Vianočný koncertChristmas Concert

[ Autor textu: Andrej Prachár ]

Vianoce, čas radosti, lásky a pokoja. Sviatky, počas ktorých sa stretne celá rodina a spoločne prežívajú najkrajšie chvíle v roku. S každou pribúdajúcou hodinou Štedrého dňa sa nám postupne odkrýva tajomstvo Vianoc. Tí najmenší sú v nedočkavom očakávaní vianočných prekvapení, ktoré nájdu pod stromčekom... Samotnú atmosféru týchto sviatkov nám ešte väčšmi spríjemňuje krásna hudba. Vieme si predstaviť Vianoce bez hudby, bez vianočných kolied a piesní? Ak nie, tak veríme, že práve dnešný koncert bude tým „pravým orechovým“ a spolu s nami si vychutnáte tie najkrajšie a najobľúbenejšie vianočné melódie.

Ako o Vianociach povedal Harlan Miller, hráč amerického futbalu: „Prajem si, aby sme mohli atmosféru Vianoc vložiť do pohárov a každý mesiac jeden otvorili.“

Leroy Anderson patrí k všestranným skladateľom. Komponoval skladby, v ktorých napodobňoval tikot hodín (The Syncopated Clock), jazdu na saniach zasneženou krajinou (Sleigh Ride), či prácu na písacích strojoch (The Typewriter). Andersonova kompozícia Vianočný festival / Christmas festival je oslavou Vianoc a nezabudnuteľných chvíľ strávených počas týchto sviatkov v kruhu najbližších. Skladba má charakter koncertnej ouvertúry, ktorá je vystavaná z najznámejších a najobľúbenejších vianočných melódií. Anderson si ako hlavný hudobný materiál pre spracovanie zvolil osem tradičných vianočných kolied a svetskú pieseň Jingle Bells.

Dnešný deň sa radujme a Dobrý pastier sa narodil môžeme označiť za jedny z najznámejších a najkrajších slovenských kolied. Ich melódie sa počas Vianoc rozliehajú nejednou domácnosťou. Obidve koledy boli aj súčasťou vianočného repertoáru veľkých slovenských operných spevákov Edity Gruberovej a Petra Dvorského. Inšpiráciou boli aj pre slovenskú skladateľku Ľubicu Čekovskú, ktorej diela znejú ako na domácich, tak aj na zahraničných pódiách. Koledy zaznejú v úprave pre zbor a orchester, v ktorej dáva priestor vyniknúť nielen spevákom, ale aj samotnému orchestru.

Skladateľ a dirigent Zdeněk Macháček sa radí k popredným osobnostiam operety a muzikálu. Počas svojej bohatej kariéry spolupracoval s mnohými domácimi aj zahraničnými divadelnými súbormi a orchestrami. Dlhoročne pôsobil v divadle Nová Scéna v Bratislave, ktoré sa za jeho pôsobenia zaradilo medzi popredné divadelné scény. Zmes vianočných kolied poslucháča v očakávaní pravého ducha Vianoc vtiahne svojou iskrivou, ligotavou a očarujúcou náladou. Postupne zaznejú v úprave pre zbor a orchester slovenské koledy Do mesta Betlehema; Pastieri, pastieri; Búvaj, dieťa krásne a francúzska tradičná koleda Les Anges dans nos campagnes (Gloria in excelsis Deo).

Edvard Grieg je jednou z najvýraznejších skladateľských osobností druhej polovice 19. storočia. Aj na základe jeho bohatého a jedinečného kompozičného odkazu ho môžeme označiť za najväčšiu ikonu nórskej hudby a kultúry. Griegova hudba k dráme Henrika Ibsena Peer Gynt skvelým spôsobom dokresľuje fantazijný príbeh nórskej mytológie a patrí všeobecne k najpopulárnejším orchestrálnym kompozíciám nórskeho skladateľa. Ranná nálada svojím ľúbezným charakterom a pôvabným flautovým sólom evokuje ranné brieždenie. Solveigina pieseň zasiahne poslucháča svojou lyrickou krehkosťou.

Nemecký skladateľ Franz Schubert povýšil svojím kompozičným majstrovstvom piesňovú tvorbu na novú úroveň. Bohaté harmonické postupy, ako aj nekončiaci dar melodiky sa nesú naprieč celým jeho skladateľským odkazom. Schubert sa tak bezpochyby zaradil medzi najvýraznejších predstaviteľov nemeckej romantickej piesne. Vo svojej piesňovej tvorbe zanechal tri piesne s názvom Wiegenlied (Uspávanka). Jedna z nich, označovaná aj ako Mille cherubini in coro, D. 498 vznikla v roku 1816. Schubert nám predostiera krehkú, srdečnú až priezračne čistú melódiu, ktorá v človeku dokáže prebudiť pestrofarebnú paletu emócií. Uspávanka je pravdepodobne Schubertovým epitafom dedikovaným jeho predčasne zosnulým súrodencom.

Modlitbu Ave Maria zhudobnili mnohí skladatelia, medzi najslávnejšie patria najmä Schubertove a Gounodove. Na dnešnom koncerte odznie skladba, ktorej autorstvo býva sporné. Podľa niektorých je autorom diela Giulio Caccini , taliansky ranobarokový skladateľ, iní poukazujú na to, že autorom je málo známy ruský skladateľ a gitarista Vladimir Vavilov. Napriek protichodným názorom môžeme s istotou povedať, že Ave Maria si získala srdcia poslucháčov a interpretov po celom svete. Jednoduchá melódia okúzli poslucháča svojou zázračnou nevinnosťou.

Trubkárova uspávanka / The Trumpeter’s Lullaby Leroya Andersona je skladbou presólovú trúbku so sprievodom orchestra. Skladba vznikla na žiadosť Rogera Voisina, prvého trubkára orchestra Boston Pops. Zámerom bolo odlíšiť sa od zaužívaných skladieb pre sólovú trúbku, ktoré sa často stránke vyznačovali triumfálnym a vojenským charakterom. Výsledkom je hudobne šarmantné dielo, v ktorom hravé tóny trúbky adekvátne dopĺňa jemný orchestrálny sprievod dokresľujúci uspávankový ráz.

Jazda saní / Sleigh Ride od toho istého autora patrí k z jeho najznámejším kompozíciám. Má v poslucháčovi evokovať jazdu na saniach zasneženou krajinou. Primárnou ambíciou skladateľa však nebolo vytvoriť vianočnú hudbu. Skladba vznikala počas letných, horúcich dní. Jej pilierom je úsmevná a optimistická hlavná téma, ktorá sa ihneď vryje do pamäti každého poslucháča. Sprevádzajú ju rolničky, plieskanie bičom, dupot a či erdžanie koní ženúcich sa rozprávkovo zasneženou krajinou.

Latinský hymnus Adeste fideles je jednou z najznámejších vianočných melódií na celom svete. O pôvodnej verzii hymnu veľa nevieme. Za jedného z autorov dnes známej verzie je považovaný John Francis Wade, ktorý melódiu hymnu v priebehu 19. storočia zaznamenal. Od polovice tohto storočia je rozšírená aj anglická verzia hymnu pod názvom O Come, All Ye Faithful. Vznešený charakter diela navodzuje slávnostnú a výnimočnú atmosféru.

Adagio g mol, pôvodne považované za kompozíciu talianskeho barokového skladateľa Tomasa Albinoniho patrí k mimoriadne populárnym dielam. Jej objav je pripisovaný talianskemu muzikológovi Removi Giazottovi , ktorý v priebehu 20. storočia objavil v archíve fragment Albinoniho diela, ktoré dokomponoval do súčasnej, nám známej podoby. Na poslucháča zapôsobí nežnou, až éterickou atmosférou.

Rakúsky skladateľ, dirigent a hudobník Johann Ritter von Herbeck bol v priebehu 19. storočia jednou z aktívne činných osobností viedenského hudobného života. Začínajúc ako hudobník – samouk sa dopracoval až na pozíciu riaditeľa Cisárskej dvornej opery. Pueri concinite pre tenor, zbor a orchester je dielom interpretovaným po celom svete. Vianočná skladba povznášajúco ohlasuje narodenie Božieho syna.

Skladba Zabudnuté sny / Forgotten Dreams pre klavír a orchester nám predstavuje Leroya Andersona opäť v inej polohe. Skladba sa od začiatku do konca nesie v zasnenom, romantickom duchu vzbudzujúcom miestami až nostalgickú atmosféru.

César Franck, skladateľ belgicko-francúzskeho pôvodu patril k popredným osobnostiam európskej hudby 2. polovice 19. storočia. Jeho hudba sa vyznačuje originálnyni melodickými a harmonickými postupmi. Autorove kompozičné aktivity sa prejavili najmä na poli hudby symfonickej, komornej, ale aj v tvorbe pre organ a klavír. Franckov hymnus Panis angelicus je súčasťou dramaturgie snáď každého vianočného koncertu. Dojímavá a okúzľujúca melódia pozvoľne plynie ruka v ruke s podmanivým inštrumentálnym sprievodom.

John Rutter patrí od šesťdesiatych rokov 20. storočia k popredným anglickým skladateľom. Úspechy zožal aj ako zborový dirigent a hudobný vedec. Vo sfére zborovej hudby sa preslávil aj ako skladateľ. Poslucháčom sú dôverne známe jeho diela ako Magnificat, či Requiem. Hymnus For the beauty of the Earth vznikol na báseň pomerne neznámeho viktoriánskeho básnika Folliotta S. Pierponta. Je poďakovaním Bohu za „krásu zeme“, „krásu každej hodiny dňa a noci“, „radosť z ľudskej lásky“... Rutter sa inšpiruje tradičnými viktoriánskymi hymnami a odieva ich do nového, modernejšieho šatu. Hudba svojím vľúdnym, prívetivým hlasom tlmočí posolstvo lásky a dobra.

Meno Franz Xaver Gruber je neodmysliteľne spojené s najpopulárnejšou a najkrajšou vianočnou koledou Tichá noc. Rakúsky skladateľ, organista a hudobný pedagóg dokončil túto koledu presne na Štedrý deň. O pár hodín na to premiérovo odznela na polnočnej omši. Keďže miestny organ bol v tom čase nefunkčný, Tichú noc uviedli so sprievodom gitary. Gruberova inšpirácia vychádzala ako z rakúskej ľudovej, tak aj z talianskej pastorálnej hudby. Jednoduchá, nežná a srdečná melódia zintenzívňuje prežívanie nevšedných vianočných dní. Gruber svojou koledou venoval svetu ten najkrajší vianočný darček.

Andrej Prachár