Mykhaylo Zakhariya – CimbalMykhaylo Zakhariya – Cimbalom

[ Autor textu: Jana Majerová ]

Dnešný koncert je dramaturgicky osviežujúcim a v kontexte zvyčajnej koncepcie i pomerne netradičným „dielikom“ cyklu Hudobná mozaika. Zároveň, program koncertu sám o sebe tvorí pestrú mozaiku čo sa týka obsadenia i zaradenia jednotlivých skladieb, ktoré pochádzajú od autorov píšucich naprieč žánrami, od klasiky po jazz, world music a ďalšie.

Silvius Leopold Weiss (1687 – 1750) bol nemecký skladateľ a lutnista narodený v Poľsku. Bol súčasníkom barokových velikánov ako Johann Sebastian Bach (1685 – 1750), Georg Friedrich Händel (1685 – 1759) či Domenico Scarlatti (1685 – 1757). Podobne ako jeho súrodenci sa začal učiť hrať na lutne už v ranom detstve pod vedením svojho otca. Ako lutnista pôsobil zozačiatku v kapelách rôznych šľachtických dvorov v Poľsku a Nemecku. Jeho hudobný rozvoj významne ovplyvnil niekoľkoročný pobyt v Ríme, kam odišiel v roku 1710, a kde sa zoznámil s viacerými vtedajšími poprednými umelcami. Weissovým najvýznamnejším pôsobiskom sa stali napokon Drážďany. Tamojšiemu dvoru sa po prvýkrát predstavil v roku 1717. Už o rok neskôr sa stal kráľovským komorným lutnistom. Bol považovaný za najlepšieho lutnistu svojej doby, preto niet divu, že patril aj k najlepšie plateným hudobníkom drážďanského dvora, kde pôsobil až do svojej smrti. Ako skladateľ napísal vyše 600 diel pre sólovú lutnu. Jeho kompozície pre lutnu s inými nástrojmi sa, žiaľ, nezachovali v kompletnej podobe. V súčasnosti sa viaceré z jeho skladieb pomerne často hrávajú aj ako transkripcie pre gitaru. Päť častí (Prelude, Allemande, Courante, Sarabande, Gigue) z jeho Suity pre lutnu d mol zaznie v úprave Karin Ehwallner pre altovú citaru alebo hackbrett. Cimbalista Mykhaylo Zakhariya, v snahe dosiahnuť „autentickejšiu farbu a štýlovejšiu interpretáciu“, používa pri hre tohto diela neobalené drevené paličky.

Ukrajinský skladateľ, etnomuzikológ a dirigent Bohdan Kotiuk (1951) pochádza z mesta Ľvov. Je autorom vokálno-inštrumentálnych, symfonických, komorných i sólových diel. Zvláštnu pozornosť venuje aj tvorbe pre cimbal. Jeho Rapsódia č. 2 je skomponovaná v romantickom štýle a jej základný hudobný materiál tvoria tri tanečné témy. Autor v skladbe využíva novátorské techniky hry na cimbale. Ako približuje Mykhaylo Zakhariya, „ide hlavne o veľmi bohaté využitie pedálu a nový spôsob úderu, pri ktorom palička po údere zostáva na strunách, čím vytvára veľmi špecifickú farbu tónu. Ďalším málo používaným spôsobom hry je hra troch tónov naraz pri jednom údere paličkou. Tieto prvky skladateľ preberá z hry rumunských folklórnych cimbalistov. Netradičné je tiež využitie hry opačnou (drevenou) časťou paličiek. Druhá rapsódia je technicky i výrazovo náročná, no veľmi nápaditá a farebná“.

György Kurtág (1926) patrí k najvýznamnejším maďarským skladateľom 20. a 21. storočia. K jeho kolegom-rovesníkom patril i György Ligeti (1923 – 2006), s ktorým sa zoznámil už počas štúdií na renomovanej Hudobnej akadémii Franza Liszta v Budapešti. Oboch skladateľov spájalo celoživotné priateľstvo. V rámci štúdia v Paríži navštevoval Kurtág hodiny kompozície aj u slávnych skladateľov Oliviera Messiaena a Dariusa Milhauda. Okrem skladby sa presadil aj ako klavirista a dlhoročne pôsobil ako pedagóg hry na klavíri a komornej hudby na svojej alma mater v Budapešti. Medzi jeho študentov patrili napríklad András Schiff či Zoltán Kocsis. Pre Kurtágovu hudbu je typická ekonomickosť a koncentrovanosť zvolených prostriedkov. Tvrdil, že „človek dokáže robiť hudbu takmer z ničoho“. Svoj cyklus štyroch expresívnych miniatúr Črepiny / Szálkák, op. 6c napísal v roku 1973 pre cimbal a o päť rokov neskôr ho prepísal i pre klavír (op. 6d).

Ďalší ukrajinský skladateľ Igor Haidenko (1961) študoval kompozíciu v Charkove, ako aj na Petrohradskom konzervatóriu a vo Francúzsku. Jeho tvorba zahŕňa zborové, symfonické, komorné diela, muzikály i hudbu k divadelným predstaveniam. Koncert pre cimbal s orchestrom – Slnečné kolo, ktorý zaznie vo verzii pre cimbal a klavír, autor napísal ako povinnú skladbu pre Medzinárodnú cimbalovú súťaž v Charkove v roku 2004. Podľa Mykhayla Zakhariyu obsahuje cimbalový part „veľké množstvo technických prvkov. Skladateľ kladie dôraz na využitie dvojitého úderu – pre cimbal veľmi charakteristického. V skladbe tým dosahuje dynamizmus, ktorý umocňujú aj virtuózne pasáže. Charakteristický je tiež často využívaný synkopický rytmus. Orchestrálna faktúra je prehľadná, a preto je dobre hrateľná aj v prepise pre klavír.“ Haidenkov jednočasťový cimbalový koncert s kadenciou predstavuje energické, dobre vystavané dielo s veľmi sugestívnym účinkom.

Korene husľového virtuóza a skladateľa Florina Niculescu (1967) siahajú do rumunskej hudobníckej rodiny. Jeho umelecká tvorba je výsledkom syntézy viacerých vplyvov: klasického vzdelania na Hudobnej akadémii Georga Enescua v Bukurešti a v Paríži a umeleckých spoluprác s poprednými hudobníkmi rôznych žánrov, najmä jazzu, jazz fusion a gypsy jazz, ako napríklad s klaviristom Michelom Graillierom, huslistom Stéphanom Grappellim, kontrabasistom Jacquom Vidalom, gitaristami Babikom Reinhardtom, Birélim Lagrèneom, Jimmym Rosenbergom a mnohými ďalšími. Z týchto zdrojov čerpá i jeho komorná skladba Liaison.

Fúzia rôznych vplyvov sa prejavuje aj v tvorbe slovenského multižánrového huslistu, skladateľa a aranžéra Stanislava Palúcha (1977), ktorý sa bravúrne orientuje vo svete jazzu, swingu, fusion, world music, ako aj v ľudovej hudbe. Okolnosti vzniku skladieb, uvedených na tomto koncerte, približuje autor nasledovne: „Pri písaní štyroch skladieb pre Mykhayla Zakhariyu som vychádzal z obsadenia ansámblu, pre ktorý som sa snažil ,ušiť na mieruʻ repertoár, ktorý vyhovuje všetkým zúčastneným hudobníkom a berie ohľad na hudobné žánre, v ktorých sa títo pohybujú. Tiež som chcel vytvoriť kontrast medzi náladami a tempami jednotlivých kusov, čo som dosiahol aj za pomoci žánrovej odlišnosti, pričom spoločným hudobným menovateľom sa stala improvizácia. Swing 77 je písaný v štýle ,jazz manoucheʻ (džezový žáner, ktorého zakladateľom bol legendárny gitarista rómskeho pôvodu Django Reinhardt), no téma v sebe obsahuje prvky východoeurópskej tradičnej hudby. Nad ránom je komponované ako bossa nova – tento žáner vznikol spojením brazílskej tradičnej hudby a cool jazzu, za jeho zakladateľov sa považujú skladateľ Antonio Carlos Jobim a gitarista João Gilberto, vznikol v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Pozdrav z vrchov – celá kompozícia je postavená na krátkej podpolianskej téme, ktorá je spracovaná tromi spôsobmi, posledný je v podpolianskom rytme s použitím typických hudobných variácií v husliach a cimbale. Balada má inšpiráciu v rumunskom mestskom folklóre, v ktorom sa miesi viacero žánrov a nesie v sebe znaky džezovej hudby.“

Poslednú skladbu večera Virtuozitati napísal cimbalista svetového formátu Giani Lincan (1966), pochádzajúci zo známej rumunskej rodiny dlhodobo sa venujúcej rómskej hudbe. Hru na cimbale však vyštudoval aj na Hudobnej akadémii Georga Enescua v Bukurešti. Skúsenosti zbieral tiež počas svojho účinkovania vo viacerých rumunských orchestroch. V roku 1996 presídlil do Holandska. Založil vlastný súbor Lincan Ensemble, s ktorým sa venuje interpretácii rumunskej, maďarskej, ruskej a francúzskej rómskej hudby, jazzu i klasiky. Okrem toho spolupracuje s mnohými ďalšími umelcami a formáciami, vystupuje na prestížnych festivaloch, spolupracuje na rôznych umeleckých projektoch a pravidelne nahráva. Na dnešnom koncerte zaznie skladba Virtuozitati s akordeónovým partom upraveným pre husle. Nech vám táto energiou nabitá finálna prskavka, ako aj celý koncert, prinesú pozitívne zmýšľanie do najbližších dní.

Jana Majerová