z najvýznamnejších súčasníkov Mozarta, a ktorého jedinečná osobná lyrika a romantizmus dávajú dielu veľmi osobnú pečať.“ Sonáta nesie aj ďalšie charakteristiky Hummelovho skladateľského štýlu: party klavíra a violy sú neustále vo vzájomnej interakcii, v dynamike a artikulácii nachádzame prekvapujúce zmeny, a samozrejme nechýbajú virtuózne pasáže za účelom ohromenia publika. Dielo je pre klaviristu i violistu zriedkavou príležitosťou vyjadriť nespútané potešenie z hravosti tejto hudby.

Ilja Zeljenka je najvýraznejším predstaviteľom generácie tzv. „Slovenskej hudobnej avantgardy“, ktorá sa formovala pod vplyvom klasikov hudby 20. storočia a európskej avantgardy 50. a 60. rokov. Je autorom 9 symfónií, 25 klavírnych sonát, 14 sláčikových kvartet, množstva ďalších komorných i koncertantných skladieb a autorom hudby k viac ako stovke filmov. Prekonávajúc tradíciu a v snahe o nové výrazové nuansy vyvinul Ilja Zeljenka vlastný koncept „bunkovej“ kompozície a celkovo nový, osobitý spôsob tvarovania zvuku a formy, vďaka čomu sa jeho skladby s úspechom uvádzajú na Slovensku, ale aj v zahraničí. Z roku 1986 pochádza Zeljenkova esej Moje utópie – o sebe, hudbe a ostatnom, kde píše o svojom živote počas normalizácie v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Represie, ktoré v krajine nasledovali po potlačení tzv. obrodného procesu, tvrdo zasiahli celú jeho skladateľskú generáciu, ktorú prakticky vyradili z umeleckého i zo spoločenského života. Časť Zeljenkových kolegov riešila svoju situáciu zahraničnou emigráciou (Kolman, Šimai, Kupkovič, Faltin), časť zmĺkla a prijala svoj potupný údel. Zeljenka sa uchýlil na svoju chalupu v blízkej Harmónii, kde v tichosti žil a tvoril: „v hudbe a prírode som hľadal odpovede na mnoho otázok – obľúbená literatúra: história, archeológia, grécki filozofi, biológia. Veľa som pracoval, hrajúc si nové skladby nevnímal som, že nie som hraný“. Na sklonku života Zeljenka v rozhovore, vysvetľujúc svoju estetiku, povedal, že farba ako hudobný parameter nikdy nebola preňho dôležitá. Oveľa viac ho zaujímala línia, kresba. To sa odráža aj v Sonáte-balade pre violu a klavír z roku 1988.

Skladbu Z domoviny, dve duetá pre husle a klavír, napísal Bedřich Smetana v poslednej fáze svojej tvorby (1880). V tomto období už hluchý skladateľ žil v odlúčení so svojou dcérou Žofiou a jej rodinou v horárni neďaleko Mladej Boleslavi. Duetá boli napísané na podnet syna majiteľa panstva, ktorý bol sám dobrým huslistom. Skladateľ o duetách napísal, že sú „v národnom štýle, avšak s vlastnými melódiami.“ Napriek značnej technickej náročnosti sa dielo stalo obľúbeným dielom komorných hráčov. Druhé dueto, ktoré odznie na dnešnom koncerte, je vrúcnou, veselou a energickou hudbou s efektným optimistickým zakončením.

Edvard Grieg je autorom troch husľových sonát, pričom prvá z nich uzrela svetlo sveta v roku 1865, druhá o rok neskôr a tretia až v roku 1887. Skladateľ sa o nich vyjadril: „Tieto skladby patria k mojim najlepším a reprezentujú tri moje vývojové obdobia. Prvé naivné a poznačené silnými vplyvmi, druhé národné a tretie zahŕňajúce širšie obzory.“ Viacerí odborníci v Griegovej hudbe a špecifickom spôsobe jej budovania nachádzajú odraz prírody jeho rodnej krajiny. Podľa huslistu Ricarda Odriozolu „Nórsko je krajinou ostrých, priam brutálnych kontrastov. V tej iste krajine sa človek pozrie nahor a uvidí nepravidelnú majestátnosť nahrubo vytesaných horstiev, a potom sa pozrie nadol na éterický pokoj fjordu, v ktorom sa hory zrkadlia ako prízrak.“ Sonáta pre husle a klavír č. 3 c mol, op. 45 č. 3 je medzinárodne najpopulárnejšou Griegovou husľovou sonátou a vznikala v časoch, kedy bol považovaný za popredného nórskeho skladateľa a jeho hudba sa stala synonymom nórskeho ducha. Stredodom diela je romanca v E dur, zasadená medzi dve vážne časti v c mol.

Markéta Štefková

[ Bibliografický údaj: ŠTEFKOVÁ, Markéta: Text ku koncertu 19. 5. 2020, in: Slovenská filharmónia, cyklus Koncerty bez publika, 71. koncertná sezóna, Bratislava, Sovenská filharmónia 2020 ]

>> PROGRAM BULLETIN CV

MARTIN RUMAN

je slovenský violista, ktorý v súčasnosti zastáva post 1. hráča a vedúceho skupiny viol v orchestri Slovenská filharmónia a pôsobí ako pedagóg na Konzervatóriu v Bratislave.

V sezóne 2019/2020 sa v rámci Slávnostného koncertu k 70. výročiu vzniku orchestra Slovenská filharmónia predstavil ako sólista pod taktovkou dirigenta Jamesa Judda. Realizoval premiérový sólový polorecitál s klaviristkou Alenou Hučkovou na festivale Konvergencie. Zaznela na ňom aj premiéra skladby pre violu a klavír od Ľubice Čekovskej, ktorá je Martinovi Rumanovi venovaná. V spolupráci s Alenou Hučkovou nahral kompletnú tvorbu pre violu a klavír skladateľky Rebeky Clarke a onedlho vyjde ich spoločné CD s tvorbou slovenských skladateľov (Alexander Albrecht, Ivan Parík, Dušan Martinček a Ilja Zeljenka.

Martin Ruman pochádza z Prievidze, kde získal aj základy hudobného vzdelania. Od detstva bol členom detského folklórneho súboru Malý Vtáčnik, kde si vytvoril vzťah k slovenskému folklóru. Po maturite na Piaristickom gymnáziu v Prievidzi začal svoje hudobné štúdiá na Konzervatóriu v Bratislave v triede Kornela Klatta. V tomto období získal prvú cenu na Súťaži slovenských konzervatórií a súťaži Talenty pre Európu v Dolnom Kubíne. Neskôr v štúdiách pokračoval na Pražskom konzervatóriu v triede Karla Doležala. Tu taktiež získal prvú cenu na Súťaži českých konzervatórií. Od roku 2012 je členom Slovenskej filharmónie, v ktorej pôsobí doteraz. Popri tom absolvoval štúdium na VŠMU v triede Jozefa Hošeka a vo Viedni u Alexandra Zemtsova. Magisterské štúdium si dokončil na Akadémii umení v Banskej Bystrici u Ewalda Danela. V septembri 2019 nastúpil na interné doktorandské štúdium na VŠMU v Bratislave v triede Jozefa Hošeka.

Martin Ruman sa zúčastnil mnohých interpretačných kurzov u renomovaných umelcov ako Gilad Karni, Atar Arad, Hariolf Schlichtig, Mikhail Zemtsov, Julia Dinerstein, Stephanie Baer, Wolfgang Klos a iní. Ako sólista, komorný hráč a vedúci skupiny viol v orchestri vystupoval takmer vo všetkých Európskych krajinách, v USA, Japonsku, Južnej Kórei, Ománe alebo v Izraeli.

Na pódiu spolupracoval ako komorný hráč s osobnosťami ako Shmuel Ashkenasi, Zhou Qian, Isabelle van Keulen, Robert Cohen, Juan-Miguel Hernandez, Daniel Rowland, Pablo Barragán alebo s ansámblami Brodsky Quartet a Eben Trio. Pravidelne účinkuje aj so známymi slovenskými umelcami a súbormi, ako napríklad Igor Karško, Milan Paľa, Jozef Lupták, Boris Lenko, Ján Krigovský, Muchovo kvarteto alebo Moyzesovo kvarteto. Je pravidelným účinkujúcim na komornom festivale Konvergencie a členom komorného zoskupenia Collegium Wartberg. S klaviristkou Alenou Hučkovou odohral recitály na viacerých slovenských festivaloch (Košice, Bratislava, Nitra, Banská Bystrica, Humenné, Prešov a ď.) a v zahraničí.

Ako sólista s orchestrom sa predstavil so Slovenskou filharmóniou, Slovenským komorným orchestrom, Cappellou Istropolitanou a Sinfoniettou Bratislava. Od roku 2017 je taktiež lektorom v Slovenskom mládežníckom orchestri. Pedagogicky pôsobí aj na kurzoch doma i v zahraničí, napríklad na kurzoch CIMA vo Viedni alebo komorných kurzoch Konvergencie.

DANIEL RUMLER

pochádza z Trenčína. Hru na husliach študoval na konzervatóriu v Pardubiciach u Mgr. Jiřího Kuchválka a na HAMU v Prahe u prof. Jiřího Tomáška. Jeho ďalšie kroky viedli do Švajčiarska, kde pokračoval v štúdiu na Hochschule Luzern – Musik u prof. Igora Karška a prof. Giuliana Carmignolu. Na tej istej škole dokončil taktiež svoje pedagogické vzdelanie v obore Master of Arts v hudobnej pedagogike.

Vo Švajčiarsku pôsobil ako praktikant v orchestroch Musikkollegium Winterthur a Sinfonieorchester Biel-Solothurn. Od roku 2018 je členom skupiny 1. huslí v Slovenskej filharmónii. Pravidelne vystupuje s barokovým orchestrom Ensemble Corund Luzern, s komorným orchestrom Camerata Zürich a ako hráč na violu s Bach Ensemble Luzern.

Daniel Rumler sa taktiež venuje aranžovaniu a kompozícii. Jeho transkripcie zazneli už aj na významných festivaloch ako napr. Lucerne Festival a boli nahraté pre vydavateľstvo ECM.

ALENA HUČKOVÁ

Repertoárovo všestranná a vyhľadávaná komorná hráčka a korepetítorka Alena Hučková študovala na Konzervatóriu v Bratislave (Peter Pažický) a na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne (Jan Jiraský). Vzdelanie si rozšírila účasťou na majstrovských kurzoch (Matti Raekallio, Avner Arad, Jonathan Aner, Arkadi Zenziper, Balázs Szokolay, Alexander Strukov, Eduardus Halim a ď.) Ako sólistka vystúpila so Slovenskou filharmóniou, s Filharmóniou Brno a s Orchestrom Janáčkovej opery Národného divadla v Brne. Bola korepetítorkou Baletu Slovenského národného divadla, od roku 2015 pôsobí v Orchestri Opery SND. Spolu so sólo violistom Slovenskej filharmónie Martinom Rumanom tvoria stabilné komorné duo, ktoré vystupuje na Slovensku aj v zahraničí. V septembri 2019 vydali svoje debutové CD s tvorbou pre violu a klavír anglickej skladateľky Rebeccy Clarke. V klavírnom duu spolupracuje s Vladimírom Šrankom. Uviedla premiéry diel súčasných slovenských autorov Mareka Piačeka, Róberta Krausa, Ľubice Čekovskej a Jevgenija Iršaia. V septembri 2018 sa predstavila na recitáli s huslistom Pavlom Bogaczom ml. v Šanghaji. Ako korepetítorka sa zúčastnila na husľových kurzoch Ilyu Gringoltsa, Alexandry Soumm, Jindřicha Pazderu, Midori Goto, Vadima Gluzmana, Dalibora Karvaya a Shlomo Mintza. Pedagogicky pôsobila v Českej republike a na ZUŠ Jozefa Kresánka v Bratislave. Je rezidentnou korepetítorkou sláčikových a dychových nástrojov na Medzinárodných interpretačných kurzoch Camerata Comorra v Komárne. Od roku 2018 je externou korepetítorkou na VŠMU v Bratislave.

Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.