Slovenská filharmónia

Koncert môžete sledovať v Online archíve Slovenskej filharmónie.

>> PROGRAM BULLETIN CV

Koncerty bez publika II / Sperger Duo / Tomka / Klátik

Utorok 21. 4. 2020, 19.00 h
KBP – Koncerty bez publika
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

Účinkujú

Sperger duo
Filip Jaro kontrabas
Xénia Jarová klavír

Juraj Tomka husle
Maroš Klátik klavír

Program

Henry Eccles (1670–1742) [upr. Frederick Zimmermann (1906–1967)]
Sonáta č. 11 g mol (úprava pre kontrabas a klavír)
Largo
Courante. Allegro con spirito
Sarabanda. Adagio
Gigue. Vivace
Johannes Matthias Sperger (1750–1812)
Sonáta h mol pre kontrabas a klavír, T 36
Allegro moderato
Adagio cantabile
Allegro
Sergej Rachmaninov (1873–1943) [upr. Stuart Sankey (1927–2000)]
Vokalíza, op. 34 č. 14 (úprava pre kontrabas a klavír)
Jan Geissel (1859–1919)
Koncertný kus pre kontrabas a klavír, op. 24
Leoš Janáček (1854–1928)
Sonáta pre husle a klavír
Con moto
Balada. Con moto
Allegretto
Adagio
Claude Debussy (1862–1918)
Sonáta pre husle a klavír G dur
Allegro vivo
Intermède. Fantasque et léger
Finale. Très animé
Eugène Ysaÿe (1858–1931)
Sen dieťaťa / Rêve d’enfant, op. 14

>> PROGRAM BULLETIN CV

Huslista a skladateľ Henry Eccles (1670–1742) pochádzal z hudobníckej rodiny. Narodil sa v Londýne a ako syn skladateľa a neskôr kvakerského aktivistu Salomona „Orla“ Ecclesa začínal svoje pôsobenie v Royal Band of Queen Anne. V roku 1713 odišiel v suite vojvodu z Aumontu do Francúzska a po niekoľkých rokoch sa stal členom slávneho súboru Vingt-quatre Violons du Roi na dvore Ľudovíta XV. Práve v Paríži bolo v roku 1720 publikovaných Ecclesových 12 Sonát pre husle a basso continuo. Počuť v nich však môžeme okrem autorovej sviežej invencie aj viacero prevzatých kusov talianskeho autora Giuseppe Valentiniho. Sonáta č. 11 g mol patrí k nemnohým, pri ktorých väčšinu častí skomponoval skutočne Eccles. Výnimkou je iba druhá časť plagizovaná od Francesca Bonportiho (1672–1749). Po arióznom Largu nasledujú tri tempovo kontrastné tanečné časti Courante, Sarabanda a Gigue. Objaviteľom osobnosti Ecclesa pre moderný repertoár bol britský huslista Alfred Moffat. Autorom úpravy Sonáty g mol pre kontrabas a klavír je Frederick Zimmermann, dlhoročný člen Newyorskej filharmónie a najvýznamnejší americký kontrabasový pedagóg 20. storočia.

Kontrabasista a skladateľ Johannes Matthias Sperger (1750–1812) bol hviezdou svojej doby a tvorcom rozsiahleho repertoáru pre svoj nástroj a bohatého symfonického odkazu. Študoval vo Viedni, bol členom Wiener Tonkünstlersozietät a v začiatkoch pôsobil v arcibiskupskej dvornej kapele grófa Batthyányho priamo v Bratislave (1777 – 1783). Tu vytvoril prvé symfónie, komorné diela a 7 kontrabasových koncertov. Od roku 1789 až do konca života zastával miesto prvého kontrabasistu Mecklenburg-Schweriner Hofkapelle v Ludwigsluste. Sonáta h mol pre kontrabas a klavír, T 36 (1790) predstavuje plnokrvné kontrabasové výrazové možnosti v spojení s delikátnosťou i finesami dobového štýlu. Rozmanitosť brilantných nástrojových techník, využitie kompletného hmatníka a živá melodická hravosť sa vinú celým dielom. Dramatické i vznešené Allegro moderato je nasledované variačne ladenou časťou Adagio cantabile s krátkymi kadenciami. Záverečná bodka Allegro je tematicky príbuzná s prvou časťou. Editorom klavírneho partu Sonáty h mol je Klaus Trumpf, nemecký kontrabasista a pedagóg svetového mena, veľký propagátor a znalec Spergerovho odkazu.

Vokalíza Sergeja Rachmaninova (1873–1943) vyšla v roku 1912 ako záverečná časť jeho 14 Romancí, op. 34. Je dedikovaná Antonine Vasiľevne Neždanovej, ruskej opernej hviezde a poprednej sólistke Boľšoj teatra v Moskve. Pre neobyčajne pôvabnú melodiku a až fascinujúcu hudobnú intimitu sa dielo zaradilo k mimoriadne obľúbeným kusom a existuje v nespočetnom množstve transkripcií. Na koncentrovanej ploche autor dokázal nesmierne ľudsky vykresliť mnohotvárnu melanchóliu osobného zamyslenia. Pre kontrabas dielo adaptoval Stuart Sankey, prominentný americký pedagóg a žiak F. Zimmermanna. Vysoká koloratúrna poloha znenia rozohráva špecifickú nástrojovú farbu.

Český virtuóz, pedagóg a skladateľ Jan Geissel (1859–1919) bol rodákom z Pardubíc. Študoval na Pražskom konzervatóriu u popredných osobností českej kontrabasovej školy – Josefa Sládka (1873–1876) a Vendelína Sládka (1876–1879) a predstavil sa úspešne ako sólista. Profesionálny život spojil s mestom Štrasburg (v tom období súčasť Nemecka), kde učil na konzervatóriu a pôsobil v orchestri opery. Dravý a energický Koncertný kus pre kontrabas a klavír, op. 24 je bravúrnym sólistickým predstavením a hudobnou rečou nepochybne nadväzuje na českú národnú tradíciu 19. storočia. Bol publikovaný v roku 1903 s dedikáciou Franzovi Simandlovi, profesorovi viedenského konzervatória a tvorcovi vtedy novej a inovatívnej interpretačnej školy.

Duchom moravský, presvedčením rusofilný a slovanský, no najmä tvorivou genialitou obdarovaný bol skladateľ Leoš Janáček (1854–1928). Svoju jedinú dochovanú, zrelú _Sonátu pre husle a klavír _vytvoril z väčšej časti v roku 1914, počas leta pred vypuknutím 1. svetovej vojny. Sám autor sa vyslovil, že vtedy vnútorne počul „oceľové rinčanie“. Dielo nesie nepopierateľne dokonalo rozpoznateľný originálny jazyk autora s rytmickými „sčasovkami“ (krátkymi a často ostinátnymi hudobnými motívmi) a melodikou opierajúcou sa o „nápěvky mluvy“ (prirodzenú intonáciu ľudskej reči). Ako veľký operný tvorca nemohol Janáček opomenúť ani motivickú reminiscenciu na svoju Káťu Kabanovú. Dramatické Con moto, romantizujúca Balada, rozpustilo rustikálne Allegretto a elegické finálne Adagio vytvárajú svojbytný hudobný svet. Po mnohých zásadných revíziách bola Sonáta publikovaná až v roku 1922. Premiéra sa konala 24. apríla 1922 na koncerte Mladej moravskej hudby v Brne v podaní huslistu Františka Kudláčka a klaviristu Jaroslava Kvapila. Zaujímavosťou je, že premiérovým zahraničným interpretom bol Paul Hindemith, a to už v roku 1923 vo Frankfurte.

Posledným dokončeným dielom Claudea Debussyho (1862–1918) je Sonáta pre husle a klavír g mol z roku 1917. Obdobím vzniku sa viaže opäť k 1. svetovej vojne a podľa autorových slov má byť „zaujímavá z dokumentárneho hľadiska ako príklad toho, čo môže vytvoriť chorý človek v čase vojny“. Jej obsahová náplň však ani zďaleka neodkazuje prísne na tragickosť a zdanlivo akoby chcela zatvárať oči pred spoločenským konfliktom. Nokturnové chiméry v _Allegro vivo _kontrastujú so zaliečavou iróniou v Intermède. Fantasque et léger a záverečné Finale. Très animé napĺňa búrlivá radosť. Premiérovo bola Sonáta uvedená v Paríži 5. mája 1917. S huslistom Gastonom Pouletom ju na klavíri interpretoval sám autor. Náhla choroba spôsobila, že to bolo vôbec posledné Debussyho koncertné vystúpenie.

Belgický husľový virtuóz a skladateľ Eugène Ysaÿe (1858–1931) venoval Sen dieťaťa, op. 14 synovi Antoinovi. Nežná i sólisticky pôsobivá uspávanka vznikala počas koncertného turné a patrí medzi skladby, ktoré sa vďaka raným nahrávacím technikám podarilo zachytiť v priamej autorovej interpretácii. Zvukový záznam zrealizoval Ysaÿe 1. februára 1913 spolu s klaviristom Camillom Decreusom.

Xénia Jarová

[ Bibliografický údaj: JAROVÁ, Xénia: Text ku koncertu 21. 4. 2020, in: Slovenská filharmónia, caklus Koncerty bez publika, 71. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2020 ]

>> PROGRAM BULLETIN CV

FILIP JARO

sa narodil v Bratislave a vyrastal v hudobníckej rodine. Ku hre na kontrabase ho inšpirovali otec a brat, ktorí sú rovnako kontrabasistami. Aktuálne sa ako doktorand Hudobnej a tanečnej fakulty Vysokej školy múzickych umení v Bratislave venuje pod vedením Jána Slávika dizertačnej práci zameranej na koncertnatnú tvorbu J. M. Spergera. Študoval na Štátnom Konzervatóriu v Bratislave a na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V roku 2005 vyhral 1. miesto na Súťaži študentov konzervatórií SR a v roku 2007 1. miesto a Cenu publika na Medzinárodnej kontrabasovej súťaži v Brne, kde mu cenu odovzdával významný svetový kontrabasista Catalin Rotaru.

Absolvoval majstrovské kurzy u Thomasa Loma v Stuttgarte v roku 2003. Zúčastnil sa na piatom, šiestom a siedmom Medzinárodnom stretnutí kontrabasistov v Brne, kde pracoval pod vedením osobností ako M. Gajdoš, M. Jelínek, J. Hudec, J. Valenta, W. Guttler a C. Rotaru. Na majstrovských kurzoch vo Viedni spolupracoval s H. Mayrom a J. Niederhammerom.

Ako sólista účinkoval so Symfonickým orchestrom Konzervatória na pôde Slovenskej filharmónie v Bratislave, so Štátnou filharmóniou Košice, s orchestrom Collegium Baroque, na festivaloch Divergencie, Hudba Trnave a ďalších. Účinkoval vo viacerých medzinárodných orchestroch, kde sa predstavil ako prvý kontrabasista pod taktovkou popredných dirigentov, ako napriklad Stefan Lano, Xavier Ricour, Aleš Podařil, Michael Millard, Nicolaus Harnoncourt, Ondrej Lenárd (Brno, Budapešť, Brémy, Paríž, Praha, Viedeň, Salzburg, Frankfurt, Martinik a iné). V rokoch 2007 – 2019 bol členom Orchestra Slovenského národného divadla, kde od roku 2008 zastával pozíciu zástupcu vedúceho a od 2018 pozíciu vedúceho hráča skupiny kontrabasov. Od apríla 2019 je členom Slovenskej filharmónie.

Ako komorný hráč spolupracuje Filip Jaro aj s Moyzesovým kvartetom a Mucha Quartet, s ktorými absolvoval okrem iného cyklus koncertov k výročiu Antonína Dvořáka. V lete 2017 účinkoval v Bratislave ako komorný spoluhráč s huslistkou Sarah Chang.

V decembri 2017 vyšlo CD Filipa Jara s Mucha Quartet s dielami J. L. Bellu a A. Dvořáka. Aktuálne nahral profilové CD Virtuoso Double Bass Concertos s virtuóznymi koncertami Spergera, Dragonettiho a Vaňhala.

XÉNIA JAROVÁ

sa narodila v Prešove v rodine s hudobníckou interpretačnou i pedagogickou tradíciou. Na Vysokej škole múzických umení v Bratislave študovala hru na klavíri pod vedením Idy Černeckej a Magdalény Bajuszovej.

Doktorandské štúdium na Katedre klávesových nástrojov VŠMU s dizertačnou prácou venovanou Robertovi Schumannovi absolvovala pod vedením školiteľky Márie Heinzovej. Ako reflexiu doktorandského výskumu realizovala počas štúdia cyklus koncertov Komorný Schumann. V rámci tohto cyklu uviedla okrem známych či menej známych diel aj slovenskú premiéru Schumannovho prvého komorného diela – raného Klavírneho kvarteta c mol z rokov 1828–1829.

Je členkou OZ Albrechtina, ktoré má za cieľ objavovanie a koncertné uvádzanie neznámej slovenskej i svetovej hudby. So sólovým a komorným repertoárom vystúpila na koncertoch na Slovensku, vo Veľkej Británii, v Čechách, Poľsku, na Ukrajine a na festivaloch Humenská hudobná jar, Akademické koncerty v Prešove, Prehliadka mladých skladateľov, Nová slovenská hudba, Cesty k hudbe v retrospektíve. Pravidelne spolupracuje a účinkuje s mnohými slovenskými interpretmi. S barytonistom Petrom Mazalánom obsahovo kooperovala a účinkovala na intermediálnych koncertných projektoch – Priesvitný zvuk; Kenotaf; Ten, ktorý prežil a ďalších. V roku 2018 realizovala Xénia Jarová CD nahrávku v spolupráci s významným kontrabasistom Miloslavom Gajdošom.

JURAJ TOMKA

po štúdiu na Konzervatóriu v Bratislave, kde bol žiakom Stanislava Muchu, pokračoval na bratislavskej Vysokej škole múzických umení ako študent Jozefa Kopelmana a Alexandra Jablokova. Na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni študoval u Jana Pospíchala, Petra Schuhmayera a Johannesa Meissla (Artis-Quartett Wien), na Escuela Superior de Música Reina Sofía v Madride študoval u Güntera Pichlera.

Juraj Tomka je víťazom niekoľkých interpretačných súťaží, napr. držiteľ ceny Nadácie YAMAHA z roku 2010. Zúčastnil sa na husľových kurzoch viacerých významných hudobníkov (Jindřich Pazdera, Vesselin Paraschkevov, Jozef Kopelman, Serguei Azizian, Isaac Schuldman, Francesco Senese, Simone Jandl). Pôsobil v niekoľkých medzinárodných orchestrálnych telesách, ako napr. International Youth Symphony Orchestra v Brémach, Wiener Jeunesse Orchester vo Viedni, European Union Youth Orchestra pod vedením svetoznámych dirigentov. Ako sólista účinkoval so Slovenskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Cappellou Istropolitanou, Spira mirabilis, hral v Slovenskom kvartete, Sláčikovom kvartete Jána Strmenského, Klavírnom triu Istropolis.

V súčasnosti je prvým huslistom Mucha Quartet, ale vystupuje aj sólovo, napr. so Symfonickým orchestrom Konzervatória v Bratislave, Symfonickým orchestrom VŠMU, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Štátnym komorným orchestrom Žilina, Štátnou filharmóniou Košice, s Moyzesovým kvartetom, VŠMU Baroque Ensemble, Barokovým komorným orchestrom. Viackrát účinkoval sólovo na Bratislavských hudobných slávnostiach. Pôsobí aj ako pedagóg hry na husliach na Konzervatóriu v Bratislave a na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU v Bratislave.

MAROŠ KLÁTIK

študoval klavírnu hru na Konzervatóriu v Bratislave v triede Petra Čermana a na JAMU v Brne pod vedením Aleny Vlasákovej a Jana Jiraského. Pokračoval doktorandským štúdiom na VŠMU v Bratislave u Idy Černeckej. Počas štúdií získal 1. miesto a titul laureáta na súťaži The International Competition of Young Performers 2006 vo Viedni, 1. miesto a titul laureáta na Kaukko Sorjonen Foundation 2008 v Jyväskylä vo Fínsku, 1. miesto na súťaži Yamaha Music Fundation of Europe YMFE 2008. Od roku 2007 spolupracoval ako sólista s Moravskou filharmóniou Olomouc, Janáčkovým akademickým orchestrom, Filharmóniou Bohuslava Martinů Zlín, Západočeským symfonickým orchestrom Mariánské Lázně a ďalšími. Ako sólista a komorný hráč účinkoval na mnohých hudobných festivaloch ako Janáčkov festival Brno, Galéria hudby v Nitre, Musica nobilis na Spiši, Pianoforte-Fest Meissen, Pažaislio muzikos festivalis v Kaunase v Litve, Chopin festival Gaming v Rakúsku, EPTA. Je pravidelným hosťom festivalu Albrechtina – (Ne)známa hudba. V roku 2013 bol hosťom najväčšieho slovenského hudobného festivalu – Bratislavské hudobné slávnosti. Absolvoval majstrovské kurzy zamerané na interpretáciu nemeckej a francúzskej piesne v Lübecku pod vedením Rudolfa Jansena a Christy Pfeiler a tiež majstrovské kurzy v Meissene u Arkadiho Zenzipera. Ako sólista a komorný hráč koncertoval v mnohých krajinách Európy, Ázie a USA. Pedagogicky pôsobí na Konzervatóriu v Bratislave a Akadémii umení v Banskej Bystrici.

SPERGER DUO

Ako stabilné koncertné duo pôsobia manželia Jarovci od roku 2011. S úctou k významnému kontrabasistovi a skladateľovi Johannovi Matthiasovi Spergerovi zastrešili svoje pôsobenie prijatím názvu Sperger Duo. Sú členmi medzinárodnej spoločnosti Johann-Matthias-Sperger-Gesellschaft.

Spoločne získali Cenu za interpretáciu na Festivale mladých umelcov v Piešťanoch 2012, hrali recitál v priamom prenose Slovenského rozhlasu. Pravidelne účinkujú v koncertných cykloch Nedeľné matiné v Mirbachovom paláci, Albrechtina, Hudobné večery na Palisádach, prezentovali sa na festivaloch Akademické koncerty v Prešove, Trenčianska hudobná jar, BassFest Banská Bystrica, Gala v Zichyho paláci, Kultúrne leto Bélu Kélera a na mnohých samostatných koncertoch v Bratislave a ďalších mestách po celom Slovensku a v Čechách. S basistom Petrom Mikulášom uviedli raritné koncertantné árie pre bas a kontrabas. V septembri 2016 sa predstavili recitálom na 5. bienále európskeho kontrabasového kongresu BASS2016 PRAGUE.

Na jeseň 2016 vyšlo ich debutové CD Sonatas for Double Bass and Piano, ktoré sa stalo prvým slovenským CD recenzovaným najsledovanejšou európskou kontrabasovou stránkou a získalo mimoriadne vysoké odborné ocenenie v recenzii Vita D. Liuzziho. Súčasťou CD sú diela Händla, Spergera, Míška a Rajtera, z ktorých sonáty Händla a Míška boli nahrané na Slovensku premiérovo.

Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.