Koncert v rámci festivalu Nová slovenská hudbaConcert in cooperation with The New Slovak Music Festival

[ Autor textu: Slávka Ferencová (ed.) ]

Keď som pred rokmi pri jednej skúške v bratislavskej Redute počula hrať Ivana a Dianu Buffa, vedela som hneď, že pre nich raz napíšem koncert pre dva klavíre a orchester. Lepšie povedané, koncert sa začal písať sám už od tohto prvého momentu. Mimoriadna intenzita hry týchto dvoch hráčov, ojedinele silný kontakt medzi nimi a zázračná pestrosť ich bohatej farebnej i dynamickej škály sa ma v danom momente dotkli tak hlboko, že už počas znenia skladby, ktorú vtedy interpretovali, vo mne začala znieť hudba nová, hudba iba pre nich dvoch. Sediac v sále úplne sama, oproti mne iba orchester a dvaja sólisti, som si do najmenšieho detailu vychutnávala hru vzdušnú, hravú, virtuóznu, radostnú, suverénnu a podanú s takou ľahkosťou, akoby za ňou ani nejestvovali hodiny a hodiny tvrdej práce.

Prvá časť skladby Neprítomnosť / Abwesenheit vznikla takmer bezprostredne po tomto zážitku, počas podpory štátneho štipendia rakúskeho ministerstva kultúry. V orchestrálnom obsadení som zároveň uskutočnila zmeny, ktoré som plánovala vyskúšať už dlhé roky a to zmeniť farbu orchestra použitím pozmeneného zostavenia nástrojov. V tomto prípade sú party druhých huslí a viol nahradené desiatimi akordeónmi. Druhú časť som potom dokončila s pomocou podpory mimoriadneho štipendia slovenského Hudobného fondu v rokoch 2020-2021.

Pokým prvá časť vychádza z dialógu sólistov, napätia medzi navzájom si podávajúcimi tónmi a motívmi, druhá časť je postavená na jedinom symetrickom akorde, ktorého jednotlivé čiastkové tónové zoskupenia sa vynárajú v rozličných rytmických formáciách, až v závere zaznie vo svojej úplnosti, pričom - akoby na dvoch miskách váhy - dynamicky vychádza do popredia raz jeho horná a raz jeho dolná polovica.

Dnešná premiéra je pre mňa výnimočná ešte aj z hľadiska, že z môjho pohľadu ideálnych sólistov bude pri dirigentskom pulte viesť Szymon Bywalec. Zároveň sa chcem poďakovať Slovenskej filharmónii a špeciálne Milanovi Osadskému, ktorý vedie akordeónovú sekciu v tejto skladbe za ich ochotu a odvahu podujať sa na tento experiment. [Jana Kmiťová]

Husľový koncert č. 1 Vertigo, op. 23B, vznikol na objednávku dirigenta Pavla Šnajdra a jeho orchester Brno Contemporary Orchestra v zime 2017-2018. Bol komponovaný priamo pre huslistu Milana Paľu, ktorému je dedikované. Paľa dielo s uvedenými interpretmi premiéroval 30. januára 2018 v brnenskom Besedním domě, sídle Brnianskej filharmónie s veľkým ohlasom kritiky i publika. Koncert má tri časti: Prelude (Theme with 7 variations and Coda), Fugue (as for ́Escape ́) with Cadenza Pascala Manoliosa a Ayre (as for ́Air ́ - In the memory of Dolores O ́Riordan). Pokiaľ sú prvé dve časti koncipované vo virtuóznom štýle a ťažia zo „závratného“ umenia Milana Paľu, tretia časť (žalospev na pamiatku náhleho odchodu známej írskej speváčky) je kontinuálnou gradáciou napätia a eskaláciou expresivity sólového partu až k hraniciam znesiteľného. Preto Vertigo (Závrat). Orchestrálna verzia vznikla na jeseň 2018 a na dnešnom koncerte zaznie vo svetovej premiére. [Marián Lejava]

Chiaroscuro (pre organ a orchester) venujem na pamiatku obetiam pandémie Covid-19. Napísanie diela podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia. [Lukáš Borzík]

Pozadie vzniku skladby Te Deum pre soprán, barytón, miešaný zbor a orchester, op. 93 Vladimíra Bokesa siaha do rokov 1988 až 1990, kedy pracoval na svojom diele Missa Posoniensis, op. 55 (Bratislavská omša). Bezprostredným podnetom pre jeho vznik vtedy boli udalosti Sviečkovej manifestácie 25. marca 1988, kedy polícia vodnými delami rozohnala pokojne sa modliaci dav veriacich. Sirény policajných áut a polievacích sirén našli dokonca svoje zvukomalebné zhudobnenie v centrálnej časti omše (Credo), ktorú skladateľ dokončoval zhodou okolností práve v období novembra 1989. O takmer tri desaťročia neskôr ho oslovil František Mikloško, organizátor Sviečkovej manifestácie a jedna z kľúčových osobností Nežnej revolúcie s výzvou na napísanie nového diela: „Mnohé národy majú svoje Te Deum – Česi vďaka Dvořákovi, Francúzi vďaka Berliozovi, Rakúšania vďaka Haydnovi, Mozartovi či Brucknerovi. Bolo by pekné, keby aj Slováci mali svoje Te Deum – mohli by ste nejaké napísať?“ Vladimír Bokes súhlasil a vzhľadom na blížiace sa 30. výročie Nežnej revolúcie sa rozhodol svoju skladbu venovať práve tejto udalosti. Nejde o prvé Te Deum z pera slovenského skladateľa (viacero zhudobnení tejto oslavnej modlitby vytvoril Ján Levoslav Bella, neskôr napríklad aj Pavol Krška), toto dielo však dopĺňa rad ďalších duchovných kompozícií Vladimíra Bokesa. Bezprostredne po Misse Posoniensis vzniklo aj jeho zhudobnenie latinskej modlitby Otče náš v podobe diela Pater noster pre basbarytón a trúbku, op. 56 (iniciátorom bol Milan Adamčiak a Spoločnosti pre nekonvenčnú hudbu SNEH pri príležitosti prvej návštevy pápeža Jána Pavla II. v roku 1990 – skladba má symbolických 17 taktov) a bezprostredne naň nadväzuje Ave Maria pre soprán a sláčikové kvarteto, op. 56b (1991). Neskôr vznikla dvojica kompozícií pre miešaný zbor, St. Martin (1996) a Loquere mihi (2007), ktoré spolu tvoria cyklus Dva duchovné spevy, op. 65. Doteraz jedinýkrát po duchovnej predlohe v slovenskom jazyku Vladimír Bokes siahol v diele Tri žalmy pre spev a gitaru, op. 89 (2013). [Juraj Bubnáš]

Slávka Ferencová (ed.)