Slovenská filharmónia

Koncert môžete sledovať v Online archíve Slovenskej filharmónie.

>> PROGRAM BULLETIN

Hommage à Bohdan Warchal

Nedeľa 28. 1. 2018, 16.00 h
SKO – Slovenský komorný orchester
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

Účinkujú

Slovenský komorný orchester
Ewald Danel dirigent, husle, umelecký vedúci

Dalibor Karvay husle

Program

Astor Piazzolla (1921–1992) [upr. Leonid Desiatnikov (1955)]
Cuatro Estaciones Porteñas / Štvoro ročných období v Buenos Aires
Primavera porteña
Verano porteño
Otoño porteño
Invierno porteño
Ladislav Kupkovič (1936–2016)
Souvenir
Benjamin Britten (1913–1976)
Simple Symphony, op. 4
Boisterous Bourrée
Playful Pizzicato
Sentimental Sarabande
Frolicsome Finale
Béla Bartók (1881–1945)
Rumunské tance, Sz. 68, BB 76
I. Jocul cu bâtă: Allegro moderato
II. Brâul: Allegro
III. Pe loc: Andante
IV. Buciumeana: Moderato
V. Poarga Românească: Allegro
VI. Mărunțel: L’istesso tempo. Allegro vivace

>> PROGRAM BULLETIN

„Hudba, podobne ako ostatné druhy umenia, no myslím si, že najmä hudba, má podstatný, nenahraditeľný význam pre ľudskú existenciu. Formuje jej emocionálny a intelektuálny rozmer, za určitých priaznivých okolností pôsobí i na základné charakterové a mentálne vlastnosti človeka. Darí sa to tým viac, čím viac sa v spoločnosti pestuje.“ Bohdan Warchal

Ako je už každoročným zvykom, jeden z prvých večerov v novom roku v Redute patrí spomienke na výnimočnú osobnosť slovenskej kultúry – huslistu, koncertného majstra a pedagóga Bohdana Warchala, ktorý by 27. januára oslávil svoje 88. narodeniny. Jeho umelecký život je neodmysliteľne spojený so Slovenskou filharmóniou, kde pôsobil takmer pol storočia – najprv ako koncertný majster a od roku 1960 ako umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra, ktorý založil. Hoci sa narodil na severe Moravy, po absolvovaní štúdií na JAMU v Brne prišiel na Slovensko, kde zostal až do konca života. Popri koncertnej činnosti bol aj aktívnym pedagógom (Konzervatórium v Bratislave, JAMU v Brne, VŠMU v Bratislave). Za svoje celoživotné dielo získal viacero ocenení, okrem iného aj Cenu Frica Kafendu za mimoriadny prínos v oblasti slovenského interpretačného umenia a Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí v oblasti umenia. Sólistom dnešného večera je, nie náhodou, Dalibor Karvay, interpret svetových kvalít, ktorého Warchal sprevádzal na jeho hudobných začiatkoch.

Argentínsky skladateľ Astor Piazzolla svojou tvorbou výrazne zasiahol do hudby 20. storočia. Okrem hry na klavíri sa preslávil najmä svojou virtuóznou hrou na bandoneóne (typ gombíkovej ťahacej harmoniky štvorcového tvaru) – nástroji neodlučiteľne spätom s argentínskym tangom. Už ako mladý hrával v rôznych zoskupeniach, ktoré sa venovali interpretácii tanga. V tomto období sa spoznal aj so spevákom Carlosom Gardelom, ktorý bol jednou z najvýznamnejších postáv v histórii argentínskeho tanga. Okolo roku 1941 začal Piazzolla navštevovať hodiny kompozície u prominentného argentínskeho skladateľa klasickej hudby Alberta Ginasteru. Zlom v jeho tvorbe nastal však až počas štúdií v Paríži u Nadie Boulanger, ktorá mu takpovediac „otvorila oči“. Pri analýze v Piazzollových dielach nachádzala vplyvy rôznych skladateľov – Ravela, Stravinského, Bartóka, Hindemitha, no žiadneho Piazzollu. Až keď na jej požiadanie zahral tango, povedala: to je skutočný Piazzolla! Od tej doby (okolo roku 1954) začal skladateľ pracovať na osobitom hudobnom štýle, ktorý neskôr nazval „nuevo tango“. Jeho tvorba je výsledkom celoživotnej fascinácie týmto juhoamerickým tancom, ktorý sa mu stal základným východiskom a na základe ktorého vytvoril svoj špecifický skladateľský rukopis. Rytmika tanga spolu s prvkami jazzu a klasickej hudby sú elementami, ktoré vytvárajú podstatu Piazzollovho kompozičného štýlu. Založil teleso Quintet Nuevo Tango, ktoré sa venovalo interpretácii jeho skladieb (v zložení bandoneón, klavír, husle, elektrická gitara a kontrabas). Pre toto zoskupenie bola pôvodne určená aj skladba Štvoro ročných období v Buenos Aires z rokov 1965–1970. Jej jednotlivé časti vznikli ako samostatné skladby, ktoré boli až neskôr spojené do cyklu. V súčasnosti sa jednotlivé časti cyklu hrávajú vo variabilnom poradí, ale aj ako samostatné koncertné čísla, či v prepojení so Štyrmi ročnými obdobiami Antonia Vivaldiho, ktorých inšpiráciu je v diele cítiť. Táto inšpirácia je ešte umocnená v úprave Piazzollovho diela Leonidom Desiatnikovom z roku 1999, ktorý na objednávku slávneho huslistu Gidona Kremera pôvodnú skladbu upravil pre sólové husle a orchester a včlenil do nej aj niekoľko hudobných citátov z Vivaldiho kompozície. Interpretácia tejto skladby si vyžaduje od sólistu i orchestra vysokú dávku virtuozity a technickej zručnosti, keďže skladateľ používa aj špeciálne techniky hry na sláčikových nástrojoch, napr. „chicharru“ – techniku, ktorá pripomína zvuk cikády. Dielo je plné zvláštnych zvukových efektov pohrávajúcich sa s farebnými možnosťami sláčikových nástrojov, ktoré sú využívané aj ako rytmické nástroje. Spája sa v ňom argentínsky temperament s prvkami nostalgie i vtipu.

Hoci bola Piazollova tvorba v zahraničí prijímaná pozitívne, v jeho domovine sa stretávala aj s vlnami odporu (najmä medzi prívržencami tradičného tanga). K zmene došlo až od osemdesiatych rokov, kedy začal byť Piazzolla vnímaný ako „záchranca“ tanga. K masívnemu nárastu popularity jeho hudby v celosvetovom meradle prispelo aj uplatnenie jeho skladieb v početných filmoch (v niektorých vystupoval aj ako herec), televíznych reláciách a reklamách.

V rozsiahlom diele Ladislava Kupkoviča sa odráža komplikovaný kompozičný vývoj tejto osobnosti slovenskej hudby. Skladateľ – autodidakt, ktorý vyštudoval hru na husliach na Vysokej školy múzických umení, bol niekoľko rokov hráčom v Slovenskej filharmónii a stal sa jednou z najvýraznejších osobností avantgardného hnutia v šesťdesiatych rokoch 20. storočia na Slovensku. Tento vášnivý propagátor atonálnej hudby stál za zrodom zoskupenia Hudba dneška zameraného na interpretáciu súdobej experimentálnej hudby. Bol aj jedným z organizátorov podujatia Smolenické semináre pre súčasnú hudbu, ktoré boli platformou pre realizáciu novej hudby, často s účasťou dôležitých hudobných osobností zo zahraničia. Druhá, úplne odlišná kapitola jeho tvorby, začína v sedemdesiatych rokoch po emigrácii do Západného Nemecka. Znamenala postupný obrat späť ku tonálnej kompozícii. Kupkovič sa v Nemecku okrem skladateľskej činnosti venoval aj pedagogickému pôsobeniu na Hochschule für Musik und Theater v Hannoveri. Po roku 1989 sa pravidelne a rád vracal na Slovensko. V roku 2015 získal Mimoriadnu cena SOZA za významný prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry.

Skladba Souvenir z roku 1971 sa stala jedným z jeho najhrávanejších diel. Existuje vo viacerých nástrojových verziách – pre zobcovú flautu a gitaru, pre husle a klavír (resp. akordeón), alebo pre husle a orchester. Táto hudobná miniatúra, ktorú preslávila najmä interpretácia husľového virtuóza Gidona Kremera, je napriek svojej zdanlivo jednoduchej štruktúre veľmi nápaditá, plná vtipu a podmanivého šarmu. Jedná sa o virtuóznu „prskavku“, v ktorej na pozadí statického sprievodného partu sólista predvádza maximum svojho interpretačného majstrovstva.

Skladateľ, klavirista a dirigent Benjamin Britten (narodený na sviatok sv. Cecílie, patrónky hudobníkov) patrí medzi najvplyvnejšie osobnosti anglickej hudby 20. storočia. Britten sa mimoriadne zaslúžil o obrodu anglickej opery. Počnúc enormným úspechom jeho opery Peter Grimes v roku 1945, začal byť považovaný za najvýznamnejšieho anglického operného skladateľa od čias Henryho Purcella. Zaujímavosťou je, že viaceré Brittenove hudobnodramatické diela obsahujú prvky ázijskej hudby. V piesňovej a vokálnej tvorbe mu bol celoživotnou inšpiráciou tenorista Peter Pears, ktorému venoval mnohé skladby. Impulzom ku komponovaniu niektorých violončelových skladieb bolo zase jeho dlhoročné priateľstvo s ruským violončelistom svetového formátu Mstislavom Rostropovičom. Brittenov životný postoj – pacifistický náhľad na svet – najvýraznejšie zosobnilo významné dielo Vojnové requiem (1961), ktoré obsahuje silné protivojnové, moralizujúce posolstvo. Jednou z jeho najznámejších orchestrálnych skladieb je Sprievodca mladého človeka orchestrom – dielo, ktoré má okrem svojej umeleckej hodnoty aj edukatívny charakter a do dnešných dní je obľúbeným repertoárovým číslom na koncertoch pre mladých. Je príkladom skladateľovho vrúcneho vzťahu ku mladým poslucháčom, ktorých sa snažil rozličnými spôsobmi priblížiť viac k hudbe. Hoci bol Britten vnímaný predstaviteľmi avantgardy ako konzervatívny skladateľ, je jeho prístup k hudbe s odstupom času vnímaný ako veľmi inovatívny.

Dielo z Brittenovej mladosti, Simple Symphony, op. 4, pochádza z rokov 1933–1934. Táto štvorčasťová symfónia spracúva hudobné nápady z autorovho detstva. Netradičné názvy častí (v origináli tvorené dvojicou slov začínajúcich vždy na rovnaké písmeno) v sebe obsahujú prvok humoru, no zároveň nám výstižne naznačujú svoj špecifický charakter. Skladateľ sa v nich odvoláva na barokové tanečné formy (bourrée, sarabanda), ale aj na techniku hry (slávna druhá časť, ktorá využíva len pizzicato). Hoci témy z Brittenovho detstva sú vo svojej podstate jednoduché, to, ako s nimi skladateľ pracuje, poukazuje na jeho kompozičnú zrelosť, aj keď dielo zložil len ako dvadsaťročný.

Pre maďarského skladateľa Bélu Bartóka sa neodmysliteľnou súčasťou života stala ľudová hudba, ktorá nenávratne ovplyvnila jeho skladateľskú i publikačnú činnosť. Inšpirovaný etnografom Bélom Vikárom, ktorý neovládal noty, no zaznamenal stovky ľudových melódií pomocou fonografu, sa rozhodol pokračovať v týchto snahách spolu s kolegom a priateľom, skladateľom Zoltánom Kodályom. Cestu videl predovšetkým v skúmaní najstarších foriem ľudového hudobného prejavu. Preto sa namiesto mestského folklóru zameral na dedinské prostredie, na zabudnutú a archaickú vrstvu ľudovej hudby. Bartók veľmi citlivo vnímal fakt, že na to, aby spoznal ľudovú hudbu vlastného národa je potrebné, aby spoznal aj hudbu tých okolitých. Niekoľko rokov sa spolu s Kodályom venoval intenzívnemu zbieraniu a skúmaniu ľudovej hudby na území Maďarska, Slovenska, Rumunska, bývalej Juhoslávie či Turecka. Skúmal dokonca aj hudbu severnej Afriky. Svoje poznatky potom dlhé roky spracovával a vydával vo viacerých publikáciách. Výsledkom tejto neúnavnej a systematickej činnosti bolo okrem iného aj zhromaždenie obrovského bohatstva pamiatok slovenskej ľudovej hudby.

Z obdobia začiatkov Bartókovho intenzívneho bádania v oblasti folklóru pochádzajú Rumunské ľudové tance, Sz. 68, BB 76 (1915), ktoré sú výsledkom jeho terénneho výskumu na rumunskom území. Vznikli po dlhšej skladateľskej odmlke, ktorá sprevádzala Bartóka už od začiatku prvej svetovej vojny. Pôvodne boli napísané pre klavír, až o dva roky neskôr ich autor inštrumentoval pre orchester. Kompozícia sa skladá z krátkych, charakterovo odlišných tancov, ktoré reprezentujú rozmanité rumunské regióny a tanečné prejavy. Nájdeme medzi nimi palicový tanec (Jocul cu bâtă, tanec spojený s predvádzaním sa tanečníka – mládenca), opaskový tanec (Brâul, tanečníci držia svojich susedov za opasky), statický tanec „na jednom mieste“ (Pe loc), elegickú pieseň (Buciumeana), rytmicky zaujímavý typ rumunskej polky (Poargă Românească) a na záver dve podoby rýchleho tanca Mărunţel. V skladbe je cítiť silný vplyv cigánskej hudby a husľových virtuózov, ktorí vnášali do interpretácie špecifické prvky svojho nenapodobiteľného prejavu. Hudba Rumunských tancov nás opantá svojou výraznou rytmikou, clivými melódiami a archaickým čarom, ktoré zo seba vyžaruje.

Marta Durilová

[ Bibliografický údaj: DURILOVÁ, Marta: Text ku koncertu 28. 1. 2018, in: Slovenská filharmónia, Cyklus Slovenského komorného orchestra SKO, 69. koncertná sezóna, Bratislava, Slovnská filharmónia 2018 ]Pracujeme na životopisoch.

Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.