Online archív Slovenskej filharmónie bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

The Online archive of Slovak Philharmonic was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. This site uses cookies. By continuing to browse the site, you are agreeing to our use of cookies. Find out more. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR

Navštívte tím Streamboyz na Facebooku Like our team on Facebook
Sledujte nás na Instagrame Follow us on Instagram
Sledujte náš kanál na Youtube Subscribe to our channel on Youtube
Sledujte nás na Twittri Follow us on Twitter

[ AUDIO – 01:29:19 ] [ AUDIO – 01:29:19 ] [ video > ]

  Prehrať audioPlay audio
00:00
00:00
  • Off
  • Subtitles
  • Titulky

  Bulletin ku koncertu

[ Autor textu: Marek Štrbák ]

Marcel Dupré bol významným francúzskym organistom, skladateľom, pedagógom, hudobným vedcom a vydavateľom. Väčšina z jeho diel tvorí neoddeliteľnú súčasť repertoáru mnohých organových interpretov. Svojou skladateľskou a tiež pedagogickou činnosťou výrazne ovplyvnil ďalšie generácie nielen francúzskych, ale aj zahraničných organistov. Narodil sa v roku 1886 v severofrancúzskom Rouene a hudobné nadanie zdedil po rodičoch. Jeho otec bol učiteľom hudby na Lycée Corneille a organistom v kostole Saint-Ouen v Rouene. Matka bola nadanou klaviristkou a žiačkou Aloysa Kleina. Umenie organovej improvizácie učarilo Marcelovi Duprému v skorom detstve. Ako jedenásťročný sa stal organistom v kostole Saint-Vivien v Rouene. Už v tomto veku býval častým hosťom ostatných rouenských kostolov, kde improvizoval pri vešperách. Keď sa jeho otec v nedeľu večer vrátil domov, malý Marcel bol vždy konfrontovaný s otázkami k svojim improvizáciám – aké použil tóniny, registráciu, formy, v ktorých hlasoch viedol tému a podobne. Každá z improvizácií bola podrobená krátkej, no prísnej analýze. V roku 1902 začal Dupré navštevovať parížske konzervatórium,V roku 1902 začal Dupré navštevovať parížske konzervatórium, kde sa stal žiakom Alexandra Guilmanta a Charlesa-Mariho Widora. V roku 1914 tu vyhral Rímsku cenu s kantátou Psyché. O šesť rokov neskôr uviedol v rámci desiatich koncertov na pôde svojej alma mater naspamäť kompletné Bachove organové dielo, o rok neskôr túto sériu reprízoval v Palais du Trocadéro. V rokoch 1926–1954 vyučoval organovú hru na parížskom konzervatóriu a medzi jeho žiakov patrili aj budúce významné osobnosti organového interpretačného umenia, ako napr. Marie-Claire Alain, Pierre Cochereau, Rolande Falcinelli, Jean Guillou, Jean Langlais, Gaston Litaize, Olivier Messiaen, Luigi Ferdinando Tagliavini a ďalší.

Dupré skomponoval približne sto diel pre organ, klavír, orchester, zbor a komorné zoskupenia, no ťažiskom jeho tvorby sú organové skladby. Viaceré z nich – napr. 15 Versets pour les Vêpres du Commun des Fêtes de la Sainte Vierge, op. 18, Symphonie-Passion, op. 23 alebo Choral et Fugue, op. 57 – vznikli pôvodne pri improvizácii. Výnimkou nie je ani Chemin de la croix (Krížová cesta), op. 29, ktorá je Duprého najrozsiahlejšou organovou kompozíciou.

Dupré vo svojich memoároch spomína, že k prvému svätému prijímaniu dostal okrem iných darov aj nádhernú Bibliu s ilustráciami Gustava Dorého, významného francúzskeho maliara, grafika a ilustrátora. Jedna z prvých Duprého skladieb – kantáta Le Songe de Jacob (Jákobov sen) – ktorú premiéroval jeho otec so svojím speváckym zborom pri príležitosti Marcelových pätnástych narodenín, bola priamo inšpirovaná výjavmi z tejto Biblie. Koľko iných ilustrovaných biblických scén, samotnú Krížovú cestu nevynímajúc, ovplyvnilo Duprého už v ranej mladosti? Odkiaľ pochádzajú nádherné obrazové predstavy v jeho ostatnej programovej hudbe?

Idea spojenia poézie a organovej improvizácie sa zrodila u Madeleine Renaud-Thévenet, známej herečky a profesorky na bruselskom konzervatóriu. Navrhla predniesť veršovanú Krížovú cestu od Paula Claudela, pričom po každom zastavení mal zaznieť improvizovaný hudobný komentár. Duprému sa táto myšlienka veľmi zapáčila a rozhodol sa tento nápad vyskúšať v kostole Saint-Sulpice v Paríži. O úspechu či neúspechu mali rozhodnúť Duprého manželka a pán Renaud. Pokusný súkromný koncert sa vydaril sľubne a prípravy na vystúpenie v Bruseli mohli začať. Dupré navrhol, aby poézia a hudba netrvali dlhšie ako deväťdesiat minút a aby Krížovej ceste predchádzalo niekoľko chorálových predohier J. S. Bacha. Tento dramaturgický zámer i samotné hudobné predvedenie slávilo v Bruseli veľký úspech. Počas spiatočnej cesty do Paríža sa Dupré s manželkou dohodli na vydaní týchto improvizácií v notovej podobe. V nasledujúcom roku svoje dielo uviedol v Trocadére, avšak nie je isté, či na tomto koncerte zazneli aj Claudelove verše.

Témy k improvizáciám v Bruseli neboli vybrané náhodne. Dupré sa pri nich inšpiroval štúdiom mimoriadne rozsiahleho repertoáru duchovnej hudby od renesancie až po 20. storočie. Viaceré hudobné symboly či motívy prevzal z diel Schütza, Bacha, Händla, Beethovena, Francka, Wagnera a ďalších, pričom tento spôsob tvorby označoval ako „tradičný symbolizmus“.

Detaily Duprého vzťahu k textu Krížovej cesty nie sú známe. Jeho autor Paul Claudel bol významným francúzskym básnikom, dramatikom, románopiscom a diplomatom. Hoci pochádzal z katolíckej rodiny, počas svojich školských rokov stratil vieru. Vo veku osemnástich rokov ju opäť našiel vďaka hlbokému duchovnému zážitku počas vianočných vešpier. Náboženská viera sa stala základom a inšpiračným zdrojom jeho tvorby, ktorá zahŕňa približne 4 000 strán textov o vzťahu medzi Bohom a jeho stvorením, jeho tajomstve a zámeroch. Krížová cesta vznikla v rokoch 1911 – 1913, kedy sa Claudel po trinásťročnom pobyte v Číne vrátil do Francúzska. Tento text mal preňho veľkú hodnotu. Písal ho z hĺbky srdca so zámerom vyjadriť čo najlepšie svoju vrúcnosť a náboženskú horlivosť. Želal si, aby sa táto meditácia o Ježišovom utrpení čítala pri pobožnostiach Krížovej cesty alebo spoločne s inými modlitbami. Text je zároveň kontempláciou o hriechu a osude každého človeka, ktorý nesie svoj kríž v bežnom živote. Spojením Claudelovho textu a Duprého hudby vzniklo konkrétne a realistické stvárnenie príbehu, ktorý je vo svojej podstate násilný a strašný, no napriek tomu naplnený nežnosťou a dôverou.

Dvomi hlavnými postavami Claudelovej Krížovej cesty sú Ježiš a jeho matka. Na začiatku sme konfrontovaní s Pilátovým odsúdením Krista na smrť, ktorý prijíma kríž a s námahou ho vlečie na Kalváriu. Cestou trikrát padá, stretáva svoju Matku, Šimona Cyrenejského, ktorý mu pomáha s bremenom kríža, i Veroniku s čistým ručníkom. Naposledy poučí niekoľko plačúcich žien. Dupré majstrovsky hudobne opisuje, ba zdieľa muky a utrpenie Spasiteľa až k samotnému ukrižovaniu. Keď je Ježišove telo uložené do hrobu, z hudby priam bytostne cítiť skladateľovu hlbokú vieru. Mária sa objavuje pri štvrtom zastavení a jej prítomnosť je markantná aj v ďalšom priebehu skladby. Záver desiateho zastavenia je reminiscenciou inkarnácie a Ježišova matka je prítomná aj pri jeho smrti. Drží Synove telo po sňatí z kríža a vidí jeho uloženie do hrobu. Každá zo štrnástich častí je plná ľudskej i duchovnej drámy. Na jej vykreslenie postačilo Duprému využitie dvanástich melodických a šiestich rytmických tém či leitmotívov.

Prvé zastavenie Ježiš je odsúdený na smrť je spoločne s tretím a deviatym snáď najdramatickejšou časťou celého cyklu. Hudba po úvodnom Pilátovom rozkaze vyjadruje krik rozbesneného davu, ktorý čoraz dôraznejšie žiada Ježišovu smrť a prepustenie Barabáša. Sústavné vrstvenie hudobného materiálu charakterizuje masu, ktorá sa nechá ovplyvniť niekoľkými štváčmi. Vrcholom je samotný Pilátov ortieľ, po ktorom sa dav rýchlo rozíde. Podobný moment zaznamenávame aj v dvanástej časti. V druhom zastavení Ježiš je obťažený krížom sa začína pomalá a ťažká cesta na Kalváriu. Motív v ľavej ruke pripomína potkýnajúce sa Ježišove nohy a prelína sa každým taktom. Počas pochodu Ježiš padá pod váhou svojho kríža, zmocňuje sa ho slabosť a únava. Prvá polovica tretieho zastavenia je priebežným stupňovaním z piana do tutti, druhá sa postupne vráti do východiskovej dynamiky. Štvrté zastavenie Ježiš sa stretáva so svojou matkou ukazuje vo flautovom sóle Matku bolestivú. V očiach jej nevidno slzy, na tvári žiaden výraz, len mĺkve ústa. Matkin žiaľ je pre slzy príliš hlboký. Tá istá hudba zaznie v trinástom zastavení, kedy drží v náručí bezvládne telo svojho Syna. Vznešenosť a transcendentálnosť hudobného obsahu tejto časti sú slovami neopísateľné. Piate zastavenie Šimon Cyrenejský pomáha Ježišovi niesť kríž prináša zmenu atmosféry. Pastorálna hudba poukazuje na vidiecky pôvod Šimona, ktorý sa cestou do mesta nečakane stal priamym účastníkom udalostí toho dňa. Sprvoti mu nenapadne ľahšie niesť kríž spoločne s Ježišom, avšak v trúbkovom sóle postupne prispôsobí svoje kroky Ježišovi. V šiestom zastavení Zbožná žena utiera Ježišovu tvár (podľa tradície sa jedná o Veroniku). Aj túto časť Dupré spojil s nádhernou, hoci veľmi jednoduchou registráciou. Hlavná melódia je duetom, v ktorom spodný hlas imituje vrchný. Podobné dve zložky vnímame aj v harmónii sprievodu. V istom momente sa kroky Ježiša zastavia. Zloží kríž a Veronika vychádza z davu. Po tomto okamihu zaznejú klesajúce a stúpajúce trioly, ktoré sú motívom súcitu a odvahy. Ježiš padá k zemi druhý raz, avšak stane sa to takmer nebadane. Dav sa na odsúdenca tlačí zo všetkých strán a bremeno kríža sa stáva neznesiteľným. Hudba má podobný rytmický charakter pochodu ako pri prvom páde. Ukrutnú bolesť výjavu však umocňujú čoraz strašnejšie disonantné akordy. Toto zastavenie uzatvára prvú polovicu cyklu.

Ôsme zastavenie, v ktorom Ježiš utešuje dcéry Izraela, ktoré ho nasledujú, je krásnou hudobnou drobnokresbou ľútosti a súcitu tých, ktoré sprevádzajú odsúdeného a vidia bolesť i utrpenie. Kantiléna s témou ľútosti je jednou z najnaliehavejších melódií celého diela, ostáva však vždy len súčasťou sprievodu. Ježišove slová napomenutia a útechy prichádzajú ako sólo v tenorovej polohe. Toccatové deviate zastavenie Ježiš padá tretí raz je zobrazením davu, ktorý, rozdráždený pomalým tempom Ježišových krokov, začína bažiť po krvi a chrliť urážky. Posledný a definitívny pád na mieste popravy prichádza náhle a je doslova zničujúci. Po ňom nasleduje krátka chvíľa vydýchnutia pred finálnym ponížením. V desiatom zastavení Ježišovi zvliekajú šaty a rímski vojaci si hádžu kockami o jeho rúcho. Ježiš očakáva svoj koniec. Hudba pripomína zvuk kociek a pôsobí ako desivé scherzo. V téme jedenásteho zastavenia Ježiša pribíjajú na kríž sa ozývajú údery kladív s neúprosnou a hroznou pravidelnosťou. Zaznieva tu aj téma utrpenia z tretej časti. Hudba tohto zastavenia je násilná, mučivá a trýznivá. Ani Claudel nešetrí našu predstavivosť a pocity pri opise ukrižovania. Hrozné slová v súčinnosti s hudobným komentárom pôsobia brutálne a drásavo. V éterickej atmosfére dvanásteho zastavenia Ježiš umiera na kríži vysloví Spasiteľ svojich sedem posledných slov. Po nedopovedanom „Otče, do tvojich rúk…“ sa zachveje zem a roztrhne chrámová opona. V záverečných taktoch sa rozhostí bezútešnosť po dokonanom ukrižovaní… Trináste zastavenie Ježiša snímajú z kríža a odovzdávajú jeho matke je zvláštnym hudobným vyjadrením odvíjaných a padajúcich povrazov, ako aj pomaly sa kĺzajúceho mŕtveho tela, ktoré skladajú z kríža. Po jeho spočinutí v Máriinom náručí sa sprítomnia motívy, ktoré zazneli vo štvrtej časti. Atmosféra záverečného štrnásteho zastavenia Ježiša ukladajú do hrobu sa nesie v znamení ľútosti a útrap. V epilógu však scénu obklopí nebeské ticho. Utrpenie sa premení na plody vykúpenia a nebeské brány sa otvoria všetkým, ktorí boli účastní posledných udalostí…

Krížová cesta v podobe impozantného spojenia Claudelovej poézie s Duprého hudbou nám ponúka nebývalú možnosť nazrieť do myšlienkového a duchovného sveta obidvoch autorov. Zároveň poskytuje možnosť kontemplácie, zastavenia sa nad významom utrpenia, bolesti, žiaľu, ťarchy „vlastného kríža“, ako aj vykúpenia v našich životoch…

Marek Štrbák

–––––
Bibliografický údaj: ŠTRBÁK, Marek: Text ku koncertu 7. 4. 2019, in: Slovenská filharmónia. Organové koncerty, cyklus O, 70. koncertná sezóna, Bratislava, Slovenská filharmónia 2019.

Organový recitál III – Zuzana Ferjenčíková, Štefan Bučko

Nedeľa 7. 4. 2019, 16.00 h
O – Organové koncerty, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie