Slovenská filharmónia
Koncert môžete sledovať v Online archíve Slovenskej filharmónie.Organový recitál III – Monika Melcová
Nedeľa 12. 4. 2015, 16.00 h
O – Organové koncerty
Koncertná sieň Slovenskej filharmónie
Účinkujú
Monika Melcová organ
Program
Jacques Boyvin (1649?–1706) Suite du Quatrième TonGrand Prélude à 5 parties
Trio
Dialogue de Récits
Dialogue en Fugue
Petit prélude
Bert Matter Fantaisie sur Une jeune fillette
Monika Melcová (1974) Improvizácia na hugenotský žalm
Johann Sebastian Bach (1685–1750) Concerto D dur, BWV 972 podľa Vivaldiho, RV 230
Allegro
Larghetto
Allegro
PrestávkaGabriel Fauré (1845–1924) [upr. Georges Piper] Pavane, op. 50
Gorka Cuesta Tvár vetra / Le visage du vent
Monika Melcová (1974) Improvizácia
Jacques Boyvin (1653–1706) sa narodil v Paríži, kde sa vyučil hre na organe. V roku 1674 sa stal titulárnym organistom Katedrály Notre-Dame v Rouen. Počas celoživotného pôsobenia na tomto poste dohliadal na rekonštrukciu organa, ktorú realizoval známy parížsky organár Robert Clicquot (1645–1719). Výsledkom tejto rekonštrukcie bol monumentálny 4-manuálový organ. Boyvin zanechal dve organové knižky (livres d ́orgue), ktoré vznikli v rokoch 1689 a 1700. Každá je napísaná v ôsmich cirkevných tónoch a spolu obsahujú 120 častí v 16 suitách. Druhá organová knižka obsahuje registračné pokyny, ktoré sú základným zdrojom pre registráciu francúzskej organovej hudby epochy Ľudovíta XIV.
Holandský organista a skladateľ Bert Matter (1937) bol 33 rokov (1969–2002) organistom v St. Walburgiskerk v Zutphene, kde hrával na organe, ktorý v roku 1639 na základoch ešte staršieho organa postavil organár Hans Henrich Bader. Nástroj bol v roku 1813 dispozične pozmenený a rozšírený. V roku 1996 reštaurovaný a prinavrátený do pôvodného stavu z roku 1639 a dnes je jedným z najväčších zachovaných organov z obdobia neskorej renesancie v Holandsku. Matter nazýva tento nástroj jedným zo svojich učiteľov, pričom obzvlášť obdivuje jeho flautové registre.
Bert Matter študoval hru na klavíri a na organe na Konzervatóriu v Rotterdame. V roku 1967 vyučoval hudobnú teóriu na Konzervatóriu v Utrechte a v roku 1969 sa stal vedúcim organového oddelenia v Arnheme. Učiteľom organovej improvizácie mu bol Cor Lee. O svojej improvizácii sa vyjadril nasledovne: „Zo začiatku som improvizoval ‚podľa pravidiel‘, ale nakoniec som sa rozhodol improvizovať iba tak, ako sa mne páči. A tak som aj urobil a zaujímavé na tom je, že ľuďom v kostole sa to tiež viac páči.“ Okrem Fantaisie sur Une jeune fillette napísal pre organ Meditáciu na žalm 139, Fantáziu na Von Gott will ich nicht lassen a partitu Wie schön leuchtet der Morgenstern. V súčasnosti žije na vidieku. Pred odchodom na dôchodok rozdal podstatnú časť svojej hudobnej knižnice svojim študentom, ktorí mu za to z vďaky nahrali CD s jeho dielami.
Ani geniálny Johann Sebastian Bach nebol vo svojej kompozičnej činnosti na začiatku svojej kariéry dokonalý. Jeho prvý životopisec Johann Nikolaus Forkel opisuje jeho začiatky ako „preháňanie sa po nástroji sem a tam a skákanie po ňom hore a dolu.“ Bach však, ako pokračuje Forkel ďalej, nezostal dlho na tejto ceste. Pocítil, že vec nie je vybavená večnými behmi a skokmi, že je nutné do myšlienok zakomponovať poriadok, súvislosti a pomer a že k dosiahnutiu takýchto cieľov je potrebný nejaký návod. Ako takýto návod mu poslúžili práve vydané husľové koncerty Antonia Vivaldiho. V rokoch 1708– 1717 pôsobil Bach ako dvorný organista a komorný hudobník na dvore princa Johanna Ernsta vo Weimare. Johann Ernst bol hudobníkom na profesionálnej úrovni a v roku 1713 absolvoval študijnú cestu po Nizozemsku. Je dosť pravdepodobné, že sa v Amsterdame stretol s nevidiacim organistom Janom Jacobom Graafom, ktorý bol známy tým, že najmodernejšie talianske koncerty interpretoval na čembale. Toto pravdepodobne inšpirovalo Bacha a jeho kolegu Johanna Gottfrieda Walthera k podobným transkripciám pre čembalo alebo organ. Pre organ upravil Bach päť koncertov (BWV 592–596), z toho tri Vivaldiho a dva koncerty svojho zamestnávateľa princa Johanna Ernsta. Pod opusovými číslami BWV 972–987 sa nachádzajú okrem Vivaldiho koncertov čembalové transkripcie ďalších slávnych talianskych skladateľov ako napríklad Alessandra a Benedetta Marcellových, Giuseppa Torelliho. Súborne sú tieto transkripcie označené ako „16 koncertov podľa rozličných majstrov“. Pôsobivosť týchto skladieb, ako aj skúsenosti s organovými transkripciami (BWV 592– 596) inšpiruje organistov, aby siahali aj po čembalových transkripciách a s miernymi úpravami ich hrali na kráľovskom nástroji.
Názov pavane pochádza z rovnomenného španielskeho dvorného tanca. Gabriel Fauré napísal Pavanu, opus 50 v roku 1880 pôvodne pre klavír. Oveľa známejšia je však jej orchestrálna verzia z roku 1887 s obligátnym zborom. Obsadenie je skromné, pretože skladateľ zamýšľal uviesť dielo na letných koncertoch. Skladbu venoval svojej patrónke, barónke Alžbete Greffulheovej. Sám skladateľ opisuje skladbu ako „elegantnú, ale inak nie dôležitú“. Pavana si však od začiatku získavala obrovskú popularitu, že dodnes zaznieva v rôznych úpravách, organ nevynímajúc. Stala sa skladbou sui generis a to do takej miery, že Faurého nasledovatelia (Ravel, Debussy) tiež začali písať svoje pavany.
Gorka Cuesta sa narodil v roku 1969 v španielskom meste San Sebastian. Hru na organe, hudobnú teóriu a kompozíciu študoval na prestížnych hudobných školách v Španielsku a vo Francúzsku (Conservatoire National de Région de Bayonne, Conservatoire National Supérieur Musique et Danse de Lyon). V štúdiu kompozície pokračoval na parížskom Konzervatóriu Erika Satieho pod vedením skladateľky Edith Canat de Chizy. Ako skladateľ získal množstvo ocenení ako napríklad 1. cenu na tretej Európskej súťaži organových kompozícií Rocco Rodio (Taliansko 2004), Cristobal Halffer Prize (2008), špeciálnu cenu za organ Competition of Composition of Sacred Music of the Cathedral of Monaco v roku 2009 atď. Gorka Cuesta komponoval na objednávku pre také inštitúcie ako Quincena Musical San Sebastian alebo Národný orchester Lyon. V súčasnosti pôsobí ako organista Baziliky Panny Márie v San Sebastian.
Le visage du vent / Tvár vetra je cyklická skladba s rytmicky výrazným motívom. Hudobná reč kompozície je ovplyvnená tretím módom Oliviera Messiaena s celotónovými postupmi. Registračné pokyny skladateľ prispôsobil svojmu organu v Bazilike Santa Maria v San Sebastiane. Tento nástroj postavil slávny francúzsky organár Cavaille-Coll a je jedným z najpôsobivejších nástrojov v symfonickom štýle. Za skladbu Le visage du vent získal Gorka Cuesta v roku 2008 prvú cenu na kompozičnej súťaži Cristobal Halffter.
Stanislav Šurin
[ Bibliografický údaj: ŠURIN, Stanislav: Text ku koncertu 12. 4. 2015, in: Slovenská filharmónia, Organové koncerty, cyklus O3, 66. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2015 ]Pracujeme na životopisoch.© 2015 Slovenská filharmónia
Slovenská filharmónia, Medená 3, 816 01 Bratislava. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Slovenská filharmónia vyhotovuje obrazové snímky a zvukové a zvukovo-obrazové záznamy z koncertov a je oprávnená ich použiť primeraným spôsobom na umelecké účely.
