Slávnostný koncert k 60. výročiu založenia SKOSlovak Chamber Orchestra 60th Anniversary Concert

[ Autor textu: Anton Viskup ]

Začiatkom 12. koncertnej sezóny Slovenskej filharmónie sa koncertný majster Bohdan Warchal rozhodol realizovať svoj zámer založiť komorný orchester. V priebehu mesiaca september 1960 oslovil deväť popredných členov orchestra Slovenská filharmónia, svojich generačných druhov a predostrel im predstavu činnosti a cieľov spoločnej práce.

Dôkladne premyslený plán Bohdana Warchala vychádzal z presvedčenia, že práca v komornom orchestri je ideálnym prostriedkom na realizovanie hráčskych ambícií každého z oslovených členov. Vyžadovanie perfektného technického zvládnutia študovaných a interpretovaných diel sa výraznou mierou prejavilo vo zvýšení umeleckej kvality hudobníkov. Významným faktorom bola taktiež nevyhnutnosť osvojenia si osobnej disciplíny, ktorej podstatným prvkom bolo zosúladenie individuálnej predstavy o interpretácii diela s predstavami ostatných členov kolektívu.

Rovnako závažnou bola Bohdanom Warchalom vnímaná potreba obohatenia repertoáru bratislavských koncertov o častejšie uvádzanie diel barokových autorov. Citlivo vnímal fakt, že v prvom desaťročí existencie Slovenskej filharmónie sa s výnimkou uvádzania diel Johanna Sebastiana Bacha (v rokoch 1949 – 1959 uvedeného 27-krát) a Georga Friedricha Händla (v rokoch 1950 – 1959 uvedeného 15-krát) návštevníci mali možnosť oboznámiť s opusmi majstrov 17. a prvej polovice 18. storočia iba sporadicky.

Od založenia Slovenského komorného orchestra po jeho prvé verejné vystúpenie uplynulo päť mesiacov Bohdanom Warchalom vedených náročných skúšok, v rámci ktorých dôsledne dbal na naplnenie svojich predstáv o výslednej podobe interpretovaných diel.

Po prvýkrát sa Slovenský komorný orchester predstavil kultúrnej verejnosti na koncerte v Dome osvety Bratislava-Nivy 22. februára 1961 s programom zostaveným z diel Arcangela Corelliho, Georga Friedricha Händla, Henryho Purcella a Benjamina Brittena. Voľba programu zodpovedala cieľom, ktoré si Bohdan Warchal vytýčil. Corelliho a Händlove concerti grossi, stavajúce oproti sebe dve skupiny hudobníkov (concertino pozostávajúce z dvoch huslí a violončela a ripieno, respektíve tutti), boli ideálnymi skladbami poskytujúcimi priestor na predvedenie interpretačného majstrovstva.

Concerto grosso g mol, op. 6 č. 8 „Fatto per la Notte di Natale“ (Zhotovené pre Štedrý večer) Arcangela Corelliho vzniklo na objednávku kardinála Pietra Ottoboniho (1667 – 1740), prasynovca Alexandra VIII., ktorý bol hlavou katolíckej cirkvi v rokoch 1689 – 1691. Presná doba vzniku nie je známa, avšak podľa Corelliho písomného záznamu bolo uvedené v roku 1690. V bratislavskej Redute dovtedy zaznelo iba na dvoch koncertoch v rámci festivalu Bratislavská jar (3. a 4. júna 1958), interpretovaných Maďarským komorným orchestrom s umeleckým vedúcim Vilmosom Tátraiom.

Komplet dvanástich Concerti grossi, op. 6 (HWV 319 – 330) Georg Friedrich Händel vytvoril v priebehu veľmi krátkeho času od 29. septembra do 30. októbra 1739. V programoch Slovenskej filharmónie sa v priebehu 11 koncertných sezón (1949 – 1960) z nich objavil iba zlomok. Orchester Slovenská filharmónia pod taktovkou Tibora Freša uviedol Concerto grosso F dur, op. 6 č. 2. V priebehu ročného pôsobenia (1958) Komorného orchestra Slovenskej filharmónie vedeného Zdeňkom Bílkom zazneli Concerto grosso G dur, op. 6 č. 1 a Concerto grosso B dur, op. 6 č. 7. Händlovo Concerto grosso g mol, op. 6 č. 6, HWV 324 bolo na koncertoch Slovenskej filharmónie do roku 1961 uvedené dovedna päťkrát. Interpretmi boli orchester Slovenská filharmónia s dirigentmi Janom Maria Dobrodinským (1954) a Ľudovítom Rajterom (1959) a Komorný orchester Slovenskej filharmónie pod taktovkou Zdeňka Bílka (1958).

Druhá polovica programu zostavená z diel Henryho Purcella a Benjamina Brittena bola z hľadiska dovtedajšej programovej ponuky Slovenskej filharmónie inovatívna. Z tvorby Henryho Purcella sa filharmonické publikum malo možnosť oboznámiť iba so Suitou pre sláčikový orchester G dur, Z. 770 v podaní Komorného orchestra Slovenskej filharmónie, vedeného Zdeňkom Bílkom (1958). Bohdan Warchal do programu prvého koncertu zaradil Purcellovu Suitu Abdelazer, Z. 570, pôvodne scénickú hudbu skomponovanú v poslednom roku skladateľovho života (v lete 1695) pri príležitosti opätovného uvedenia divadelnej hry anglickej dramatičky Aphry Behnovej (1640 – 1689) z roku 1676. Samotná hra upadla do zabudnutia, avšak Purcellova suita je dodnes frekventovane uvádzaným dielom. Najznámejšou časťou Purcellovho opusu je Rondeau, ktorého tému použil Benjamin Britten vo svojom Sprievodcovi mladého človeka orchestrom.

Azda aj táto skutočnosť bola jedným z motívov k zaradeniu Simple Symphony, op. 4 (Prostá symfónia) Benjamina Brittena pre sláčikový orchester ako záverečnej skladby programu. Dielo vzišlo z pera dvadsaťročného skladateľa v rozpätí decembra 1933 až februára 1934. Na základe Brittenovej poznámky v partitúre vieme, že sa autor rozhodol spracovať tematický materiál z obdobia prvých pokusov o vlastnú tvorbu, datujúceho sa do rozpätia rokov 1923 – 1926. Úvodná časť Boisterous Bourrée (Bujaré bourrée) spracováva témy zo Suity pre klavír č. 1 E dur (1925) a piesne A Country Dance (1923), zhudobňujúcej text Alfreda Tennysona (1809 – 1892). Je vystavaná na protiklade dvoch kontrastných tém, hravej a lyrickej. Playful Pizzicato (Hravé pizzicato) vychádza zo Scherza pre klavír (1924) a piesne The Road-Song of the Bandar-Log na text Rudyarda Kiplinga (1865 – 1936) taktiež z roku 1923. V tretej časti Sentimental Sarabande (Sentimentálna sarabanda) využil témy zo Suity pre klavír č. 3 (1925) a Valčíku pre klavír (1923). V záverečnom Frolicsome Finale (Roztopašné finále) spracoval materiál zo Sonáty pre klavír č. 9 (1926).

Program úvodného verejného vystúpenia bol zopakovaný aj na v poradí druhom koncerte, umeleckým vedúcim a členmi orchestra vnímaným ako faktická premiéra v Moyzesovej sieni 11. apríla 1961. Bez zmeny zaznel na abonentných koncertoch Slovenskej filharmónie 19. a 20. októbra 1961 a taktiež na prvom zahraničnom turné Slovenského komorného orchestra v Taliansku v decembri 1961 a následne na koncertoch v Rakúsku (júl 1962) a Belgicku (november 1962). Každá zo skladieb obsiahnutých na prvom koncerte Slovenského komorného orchestra sa stala súčasťou kmeňového repertoáru a bola často reprízovaná. Rekordný počet uvedení v priebehu šiestich dekád činnosti Slovenského komorného orchestra vykazuje Brittenova Simple Symphony, ktorá okrem frekventovaného uvádzania na koncertoch v Bratislave a na Slovensku zaznela na pódiách viacerých kultúrnych metropol, ako Praha, Viedeň, Mníchov, Brusel, Londýn, Madrid, Moskva, Peking, Los Angeles, Rio de Janeiro, Mexiko a Sydney.

Anton Viskup