Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

[ AUDIO – 00:28:35 ] [ AUDIO – 00:28:35 ] [ video > ]

  Prehrať audioPlay audio
00:00
00:00
  • Off
  • Subtitles
  • Titulky

  Bulletin ku koncertu – 1. časť

[ Autor textu: Stanislav Šurin ]

Ciaccona – v španielčine chacona, vo francúzštine chaconne – pochádza zo španielskeho milieu Latinskej Ameriky. Pôvodne sa jednalo o trojdobý pomalý tanec, ktorý sa pod týmto názvom v priebehu 17. a 18. storočia vyvinul do jednej z hlavných hudobných foriem francúzskeho baletu. Ako inštrumentálna skladba predstavuje v lutnovej a klávesovej literatúre 17. storočia typickú variačnú formu, kde skladateľ, takisto v trojdobom takte, rozvíja kontrapunktické variácie nad opakujúcim sa ostinátnym basom v rozsahu 4 – 8 taktov, väčšinou v molovej tónine. Ciaccona je podobná passacaglii. V 18. storočí sa tieto názvy stávajú synonymom kvôli rovnakým charakteristickým znakom. Ich anglickým pendantom je ground.

V klávesovej literatúre formu ciaccony najprv nachádzame u Girolama Frescobaldiho. Typický organový rozmer však dostáva až v dielach skladateľov nemeckého baroka (stredné a severné Nemecko), ktorí mali k dispozícii organy so samostatným pedálovým strojom (Dietrich Buxtehude). Vrchol tohto hudobného druhu predstavuje Passacaglia c mol, BWV 582 Johanna Sebastiana Bacha.

V súčasných kompozíciách už nemusí ísť o ostinátne sa opakujúci bas, prípadne prechod témy z basu do ostatných hlasov. Ciaccony alebo passacaglie 20. a 21. storočia sú spravidla založené na princípe opakovania akéhokoľvek druhu ostináta (napr. Petr Eben – Túžba po smrti, Jób, Jehan Alain – Le jardin suspendu).

Výrazný hudobný talent sa u Louisa Marchanda prejavoval už v ranom veku. Bol považovaný za zázračné dieťa. Vypracoval sa na čembalového a organového virtuóza, čo mu neskôr prinieslo miesto kráľovského organistu na dvore Ľudovíta XIV., ktoré zastával v rokoch 1708 – 1714. Viac z Bachovho ako z Marchandovho životopisu je známa príhoda, keď mal slávny a sebavedomý Francúz v roku 1717 v Drážďanoch súťažiť v hre na čembale s vtedy takmer neznámym lipským kantorom. Z obavy, že by neuspel, Marchand zo súboja na poslednú chvíľu odstúpil.

Z Marchandovej organovej tvorby sa napriek jeho bohatej činnosti zachovalo pomerne málo skladieb. Jeho Livre d’orgue z roku 1700 sa nezachovala. Z ďalšej tvorby sa zachovalo šesť Livres. Grand Dialogue en Ut (Veľký dialóg C dur) pochádza z raného obdobia (1698) a nachádza sa v zbierke Troisième Livre (Tretia kniha). Táto skladba je zároveň jednou z najhranejších skladieb francúzskeho baroka. Na svoju dobu je táto trojčasťová kompozícia pomerne rozsiahla a má slávnostný charakter. Atmosférou môže pripomínať ofertóriá Françoisa Couperina.

Tierce en taille z Première Livre (Prvá kniha) je typickou časťou organových francúzskych barokových skladieb, v ktorej sa sólový hlas (tenor) hrá na zmesi registrov, ktoré obsahujú terciu, pričom pravá ruka (soprán, alt) a pedál (bas) ho sprevádzajú.

Henri Messerer sa narodil v roku 1838 v Marseille v alsaskej rodine. Študoval v rodnom meste a v Štrasburgu hru na klavíri a organe, harmóniu a kontrapunkt. Počas svojej bohatej kariéry sa venoval viacerým oblastiam: bol organistom, skladateľom, profesorom harmónie a riaditeľom mestského konzervatória. Ako organista pôsobil v niekoľkých chrámoch. V katedrále v Marseille hrával takmer päťdesiat rokov na dvojmanuálovom organe Cavaillé-Coll s 24 registrami. Na tomto nástroji zahral množstvo koncertov, predovšetkým z diel svojich obľúbených skladateľov Johanna Sebastiana Bacha a Césara Francka. Messererovo dielo obsahuje aj organové transkripcie iných skladateľov, pričom ho do značnej miery ovplyvnil symfonický organ v katedrále. Aj jeho úprava Chaconny z Bachovej Husľovej partity č. 2 d mol, BWV 1004 sa nesie v symfonickom duchu, čím pripomína klavírne úpravy Bachových diel od Ferruccia Busoniho. V prípade Chaconny ide o technicky náročnú transkripciu. Organista musí zvládnuť aj virtuózne husľové sólo, o ktorom huslista Yehudi Menuhin povedal, že je najväčšou husľovou štruktúrou, ktorá bol kedy vytvorená. Jeho mladší kolega Joshua Bell o Chaconne povedal: „nie je to iba jedna z najväčších hudobných skladieb, aká bola kedy napísaná. Ale je to aj jeden z najväčších úspechov človeka v histórii. Je to silná skladba duchovne, emocionálne a je stavebne dokonalá.“

Stanislav Šurin

–––––
Bibliografický údaj: ŠURIN, Stanislav: Text ku koncertu 2. 6. 2019, in: Slovenská filharmónia, Organové koncerty, cyklus O4, 70. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia, 2019

  Životopisy – 1. časť

MONIKA MELCOVÁ

sa narodila v Spišskej Novej Vsi. Po absolvovaní Konzervatória v Košiciach (organ v triede E. Dzemjanovej) pokračovala v štúdiách na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni pod vedením Michaela Radulescu. Štúdium ukončila s vyznamenaním a Čestnou cenou Ministerstva kultúry a školstva Rakúska v roku 1999 a v tom istom roku bola prijatá na Conservatoire National Supérieur de Musique v Paríži do triedy „perfectionnement“ Oliviera Latryho a Michela Bouvarda. Súčasne študovala v improvizačnej triede Loica Malliého, čo jej bolo umožnené vďaka Fondation de France – La Bourse Nadia et Lili Boulanger a Mécénat musical Société Générale.

Počas štúdií získala množstvo ocenení na medzinárodných súťažiach: v Bruggách (1997 a 2000), v Žiline (Festival Stredoeurópskeho umenia v roku 1998), Prix du Mécénat Musicale v Paríži (2001), Prix de la Fondation Meyer (2002).

Po štúdiách pôsobila v sezóne 2002 – 2003 ako rezidenčná organistka v Sapporo Concert Hall KITARA v Japonsku, kam sa po roku 2003 viackrát vrátila. Realizovala početné recitály v Suntory Hall Tokyo, Metropolitan Art Space, Opera City Hall, Niigata Performing Center, Yokohama Minato Mirai Concert Hall a i. Pravidelne koncertuje v Slovenskej filharmónii.

V rokoch 2006 až 2011 pedagogicky pôsobila na Konzervatóriu Gastona Litaiza a v období 2003 – 2011 bola taktiež titulárnou organistkou v Saint Martin des Champs v Paríži. Od septembra 2008 začala vyučovať improvizáciu na Hudobnej akadémii MUSIKENE v San Sebastiane v Španielsku. Mimoriadne sa zaujíma o improvizáciu v spojení s pedagogickou prácou. Improvizáciu vyučuje na majstrovských kurzoch v Európe a Japonsku a na túto tému pripravila už mnoho rozhlasových vysielaní. Od roku 2015 pôsobí taktiež v Centro Superior de Música K. Gurska v Madride. V roku 2018 vyučovala aj na Kráľovskej dánskej hudobnej akadémii v Kodani v odbore so zameraním na francúzsku a španielsku barokovú tvorbu.

Realizovala nahrávky pre Radio France Musique, NHK Tokyo, Slovenský rozhlas, Radio Suisse Romande, ORF Wien, RTBF Bruxelles. Taktiež spolupracuje s renomovanými interpretmi ako Raphael Oleg, Anne Shin, Guy Touvron, Carlos Mena, Walter Auer, so súborom Musica Aeterna a s Orchestre National de France. V roku 2012 bola pozvaná ako členka poroty medzinárodnej organovej súťaže Concours international de l ́orgue – Grand Prix de Chartres.

–––––
Bibliografický údaj: Text ku koncertu 2. 6. 2019, in: Slovenská filharmónia, Organové koncerty, cyklus O4, 70. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia, 2019

[ AUDIO – 2. časť – 00:38:40 ] [ AUDIO – 2nd part – 00:38:40 ] [ video > ]

Play Audio
00:00
00:00
  • Off
  • Subtitles
  • Titulky

  Bulletin ku koncertu – 2. časť

[ Autor textu: Stanislav Šurin ]

Jean-Baptiste Lully sa narodil vo Florencii. Napriek tomu, že bol talianskeho pôvodu, stal sa najvýznamnejším francúzskym skladateľom svojej doby. Je de facto tvorcom francúzskej národnej opery a pripisuje sa mu aj vytvorenie francúzskeho typu opernej ouvertúry. Vo svojej tvorbe rozvinul aj recitatív vo francúzskom jazyku. Bol najvplyvnejším a najúspešnejším skladateľom obdobia vlády Ľudovíta XIV. vo Francúzsku. Jeho dielo obsahuje úctyhodný počet svetských aj cirkevných skladieb. Jeho tance a balety si kráľ natoľko vážil, že v niektorých účinkoval sám ako tanečník. Okrem toho vytvoril v spolupráci s Moliérom niekoľko divadelných predstavení pre kráľa. Jedným z nich je aj známa hra Meštiak šľachticom (Le Bourgeois gentilhomme), ku ktorej Lully napísal hudbu. Jednou z jej obľúbených častí je aj Chaconne des Scaramouches, Trivelins et Harlequins. Svoj skvelý život na dvore Kráľa Slnko ukončil Lully netradičným pracovným úrazom: 8. januára 1687 dirigoval svoju skladbu Te Deum, a to pri príležitosti oslavy ozdravenia Ľudovíta XIV. Lenže v Lullyho dobe sa ešte nedirigovalo elegantnou dirigentskou paličkou ako dnes, ale ťažkou taktovkou s kovovým bodcom, s ktorým si poranil nohu. Na následky tohto zranenia dňa 22. marca 1687 zomrel.

Za najvýznamnejšieho predchodcu J. S. Bacha v oblasti organovej a kantátovej tvorby je považovaný Dietrich Buxtehude. Bol synom organistu a sám celý život pôsobil ako organista vo viacerých chrámoch na území severného Nemecka, ale aj vo Švédsku a Dánsku. Jeho najvýznamnejším pôsobiskom sa stal v roku 1668 mariánsky kostol v slobodnom kráľovskom meste Lübeck na severe Nemecka. Tu znovu zaviedol pravidelné večerné koncerty, tzv. Abendmusiken. Buxtehude bol počas svojho života veľmi uznávaným skladateľom a organistom. V roku 1703 ho navštívil Johann Mattheson a Georg Friedrich Händel. O dva roky zasa J. S. Bach. Buxtehudeho organová tvorba obsahuje prelúdiá, canzony, variačné skladby a chorálové predohry. Prelúdiá, prípadne tokáty, sú skladbami, kde sa voľné, improvizačné plochy striedajú s kontrapunktickými (malé fúgy). Jedinými prísnymi kontrapunktickými skladbami sú kompozície, ktoré uplatňujú kontrapunktickú variačnú formu na tému v base (pedáli): Ciaccona c mol, BuxWV 159 a Ciaccona e mol, BuxWV 160, ako aj Passacaglia d mol, BuxWV 161.

Jean Louis Florentz bol študentom Pierra Schaeffera a Oliviera Messiaena. V roku 1978 vyhral prestížnu cenu Lili Boulanger za kompozíciu. Nasledovali rôzne ceny od SACEM (Spoločnosti autorov, skladateľov a hudobných editorov) a Francúzskeho inštitútu. Jeho neustále cesty do Afriky ho inšpirovali k štúdiu etnomuzikológie a lingvistiky, čo sa premietlo aj v jeho tvorbe. V rokoch 1980 – 1981 bol rezidentným skladateľom Villy Medici v Ríme a v rokoch 1983 – 1985 v Casa de Velázquez v Madride. Bol členom Académie des Beaux-Arts a blízkym priateľom Oliviera Latryho, organistu Katedrály Notre-Dame v Paríži. Harpe de Marie (Máriina harfa) je treťou skladbou cyklu Laudes (Chvály), op. 5 z roku 1985. Je inšpirovaná etiópskou hudbou. Polyrytmické prvky a melódia predstavujú Máriinu hru na harfe a spev, ktorými uspáva Ježiša. Je to technicky a interpretačne jedna z najnáročnejších organových skladieb vôbec. Interpret sa musí popasovať predovšetkým s komplikovaným rytmom, nad ktorým zaznieva spev Márie v sólovom hlase hranom na registri flauta v štvorstopovej polohe (Flûte 4’).

Jehan Alain bol súčasníkom Oliviera Messiaena. Žiaľ, zomrel mladý, iba ako 29-ročný otec troch detí v II. svetovej vojne. Pochádzal z rodiny organistov – otec aj súrodenci (napr. Marie Claire Alain) boli organistami. Jehan bol od trinástich rokov asistentom svojho otca v rodnom meste Saint-Germain-en-Laye pri Paríži. V rokoch 1929 – 1939 študoval na Parížskom konzervatóriu – hru na organe u Marcela Duprého a kompozíciu u Paula Dukasa. Za svoj krátky život skomponoval približne 30 organových skladieb, ktoré patria k jeho najčastejšie hraným kompozíciám. Alainov hudobný jazyk je špecifický a líši sa od jeho súčasníkov. Inšpiráciu nachádzal v gregoriánskom choráli, džeze aj v orientálnej hudbe (Dve fantázie).

Le jardin suspendu. Chaconne, JA 071 napísal v roku 1934. Ide o jedno z prvých, hoci menších diel, kde sa ustálil jeho hudobný jazyk. Názov skladby (Visutá záhrada) reflektuje na jeden zo starovekých divov sveta – Visuté záhrady v Babylone. Podtitulom Chaconne sa skladateľ v podstate pridŕža tejto hudobnej formy, v rámci ktorej pracuje s kaleidoskopom harmonických a farebných variácií.

Stanislav Šurin

–––––
Bibliografický údaj: ŠURIN, Stanislav: Text ku koncertu 2. 6. 2019, in: Slovenská filharmónia, Organové koncerty, cyklus O4, 70. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia, 2019

  Životopisy

MONIKA MELCOVÁ

sa narodila v Spišskej Novej Vsi. Po absolvovaní Konzervatória v Košiciach (organ v triede E. Dzemjanovej) pokračovala v štúdiách na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni pod vedením Michaela Radulescu. Štúdium ukončila s vyznamenaním a Čestnou cenou Ministerstva kultúry a školstva Rakúska v roku 1999 a v tom istom roku bola prijatá na Conservatoire National Supérieur de Musique v Paríži do triedy „perfectionnement“ Oliviera Latryho a Michela Bouvarda. Súčasne študovala v improvizačnej triede Loica Malliého, čo jej bolo umožnené vďaka Fondation de France – La Bourse Nadia et Lili Boulanger a Mécénat musical Société Générale.

Počas štúdií získala množstvo ocenení na medzinárodných súťažiach: v Bruggách (1997 a 2000), v Žiline (Festival Stredoeurópskeho umenia v roku 1998), Prix du Mécénat Musicale v Paríži (2001), Prix de la Fondation Meyer (2002).

Po štúdiách pôsobila v sezóne 2002 – 2003 ako rezidenčná organistka v Sapporo Concert Hall KITARA v Japonsku, kam sa po roku 2003 viackrát vrátila. Realizovala početné recitály v Suntory Hall Tokyo, Metropolitan Art Space, Opera City Hall, Niigata Performing Center, Yokohama Minato Mirai Concert Hall a i. Pravidelne koncertuje v Slovenskej filharmónii.

V rokoch 2006 až 2011 pedagogicky pôsobila na Konzervatóriu Gastona Litaiza a v období 2003 – 2011 bola taktiež titulárnou organistkou v Saint Martin des Champs v Paríži. Od septembra 2008 začala vyučovať improvizáciu na Hudobnej akadémii MUSIKENE v San Sebastiane v Španielsku. Mimoriadne sa zaujíma o improvizáciu v spojení s pedagogickou prácou. Improvizáciu vyučuje na majstrovských kurzoch v Európe a Japonsku a na túto tému pripravila už mnoho rozhlasových vysielaní. Od roku 2015 pôsobí taktiež v Centro Superior de Música K. Gurska v Madride. V roku 2018 vyučovala aj na Kráľovskej dánskej hudobnej akadémii v Kodani v odbore so zameraním na francúzsku a španielsku barokovú tvorbu.

Realizovala nahrávky pre Radio France Musique, NHK Tokyo, Slovenský rozhlas, Radio Suisse Romande, ORF Wien, RTBF Bruxelles. Taktiež spolupracuje s renomovanými interpretmi ako Raphael Oleg, Anne Shin, Guy Touvron, Carlos Mena, Walter Auer, so súborom Musica Aeterna a s Orchestre National de France. V roku 2012 bola pozvaná ako členka poroty medzinárodnej organovej súťaže Concours international de l ́orgue – Grand Prix de Chartres.

–––––
Bibliografický údaj: Text ku koncertu 2. 6. 2019, in: Slovenská filharmónia, Organové koncerty, cyklus O4, 70. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia, 2019

Organový recitál IV – Monika Melcová

Nedeľa 2. 6. 2019, 16.00 h
O – Organové koncerty, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie