Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

[ AUDIO – 01:17:47 ] [ AUDIO – 01:17:47 ] [ video > ]

  Prehrať audioPlay audio
00:00
00:00
  • Off
  • Subtitles
  • Titulky

  Bulletin ku koncertu

[ Autor textu: Jana Majerová ]

Viktor Kosenko (1896 – 1938) patrí k najvýznamnejším ukrajinským skladateľom, pedagógom a klaviristom 1. polovice 20. storočia. Je autorom približne 250 skladieb, pričom viac ako tretinu tvoria diela pre klavír. Jeho inšpiračnými zdrojmi boli skladatelia ako P. I. Čajkovskij, S. Rachmaninov či A. Skriabin. Medzi Kosenkove najvýznamnejšie skladby so symfonickým orchestrom patria Hrdinská predohra, Moldavská poéma, Husľový koncert a mol, op. 6 a Klavírny koncert c mol, op. 23. Napísal aj viacero pozoruhodných komorných diel: klavírne trio, sláčikové kvarteto, husľovú, violovú a violončelovú sonátu. Taktiež je autorom niekoľkých piesní a zborov. Pre sólový klavír skomponoval tri sonáty, Dva koncertné valčíky, op. 22, šesť poém, množstvo kratších charakteristických skladieb ako prelúdiá, mazúrky či nokturná a tiež cyklus 24 skladieb pre deti, op. 25.

Kosenko sa síce narodil v Petrohrade, jeho materinským jazykom však bola ukrajinčina. Už ako dvojročný sa s rodinou presťahoval do Varšavy. Napriek tomu, že sa chlapcov neobyčajný hudobný talent prejavil veľmi skoro, rodina dlhý čas predpokladala, že syn bude pokračovať v šľapajach svojho otca – vojenského dôstojníka. Prvé lekcie klavíra tak dostával malý Kosenko len doma – od svojej matky a sestry, ktoré obe vedeli hrať na klavíri. Neskôr, ešte vo Varšave, začal navštevovať hodiny klavíra aj u profesionálnych pedagógov. Z Varšavy sa však rodina musela v roku 1914 odsťahovať kvôli vypuknutiu 1. svetovej vojny. Mladý Viktor tak musel svoje plány zmeniť a namiesto plánovaného Varšavského konzervatória začal v roku 1915 študovať na konzervatóriu v Petrohrade. Počas prijímacej skúšky ohromil členov komisie svojimi fenomenálnymi schopnosťami: pozorne si očami prezrel skladbu, ktorú mal zahrať z listu, potom noty odložil nabok a skladbu zahral naspamäť – najskôr v pôvodnej tónine, a potom v tónine, do ktorej mal skladbu transponovať. Kosenko študoval na Petrohradskom konzervatóriu okrem hry na klavíri aj kompozíciu a hudobnú teóriu. Počas štúdia si privyrábal ako korepetítor v slávnom Mariinskom divadle.

Medzi ukrajinské mestá, s ktorými bol Kosenkov pomerne krátky život spätý, patrili najmä Žytomyr a Kyjev. V období medzi rokmi 1919 – 1929, kedy žil spolu s väčšinou svojej rodiny v Žytomyre, pravidelne koncertoval ako sólista i v klavírnom triu, vyučoval hudbu a komponoval. Bol spoluzakladateľom Žytomyrského oddelenia Leontovyčovej hudobnej spoločnosti, ktorá hrala dôležitú úlohu v popularizácii ukrajinskej klavírnej tvorby. V roku 1922 sa v Žytomyre uskutočnil prvý koncert z Kosenkových vlastných kompozícií. V roku 1929 prijal ponuku Lysenkovho hudobno-dramatického inštitútu v Kyjeve, aby tam vyučoval hru na klavíri, komornú hru a hudobnú analýzu. Od roku 1934 začal vyučovať aj na Kyjevskom konzervatóriu. Žiaľ, v rozpuku tvorivých síl skladateľ v roku 1938 podľahol rakovine obličiek.

Už v poslednom desaťročí Kosenkovho života začala byť jeho hudba vrelo prijímaná a pomerne často interpretovaná. Niektoré z jeho klavírnych skladieb, vrátane 11 etúd vo forme starých tancov, op. 19 z rokov 1927 – 1929, boli v 30. a 40. rokoch 20. storočia dokonca súčasťou povinného repertoáru na prijímacie skúšky na ukrajinské konzervatóriá. O šírenie Kosenkovho tvorivého odkazu sa veľmi zaslúžila aj jeho manželka Angelina.

Viktor Kosenko vo svojej klavírnej tvorbe uplatňuje syntézu neskororomantického klavírneho štýlu a charakteristických prvkov národnej hudby, pričom sa však vyhýba priamemu citovaniu konkrétnych ľudových piesní. V niektorých dielach, vrátane Opusu 19, sa okrem toho inšpiroval aj hudobným neoklasicizmom. Opus 19 tvorí cyklus jedenástich koncertných etúd, ktoré sú výrazovo veľmi rozmanité, nabité emóciami a zaujmú melodickou i harmonickou invenciou. Jednotlivé skladby autor nazval podľa tancov, ktoré sa uplatňovali v barokovej suite, či už ako takzvané povinné (allemande, courante, sarabande, gigue), alebo voliteľné tance. Novátorstvo Kosenkovho Opusu 19 spočíva v spojení týchto dvoch odlišných žánrov – koncertnej etudy (ktorú v oblasti klavíra priviedli na výslnie najmä romantici Fryderyk Chopin a Franz Liszt) a rôznych typov barokových tancov. Skladateľ, ktorý ako koncertný pianista dokonale ovládal hru na svojom nástroji, kladie v 11 etudách na interpreta nemalé nároky, pričom využíva rozmanité druhy klavírnej techniky: brilantné pasáže vrátane behov v terciách či iných intervaloch, náročné skoky, hutné akordy, oktávovú techniku, rôzne druhy artikulácie, lomené intervaly i akordy, ornamentiku a ďalšie. Kosenkov Opus 19 je však rovnako bohatý aj po obsahovej a výrazovej stránke a poslucháčovi tak môže priniesť nevšedný zážitok z objavovania nových pokladov hudobnej literatúry. Diela Viktora Kosenka by si celkom isto zaslúžili oveľa väčšiu pozornosť aj mimo svoju domovinu...

Jana Majerová

–––––
Bibliografický údaj: MAJEROVÁ, Jana: Text ku koncertu 26. 1. 2021, in: Slovenská filharmónia, Cyklus K, 72. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2021

  Životopisy

Klavírny recitál – Bohdan Koval

Utorok 26. 1. 2021, 19.00 h
K – Klavír a klaviristi, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie