Slovenská filharmónia

Koncert môžete sledovať v Online archíve Slovenskej filharmónie.

>>   PROGRAM BULLETIN


Melódie z filmov

Sobota 22. 4. 2017, 19.00 h
M – Mimoriadne koncerty
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie


Účinkujú

Slovenská filharmónia
Rastislav Štúr dirigent

Program

Elmer Bernstein (1922–2004)
Sedem statočných
Martin Böttcher (1927–2019)
Poklad na striebornom jazere, hlavná téma
Michael Kamen (1948–2003)
Robin Hood, hlavná téma
Max Steiner (1888–1971)
Odviate vetrom, téma Tary
Erich Wolfgang Korngold (1897–1957)
Robin Hood, ľúbostná scéna
Miklós Rózsa (1907–1995)
Ben Hur, téma lásky
Maurice Jarre (1924–2009)
Doktor Živago, téma Lary (1965)
Lalo Schifrin (1932)
Mission Impossible
James Horner (1953–2015) [upr. John Moss (1948–2010)]
Titanic, suita z filmu (1997)
Hans Zimmer (1957)
Piráti z Karibiku
Pearl Harbor, Tennessee
John Williams (1932)
Let do neznáma z filmu Hook
E.T. Mimozemšťan
Pochod dobyvateľov z filmu Indiana Jones

>>   PROGRAM BULLETIN


Hudba je podstatnou, priam neoddeliteľnou zložkou filmu, čo dokazuje aj výrok amerického skladateľa Davida Raskina: „Ak chcete skeptikom vysvetliť význam filmovej hudby, pustite im film bez hudby...“ Filmová hudba podlieha istým normám platným v podstate dodnes. Podporuje dejovú líniu príbehu i atmosféru, „komentuje“, vypĺňa prázdnejšie miesta, ale zároveň sa podriaďuje dialógom. Poväčšine vychádza z tradície neskorého romantizmu a účinkom orchestrálneho zvuku intenzívne umocňuje dej.

Americký skladateľ a dirigent Elmer Bernstein (1922–2004) študoval hru na klavíri, no jeho pozornosť zároveň pútala aj kompozícia. Študoval na New York University a následne vstúpil do armády, kde pre armádny rozhlas zaranžoval a skomponoval hudbu pre desiatky programov. Po prepustení zo služby bol istú dobu koncertným klaviristom. Po oslovení spisovateľom, scenáristom a producentom Normanom Corwinom sa začal venovať filmovej hudbe. Výsledkom je okolo 130 partitúr k filmom rôzneho žánru, ktoré sa vyznačujú premenlivosťou tém, živými rytmickým ostinatami, miestami úspornejšou inštrumentáciou či integrovaním jazzových prvkov do súčasnej symfonickej hudby. V šesťdesiatych rokoch Bernsteinovi priniesli slávu strhujúce partitúry k westernom či akčným filmom, a to predovšetkým Sedem statočných (1960) a Veľký útek (1963).

S menom Martina Böttchera (1927) sa spája hudba k filmom o legendárnom Winnetouovi podľa literárnych predlôh Karla Maya. Vďaka nej sa skladateľ v 60. rokoch minulého storočia zaradil k najúspešnejším nemeckým tvorcom filmovej hudby. V roku 1962 zastávali hlavná téma z filmu Poklad na Striebornom jazere či melódia viažuca sa k postave Old Shatterhanda po dobu 17 týždňov popredné priečky v nemeckých hitparádach. „Obdobie, keď som skladal hudbu k Pokladu na Striebornom jazere i ďalším filmom, bolo pre mňa obzvlášť pekné. Nielen preto, že mi prinieslo taký úspech, ale tiež preto, že snímky boli blízke môjmu zmýšľaniu. Základnými myšlienkami boli sloboda a nezávislosť. Nepotreboval som dlho premýšľať, aby mi napadli správne noty, hudba zo mňa skrátka vychádzala. Azda aj preto si získala takú popularitu,“ spomína skladateľ.

Hlavnou črtou hudby k snímke Robin Hood z roku 1991, ktorej autorom je Michael Kamen (1948–2003), je predovšetkým vykresľovanie nálad a atmosféry v súlade s dianím vo filme, bez exponovania výrazného hudobného materiálu. S filmovým príbehom vytvára natoľko organický celok, že v podobe samostatných hudobných čísel sa na pódiách objavuje zriedkavejšie. O jej popularitu sa zaslúžila predovšetkým pieseň Everything I Do, ktorú preslávil Bryan Adams.

K najznámejším filmovým kompozíciám sa dozaista zaradila partitúra Maxa Steinera (1888–1971) k filmu Odviate vetrom. V marci roku 1939 uprostred nakrúcania snímky producent David O. Selznick upozornil, že by bolo vhodné nájsť skladateľa, ktorý by vytvoril hudbu. Navrhol Maxa Steinera, žijúceho od roku 1915 v USA, priekopníka v tvorbe určitých „leitmotívov“ vo filmovej hudbe. Vo filme Odviate vetrom je využitých 156 minút hudby, zahŕňajúcej 8 motívov viažucich sa k postavám, 2 ľúbostné motívy a tému Tary, ktorá (nielen) po hudobnej stránke snímke dominuje. O niekoľko rokov neskôr Steiner vytvoril z materiálu aj koncertnú suitu.

K snímke Dobrodružstvá Robina Hooda z roku 1938 s Errollom Flynnom v titulnej role vytvoril hudbu popredný tvorca hollywoodskej filmovej hudby, z Rakúska pochádzajúci Erich Wolfgang Korngold (1897–1957), ktorý neskôr skoncipoval aj symfonickú suitu určenú na koncertné predvedenie. Podobne ako mnohé partitúry zlatej hollywoodskej éry, bola aj táto zničená a jednotlivé hudobné čísla, ako napríklad Ľúbostná scéna, existujú vo viacerých autorizovaných i neautorizovaných verziách.

Autorom hudby k slávnemu filmu Ben Hur z roku 1959 je Miklós Rózsa (1907–1995), ktorý si počas svojej kariéry vyslúžil 17 nominácií na Oscara, tri na ocenenie Zlatý glóbus a jedenkrát na cenu Grammy. Posledný z troch Oscarov, ktorých skladateľ získal, bol práve za hudbu k Benovi Hurovi, toho času mimoriadne nákladnému filmu. Na skomponovanie hudby dostal autor veľkorysú lehotu, až jeden rok, a Téma lásky v snímke získala dominantný priestor.

Početné Ceny akadémie, vrátane hudby Mauricea Jarreho (1924–2009), získalo filmové spracovanie Pasternakovho Doktora Živaga s Omarom Sharifom a Julie Christie v hlavných rolách. Jarreho dojemná hudba prepožičiava samotnej snímke značnú integritu, avšak nezabudnuteľná je práve ľúbostná Larina téma, ktorá predstavuje ústredný hudobný prvok filmu.

Filmovými partitúrami sa preslávil aj americký skladateľ a jazzový klavirista argentínskeho pôvodu Lalo Schifrin (1932). Po získaní štipendia na parížskom konzervatóriu študoval u Charlesa Koechlina a Oliviera Messiaena. Parížsky pobyt zároveň využil aj na účinkovanie s miestnymi jazzovými umelcami a v roku 1955 reprezentoval Argentínu na medzinárodnom jazzovom festivale. Po návrate sa mu podarilo všestranne etablovať v umeleckom prostredí. Po presídlení do New Yorku získal uznanie ako klavirista v Gillespieho jazzovom kvintete. Od šesťdesiatych rokov sa intenzívne venoval kompozícii, a to prevažne filmovej hudby. Z prác k televíznym projektom treba spomenúť seriál Mission Impossible. Jazzové zameranie Schifrina sa odrážalo i v jeho partitúrach, v ktorých tieto prvky prepájal s dobovými trendmi klasickej kompozície, vrátane aleatoriky, serializmu či elektroniky.


Pre hudbu Jamesa Hornera (1953), ktorý bol istý čas študentom Györgya Ligetiho, je typické využívanie elektroniky, chorálov, a neraz aj prvkov tradičnej keltskej hudby. Na konte má autorstvo slávnych filmových partitúr (Star Trek, Statočné srdce, Apollo 13 a i.), zlomovým momentom jeho kariéry však bola spolupráca s režisérom Jamesom Cameronom pri tvorbe filmu Titanic. Nielenže išlo o najpredávanejší soundtrack, ale navyše Horner získal dvoch Oscarov – za najlepšiu hudbu aj pieseň (My Heart Will Go On, skomponovaná spolu s Willom Jenningsom), ako aj tri ocenenia Grammy a dva Zlaté glóbusy.

V roku 2003 dostal Hans Zimmer (1957) ponuku od producenta Jerryho Bruckheimera, ktorý mu navrhol prepracovať hudbu k filmu Piráti z Karibiku: Kliatba čiernej perly (réžia Gore Vrbinski). Zimmer sa v tom období sústreďoval na tvorbu hudby k filmu Posledný samuraj, preto na túto úlohu angažoval Klausa Badelta, pričom sám mu dodal časť hudobno-tematického materiálu. Hudbu k dvom pokračovaniam trilógie Pirátov však už skomponoval samostatne. Jeho prístup k hudobnej tvorbe charakterizuje časté využívanie syntetických zvukov, samplovania, steel drums, japonských a afrických bicích nástrojov a tiež zborov. Je držiteľom viacerých prestížnych ocenení ako Oscar a Zlatý glóbus (Leví kráľ), Grammy (Crimson Tide, spolu s J. Newtonom Howardom The Dark Knight) a i. Po roku 2000 sa Hans Zimmer podieľal na tvorbe mnohých úspešných filmov – Gladiátor, Posledný samuraj, Da Vinciho Kód, Pearl Harbor a ď.

K najuznávanejším autorom filmovej hudby sa zaradil i Newyorčan John Williams (1932). Kariéra skladateľa začala už v 60. rokoch hudbou k televíznym seriálom (Peter Gunn, Wagon Train, Gilligan‘s Island a Lost in Space) a dostal možnosť spolupracovať s vplyvnými osobnosťami (Franz Waxman, Henry Mancini, André Previn a i.). Za pôvodnú filmovú hudbu bol John Williams 40-krát nominovaný na Oscara, pričom prvého získal ešte v roku 1969 za partitúru k Údoliu bábik a následne sa stal najuznávanejším skladateľom v histórii filmovej hudby. V roku 1972 získal prvú Cenu akadémie za adaptáciu hudby Jerryho Bocka k Fidlikantovi na streche. Uznanie Williamsovi ešte dávnejšie priniesli dva projekty, z ktorých sa vyvinula úspešná a dlhoročná spolupráca. So Stevenom Spielbergom začalo Williamsa spájať priateľstvo od roku 1974, kedy sa spolupodieľali na filme Sugarland Express. Po úspechu s filmom Čeľuste (1975) sa John Williams stal Spielbergovým „dvorným“ skladateľom. Ešte počas práce na Čeľustiach ho Spielberg predstavil Georgovi Lucasovi, ktorý s ním ihneď konzultoval svoje vízie o plánovaných Star WarsHviezdnych vojnách a postupne sa vyvinula nová dlhodobá spolupráca. Prvou sfilmovanou epizódou sa stali Star Wars IV: The New Hope / Hviezdne vojny IV: Nová nádej (1977). Režisér si k futuristickým Star Wars predstavoval soundtrack, vychádzajúci skôr z hudby 19. storočia. Najskôr síce uvažoval o použití už existujúcej hudby, Williams však nesúhlasil. Jeho víziou bola určitá tematická jednoliatosť. Zvolil formu „leitmotívov“ k jednotlivým postavám, ktoré následne rozvíjal v súlade s príbehom, a to by v prípade vopred danej hudby nebolo možné. So scenárom sa John Williams oboznámil ešte roku 1975, komponovať však začal až od chvíle, keď začiatkom roka 1977 uvidel ukážku z filmu. Suverénnymi orchestrálnymi partitúrami sa John Williams zaslúžil o vyhranenie originálneho symfonického štýlu vo filmovej hudbe. Nominácie na Oscara skladateľovi prinieslo príťažlivé hudobné stvárnenie dobrodružných filmov (opäť Stevena Spielberga), spájajúcich sa s hrdinom menom Indiana Jones, a to vrátane filmu Dobyvatelia stratenej archy z roku 1981. O rok neskôr vznikol film Stevena Spielberga E. T. Mimozemšťan. Hudba sprostredkúva dobrosrdečnosť príbehu, nevinnosť i citové prežívanie detskej duše, éterický motív symbolizuje slobodu a jemná, sláčikovými nástrojmi nesená téma predstavuje oddané priateľstvo hlavného hrdinu Elliotta s návštevníkom z vesmíru. Scény so záverečnou naháňačkou, ako aj následnou rozlúčkou priateľov predstavujú ojedinelý prípad vo filmovej histórii, pretože dianie na filmovom plátne bolo dodatočne prispôsobené skladateľovmu zámeru. Za hudbu k filmu E. T. Mimozemšťan získal John Williams svojho štvrtého Oscara.

Eva Planková

[ Bibliografický údaj: PLANKOVÁ, Eva: Text ku koncertu 20., 21. a 22. 4. 2017, in: Slovenská filharmónia, Populárny cyklus C, 68. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2017 ]Pracujeme na životopisoch.

© 2017 Slovenská filharmónia

Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.

www.filharmonia.sk