Koncert bez publika VI – Ruman / Rumler / HučkováConcert without audience VI – Ruman / Rumler / Hučková

[ Autor textu: Markéta Štefková ]

Slávny bratislavský rodák Johann Nepomuk Hummel vstúpil do dejín hudby predovšetkým ako skvelý klavírny virtuóz s neuveriteľne brilantnou technikou a unikátnymi improvizačnými schopnosťami. Hoci na začiatku 20. storočia takmer upadol do zabudnutia, v ostatných dekádach sme svedkami renesancie záujmu o jeho dielo. Hummelova raná Sonáta pre klavír a violu Es dur, op. 5 č. 3 vznikla v roku 1798 ako tretia zo sonát, ktoré tvoria op. 5. Pokiaľ dve krátke sonáty pre klavír a husle, ktoré vznikli už v roku 1792, takmer upadli do zabudnutia, teší sa Sonáta pre klavír a violu rastúcej popularite. Paul Doktor, autor predhovoru k vydaniu diela v Diletto Musicale z roku 1960, píše: „Klavírny part v tejto sonáte si určite vyžaduje od klaviristu toľko zdatnosti ako od hráča violového partu. Toto dielo by malo vyplniť medzeru v knižnici hráčov na violu; je to typický príklad pre šarmantný a elegantný rukopis skladateľa, ktorý bol jedným z najvýznamnejších súčasníkov Mozarta, a ktorého jedinečná osobná lyrika a romantizmus dávajú dielu veľmi osobnú pečať.“ Sonáta nesie aj ďalšie charakteristiky Hummelovho skladateľského štýlu: party klavíra a violy sú neustále vo vzájomnej interakcii, v dynamike a artikulácii nachádzame prekvapujúce zmeny, a samozrejme nechýbajú virtuózne pasáže za účelom ohromenia publika. Dielo je pre klaviristu i violistu zriedkavou príležitosťou vyjadriť nespútané potešenie z hravosti tejto hudby.

Ilja Zeljenka je najvýraznejším predstaviteľom generácie tzv. „Slovenskej hudobnej avantgardy“, ktorá sa formovala pod vplyvom klasikov hudby 20. storočia a európskej avantgardy 50. a 60. rokov. Je autorom 9 symfónií, 25 klavírnych sonát, 14 sláčikových kvartet, množstva ďalších komorných i koncertantných skladieb a autorom hudby k viac ako stovke filmov. Prekonávajúc tradíciu a v snahe o nové výrazové nuansy vyvinul Ilja Zeljenka vlastný koncept „bunkovej“ kompozície a celkovo nový, osobitý spôsob tvarovania zvuku a formy, vďaka čomu sa jeho skladby s úspechom uvádzajú na Slovensku, ale aj v zahraničí. Z roku 1986 pochádza Zeljenkova esej Moje utópie – o sebe, hudbe a ostatnom, kde píše o svojom živote počas normalizácie v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Represie, ktoré v krajine nasledovali po potlačení tzv. obrodného procesu, tvrdo zasiahli celú jeho skladateľskú generáciu, ktorú prakticky vyradili z umeleckého i zo spoločenského života. Časť Zeljenkových kolegov riešila svoju situáciu zahraničnou emigráciou (Kolman, Šimai, Kupkovič, Faltin), časť zmĺkla a prijala svoj potupný údel. Zeljenka sa uchýlil na svoju chalupu v blízkej Harmónii, kde v tichosti žil a tvoril: „v hudbe a prírode som hľadal odpovede na mnoho otázok – obľúbená literatúra: história, archeológia, grécki filozofi, biológia. Veľa som pracoval, hrajúc si nové skladby nevnímal som, že nie som hraný“. Na sklonku života Zeljenka v rozhovore, vysvetľujúc svoju estetiku, povedal, že farba ako hudobný parameter nikdy nebola preňho dôležitá. Oveľa viac ho zaujímala línia, kresba. To sa odráža aj v Sonáte-balade pre violu a klavír z roku 1988.

Skladbu Z domoviny, dve duetá pre husle a klavír, napísal Bedřich Smetana v poslednej fáze svojej tvorby (1880). V tomto období už hluchý skladateľ žil v odlúčení so svojou dcérou Žofiou a jej rodinou v horárni neďaleko Mladej Boleslavi. Duetá boli napísané na podnet syna majiteľa panstva, ktorý bol sám dobrým huslistom. Skladateľ o duetách napísal, že sú „v národnom štýle, avšak s vlastnými melódiami.“ Napriek značnej technickej náročnosti sa dielo stalo obľúbeným dielom komorných hráčov. Druhé dueto, ktoré odznie na dnešnom koncerte, je vrúcnou, veselou a energickou hudbou s efektným optimistickým zakončením.

Edvard Grieg je autorom troch husľových sonát, pričom prvá z nich uzrela svetlo sveta v roku 1865, druhá o rok neskôr a tretia až v roku 1887. Skladateľ sa o nich vyjadril: „Tieto skladby patria k mojim najlepším a reprezentujú tri moje vývojové obdobia. Prvé naivné a poznačené silnými vplyvmi, druhé národné a tretie zahŕňajúce širšie obzory.“ Viacerí odborníci v Griegovej hudbe a špecifickom spôsobe jej budovania nachádzajú odraz prírody jeho rodnej krajiny. Podľa huslistu Ricarda Odriozolu „Nórsko je krajinou ostrých, priam brutálnych kontrastov. V tej iste krajine sa človek pozrie nahor a uvidí nepravidelnú majestátnosť nahrubo vytesaných horstiev, a potom sa pozrie nadol na éterický pokoj fjordu, v ktorom sa hory zrkadlia ako prízrak.“ Sonáta pre husle a klavír č. 3 c mol, op. 45 č. 3 je medzinárodne najpopulárnejšou Griegovou husľovou sonátou a vznikala v časoch, kedy bol považovaný za popredného nórskeho skladateľa a jeho hudba sa stala synonymom nórskeho ducha. Stredodom diela je romanca v E dur, zasadená medzi dve vážne časti v c mol.

Markéta Štefková