Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

[ AUDIO – 01:14:42 ] [ AUDIO – 01:14:42 ] [ video > ]

  Prehrať audioPlay audio
00:00
00:00
  • Off
  • Subtitles
  • Titulky

  Bulletin ku koncertu

[ Autor textu: Kristína Gotthardt ]

Pol roka pred smrťou skomponoval Franz Schubert Tri klavírne kusy D.946, ktoré sú dôkazom jeho skladateľského dozrievania. Spolu s Impromptami D.899D.935Moments musicaux D.780 vznikli v rozpätí rokov 1823 – 1828 a predstavujú charakterové kusy v sonátovom štýle. Na svoje vydanie čakali dlhých štyridsať rokov, kým tak neurobil Johannes Brahms. Ťažko teda povedať, či by tieto tri skladby vydal v spoločnej zbierke aj sám Schubert, možno práve preto dostali len neutrálny názov Tri klavírne kusy. Klavírna skladba č. 1 es mol, D. 946 je teda prvou časťou zbierky. V týchto neskorých Schubertových klavírnych dielach počuť širokú škálu emócií a výrazovo by mohli poľahky súperiť s neskorými sonátami Beethovena.

S ešte väčším emočným náboj začína päťčasťová Sonáta pre klavír č. 3 f mol, op. 5 skladateľa Johannesa Brahmsa. Dielo napísal v roku 1853, venované bolo kontese Ide von Hohental pravdepodobne preto, že zamestnala skladateľovho mladšieho brata Fritza ako učiteľa hudby svojich detí. Expresívny úvod striedajú kontrastné tiché lyrické pasáže. Verše poeta Sternaua sú ideovým východiskom druhej časti sonáty Andante espressivo – „Stmieva sa, mesiac svieti; dve srdcia sú v jednom v láske spojené v objatí šťasteny.“ Táto spevná romantická časť je prudkým kontrastom k predchádzajúcemu hudobnému priebehu. Ťažko veriť, že toto mohutné a dnes už cenené dielo vydavateľstvo Breitkopf & Härtel odmietlo vydať. Ťažko uveriť i faktu, že túto sonátu napísal Brahms ako dvadsaťročný a zaujímavé je i to, že viac klavírnych sonát už skladateľ nenapísal, akoby ňou dosiahol osobný vrchol sonátového žánru.

Jedna téma a predsa vždy zaznie inak – variácia. Wolfganga Amadea Mozarta komponovanie variácií jednak bavilo a jednak boli pre neho výhodné hneď z dvoch hľadísk. V prvom rade počas svojich koncertov zvykol improvizovať, takže ich vymyslel tak či tak. V druhom rade ich vedel využiť vo vyučovacom procese, samozrejme len v prípade ak ich aj zapísal. A čo bolo na papieri, to sa dalo speňažiť aj predajom. Okrem toho variácie patrili počas Mozartovho života medzi jedny z jeho najpopulárnejších diel. Počas pobytu v Postupime (1789) sa chcel Mozart zapáčiť kráľovi Frederikovi Williamovi II a tiež jeho dvornému kapelníkovi Jeanovi-Pierrovi Duportovi. S vidinou potenciálneho získania miesta v dvornej kapele sa Mozart rozhodol vytvoriť variácie na tému z kráľovej obľúbenej skladby Šesť sonát pre violončelo op.3 od Duporta. Zrodilo sa tak dielo 9 variácií D dur na Menuet Jeana-Pierra Duporta, KV 573, ktoré žiaľ Mozartovi neprinieslo očakávanú priazeň kráľa.

Mozartova hudba sa zas stala inšpiratívnym zdrojom pre maďarského klavírneho virtuóza a skladateľa Franza Liszta, ktorý posunul umenie transkripcií na vyššiu úroveň a inšpiroval tak celý ďalší rad skladateľov (Busoni, Rachmaninov, Grainger). Liszt jednak transkriboval kompozície iných nástrojových obsadení pre klavír v pôvodnej forme a jednak transkriboval a parafrázoval vokálno-inštrumentálne diela, pri ktorých do hudby voľne zasahoval a pretváral ju. Takým prípadom je i Lacrimosa z Rekviem d mol, KV 626. Okrem Lacrimosy upravil Liszt i ďalšiu časť z Rekviem – Confutatis maledictis a Ave verum corpus. Podľa pamätí Lisztovho žiaka Augusta Gollericha zahral skladateľ všetky spomínané diela počas Silvestra 1855, pričom ich označil za „Lisztových obľúbencov“.

Podľa skladateľov a diel, ktoré si Liszt vyberal na transkripcie možno určiť i hudbu, ktorú mal rád on sám. Do tejto kategórie sa dostal i Giuseppe Verdi – Koncertná parafráza na operu Rigoletto, S. 434 je príkladom Lisztovho majstrovstva vo využití materiálu a zároveň vlastného hráčskeho a skladateľského majstrovstva. Keďže ide o koncertnú parafrázu je pochopiteľné, že v nej chcel Liszt ukázať svoje hráčske schopnosti. Z Rigoletta vyberá kvarteto z III. dejstva, ktorého dramatický náboj kombinuje s introdukciou, repetíciou strednej časti a so záverečnou bravúrnou kódou.

Transcendentálne etudy Liszt pravdepodobne napísal ešte ako 15 ročný, pôvodne bolo dvanásť etúd technicky podstatne jednoduchších, no väčšina melodických nápadov ostala zachovaná i v neskoršej revízii. Prvá revízia diela z roku 1837 odhaľuje ako sa vyvíjalo Lisztovo hráčske umenie, aký veľký rozlet dosiahla jeho fantázia a kam sa posunuli hranice práce so zvukom. Schumann v recenzii diela zhodnotil, že hráčska obtiažnosť etúd je tak vysoká, že Liszt nájde sotva pár klaviristov, ktorí budú schopní etudy uspokojivo zahrať. Skrz svoju vlastnú skúsenosť počas uvádzania etúd na koncertoch sa Liszt neskôr rozhodol niektoré pasáže zjednodušiť a sústrediť na vybalansovanie technických a hudobných elementov. Transcendentálna etuda č. 12 Chasse-neige, S. 139 predstavuje snehovú búrku, ktorá sa hudobne odohráva v rámci sledu chromatických stupníc. Na dokreslenie mrazivej situácie využíva i tremolá a pomaly padajúci sneh zas necháva priestor pre rast melódie.

Kristína Gotthardt

–––––
Bibliografický údaj: GOTTHARDT, Kristína: Text ku koncertu 11. 1. 2022, in: Slovenská filharmónia, Cyklus K, 73. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2022

  Životopisy

MIROSLAV SEKERA

hrá na klavíri od troch rokov, kedy jeho nevšedný talent objavila vynikajúca pedagogička Zdena Janžurová. Súčasne s klavírom študoval hru na husle. Vďaka umeniu hry na oba nástroje bol vybraný do role malého Mozarta v oskarovom filme „Amadeus“ režiséra Miloša Formana. Na husle i na klavír hral až do svojho prijatia na Pražské Konzervatórium, kedy sa rozhodol pre štúdium hry na klavíri (E. Bogunioveá, M. Ballý). V štúdiách pokračoval na Hudobnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe (M. Langer), ktorú dokončil ako najúspešnější študent roku 1999.

Miroslav Sekera je víťazom Medzinárodnej súťaže J. Brahmsa v rakúskom Portschachu (2002). Získal aj 1. cenu v súťaži F. Chopina v Mariánských Lázňach, 1. cenu v súťaži usporiadanej HAMU (Stipendium firmy YAMAHA), 2. cenu na Medzinárodnej súťaži v Gaillardu vo Francúzsku a v New Yorku obdržal cenu hudobnej spoločnosti „Salon de Virtuosi“. V roku 2006 mu vyšlo za podpory Nadácie Českého hudobného fondu sólové CD (Multisonic) s dielami J. Brahmsa, D. Scarlattiho a M. Moszkovského. Pre súčasného bostonského hudobného skladateľa Josepha Summera nahral v USA 7 CD, ktoré vydali nahrávacie spoločnosti Albany Records a Navona Records. Sekera navštívil ako sólový i komorný hráč prestížne pódia ako Wien Konzerthaus, Musikverein vo Viedni, The Kennedy Center vo Washingtone, Opera City Concert Hall v Tokiu a mnoho ďalších.

Pravidelne spolupracuje s Českým rozhlasom. Už druhý raz vystúpil ako sólista so symfonickým orchestrom FOK pod vedením dirigenta Jiřího Kouta. K jeho stálym umeleckým partnerom patrí huslista Josef Špaček, mezzosopranistka Dagmar Pecková, či hornista Radek Baborák. V roku 2016 debutoval v Dvořákovej sieni pražského Rudolfina v rámci cyklu „Svetová klavírna tvorba“. V roku 2018 vystúpil na klavírnom festivale R. Firkušného. V roku 2019 koncertoval po Japonsku s legendárnym violončelistom Tsuyoshi Tsutsumom a v tom istom roku vystúpil ako sólista s  2. klavírnym koncertom J. Brahmsa na Medzinárodnom festivale v japonskej Karuizawe.

Miroslav Sekera – Klavírny recitál

Utorok 11. 1. 2022, 19.00 h
K – Klavír a klaviristi, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie