Večer s tangom Astora PiazzolluTango Evening with Astor Piazzolla

[ Autor textu: Eva Miškovičová ]

Argentínsky hudobný skladateľ Astor Piazzolla priniesol do hudby 20. storočia prvky juhoamerickej kultúry. Potomok talianskych imigrantov značnú časť detstva prežil v New yorku, kde nasával atmosférun jazzových klubov a neskôr sám hral v rôznych formáciách na klavíri a bandoneóne. Po návrate do vlasti vo svojich kompozíciách zintenzívnil prepojenie medzi argentínskym tangom, jazzom a klasickou hudbou, ktorej sa začal venovať počas štúdia skladby u Alberta Ginasteru. Študoval diela Ravela, Stravinského, Bartóka či Hindemitha, zdokonaľoval sa v inštrumentácii, harmónii, kontrapunkte a forme klasickej skladby, experimentoval so zvukom, farbou a s modernými hudobnými nástrojmi. Skladateľovo kompozičné úsilie vyústilo do vzniku osobitej hudobnej formy nuevo tango, ktorá sa stala ťažiskom jeho tvorby. V rodnej krajine inovácia tanga spôsobila revolúciu a bola prijímaná s nevôľou a nepochopením. Veľký úspech s ňou však dosiahol v USA a Európe a inšpiroval tak celú generáciu skladateľov. Piazzollova hudba prenikla do filmov, televíznych programov, reklám a napokon sa vďaka popularizácii presadila aj v samotnej Argentíne. Nazývali ho El Gran Astor – Veľký Astor. Založil zoskupenie Quintet Nuevo Tango (bandeón, husle, klavír, elektrická gitara, kontrabas), ktoré uvádzalo a popularizovalo jeho diela.

Počas Večera s tangom Astora Piazzollu zaznie v podaní kvinteta štrnásť samostatných skladieb vyznačujúcich sa charakterovou a dynamickou kontrastnosťou a inštrumentálnou farebnosťou. Piazzolla vo svojich dielach virtuózne pracuje s bandeónom, ktorý je často kontrapunktovaný sólovými husľami v rytmizujúcom a harmonizujúcom sprievode ostatných nástrojov. Úvod a záver večera patrí najefektnejším opusom. Tango venované svojmu starému otcovi Adiós Nonino koncert otvára, melancholické Resurreccion del Angel a populárne Libertango uzatvára.

Druhá polovica koncertu prinesie najhrávanejší skladateľov cyklus Estaciones Porteñas. Štvorčasťová kompozícia pôvodne nebola zamýšľaná ako samostatné dielo. Skladby vznikali postupne a autor ich venoval svojmu súboru Quinteto Nuevo Tango. Prvú časť Verano Porteño, Leto v Buenos Aires skomponoval k hre Rodrígueza Muñoza Melenita de oro v roku 1965. Ďalšiu zo skladieb Invierno Porteño, Zima v Buenos Aires prišla o štyri roky neskôr a posledné dve Primavera Porteño, Jar v Buenos Aires a Otoño Porteño, Jeseň v Buenos Aires zavŕšili cyklus v roku 1970. Piazzolla deklaruje súvis s dielom Vivaldiho Štyri ročné obdobia nielen v názvoch, ale predovšetkým na základe zreteľných citácií jeho motívov, pričom vo svojom spracovaní rešpektuje pôvodnosť a aj usporiadanie častí. Takmer po štvrťstoročí po vytvorení tohto diela skladateľ Leonid Desiatnikov dielo transkriboval pre husle a sláčikový orchester, pričom prepojil Piazzollove a Vivaldiho Štyri ročné obdobia do spoločného koncertného predvedenia. Inverziu ročných období na oboch svetadieloch znázornil zrkadlovým postupom častí.

Banskobystrický skladateľ mladšej generácie Peter Špilák sa začal s hudbou oboznamovať už v útlom detstve vďaka svojej matke, učiteľke klavíra. Po gymnáziu s umeleckým zameraním vyštudoval hudobnú pedagogiku na Univerzite Mateja Bela a neskôr aj kompozíciu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Už počas štúdia boli jeho zborové skladby oceňované na medzinárodných súťažiach a festivaloch. Jeho tvorba zaznieva na koncertných pódiách v Česku, Poľsku, Litve, Švédsku a v Španielsku. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg skladby na svojej alma mater, kde je súčasne dekanom Fakulty múzických umení. Tvorba Petra Špiláka zasahuje takmer do všetkých druhov vokálneho ako aj inštrumentálneho žánru. Je autorom sólových, komorných a koncertantných diel, pričom významnú časť opusov komponuje na podnet priateľov a kolegov. Jeho pôsobenie na základnej umeleckej škole podnietilo vznik skladieb pre deti pre sólo klavír, komorné zoskupenia, ale aj detský sláčikový orchester a keyboard. Úzko spolupracuje so zborovými dirigentmi, komponuje skladby pre sólistov, komorné telesá a zbory, je vnímavým pozorovateľom ich temperamentu, inštrumentálnych a vokálnych predpokladov ako aj umeleckých kvalít, vďaka čomu vytvára osobité diela. V inštrumentálnej tvorbe je jeho najväčšou inšpirátorkou a interpretkou klaviristka Eva Varhaníková, ktorá ho primäla aj k spolupráci so Slovak Nuevo Quinteto.

… with Astor Piazzolla Petra Špiláka s podtitulom Hommage à Astor Piazzolla je súčasťou postupne vznikajúceho cyklu Letters of composers. Zatiaľ tri časti z tohto otvoreného cyklu sú dedikované jubilujúcim skladateľom a písané pre klavír sólo … with Franz Liszt a … with Ján Cikker a pre kvinteto … with Astor Piazzolla. Špilák inšpirovaný rytmami argentínskeho tanga s odkazom na dielo Piazzollu vytvoril kompozíciu, o ktorej povedal: „Napísať skladbu, ktorá vychádza z tanga a pritom neskĺznuť do rudimentárnosti jeho charakteru, ale zachovať temperamentnosť, vášnivosť hudby tanga a predovšetkým udržať koncertný charakter skladby, bolo výzvou. Skladba má klasický trojdielny pôdorys s malým úvodom v klavírnom parte a v závere s malou kódou v tutti. Stredný diel je charakterovo výrazne kontrastný. Predpísané tempá Molto rubato, Molto improvisando poskytujú sólistovi, v tomto prípade akordeonistovi, väčšiu mieru interpretačnej slobody a priestor na emocionálne vyjadrenie sa. Piazzollove tangá sú prepojené s argentínskym tangom vyznačujúcim sa vášňou, melanchóliou, či nostalgiou. Ako protipól som do kompozície inšpirovanej juhoamerickou kultúrou vložil v podobe citácie ľudovej piesne Chodila dievčina po hore plačúci odkaz na kultúru našu – stredoeurópsku. Ide o pieseň, ktorá sa mi vďaka charakteru a melodickej štruktúre javila vhodnou na krátku rubatovú klavírnu introdukciu, bez ďalšieho hudobného rozpracovania v skladbe. Toto riešenie som odpozoroval u samotného Piazzollu a stretávame sa s ním v mnohých jeho skladbách.“

Eva Miškovičová