HomeÚvod
NewsAktuality
Radio Slovak PhilharmonicRádio Slovenská filharmónia
ConcertsKoncerty
Concerts with limited time of publicationKoncerty s obmedzenou dobou zverejnenia
Klavírna súťaž J. N. Hummela Hummel Piano Competition
Bratislava Music FestivalBHS
Slovak Philharmonic ChoirSlovenský filharmonický zbor
Slovak PhilharmonicSlovenská filharmónia
Slovak Chamber OrchestraSovenský komorný orchester
Chamber concerts and recitalsKomorné koncerty a recitály
Educational and Family concertsVzdelávacie a rodinné koncerty
Organ ConcertsOrganové koncerty
Early Music ConcertsKoncerty starej hudby
Music and WordsHudba a slovo
ArchiveArchív
CalendarKalendár
ListsZoznamy
ConductorsDirigenti
ChoirmastersZbormajstri
Artistic leadersUmeleckí vedúci
Orchestras, choirs, ensemblesTelesá
PerformersInterpreti
Credit rolesNástroj / Funkcia
ComposersSkladatelia
Slovak composersSlovenskí skladatelia
About usO nás
Lectures and trainingVzdelávanie
Lectures and discussionsPrednášky a diskusie
ContactKontakt
LinksOdkazy
Site mapMapa stránok
BlogBlog
HistoryHistória
LanguageLanguage
Stacks Image 8339

1. časť [00:39:25]

1st part [00:39:25]

00:00 / 00:00
  • Off
  • Subtitles
  • Titulky

2. časť [01:09:21]

2nd part [01:09:21]

00:00 / 00:00
  • Off
  • Subtitles
  • Titulky
HomeÚvod
NewsAktuality
Radio Slovak PhilharmonicRádio Slovenská filharmónia
ConcertsKoncerty
Concerts with limited time of publicationKoncerty s obmedzenou dobou zverejnenia
Klavírna súťaž J. N. Hummela Hummel Piano Competition
Bratislava Music FestivalBHS
Slovak Philharmonic ChoirSlovenský filharmonický zbor
Slovak PhilharmonicSlovenská filharmónia
Slovak Chamber OrchestraSovenský komorný orchester
Chamber concerts and recitalsKomorné koncerty a recitály
Educational and Family concertsVzdelávacie a rodinné koncerty
Organ ConcertsOrganové koncerty
Early Music ConcertsKoncerty starej hudby
Music and WordsHudba a slovo
ArchiveArchív
CalendarKalendár
ListsZoznamy
ConductorsDirigenti
ChoirmastersZbormajstri
Artistic leadersUmeleckí vedúci
Orchestras, choirs, ensemblesTelesá
PerformersInterpreti
Credit rolesNástroj / Funkcia
ComposersSkladatelia
Slovak composersSlovenskí skladatelia
About usO nás
Lectures and trainingVzdelávanie
Lectures and discussionsPrednášky a diskusie
ContactKontakt
LinksOdkazy
Site mapMapa stránok
BlogBlog
HistoryHistória
LanguageLanguage

Beethoven, Godár

18. 3. 2016 o 
19:00 h
A/B – Symfonicko-vokálny cyklus, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie

Beethoven, Godár

Friday 18 March, 2016, 
7.00 PM
Serie A/B – Symphonic-Vocal Music, Concert Hall of Slovak Philharmonic

Orbis sensualium pictus je detská encyklopédia, ktorá obsahuje v 150 obrázkoch a ich komentároch univerzálny úvod do ľudského sveta. Dieťa sa jej prostredníctvom oboznámi nielen s písmom, ale i so všetkými prírodnými či spoločenskými javmi sveta, v ktorom vyrastá. J. A. Komenský na nej pracoval počas svojho pobytu v Sárospataku v rokoch 1650–1654 a po prvýkrát vyšla v Nürnbergu roku 1658 s Komenského heslom na titulnom liste: OMNIA SPONTE FLUANT, ABSIT VIOLENTIA REBUS (Nech všetko spontánne plynie a násilie nech je veciam vzdialené). Prvé vydanie na našom území vyšlo v Levoči pred 300 rokmi. Bolo štvorjazyčné: latinsko-nemecko-maďarsko-slovenské, rytiny ryl J. Bubenka a slovenskú verziu pravdepodobne preložil Daniel Sinapius Horčička.
Komenský je známy najmä ako priekopník v oblasti didaktiky, avšak až pri bližšom oboznámení sa so životom a dielom tohto celoživotného exulanta (pravdepodobne slovenského pôvodu) si uvedomíme, aký zástoj mala v jeho diele pedagogika. Životné osudy usmernili jeho celoživotnú aktivitu k hlbokej kritike súčasnosti a k hľadaniu nápravy daného stavu. Príčinu všetkých súdobých krívd videl Komenský celkom novodobo – v rozume. „Ľudská prirodzenosť je tak uspôsobená, že základný koreň všetkého jej jednania, či dobrého či zlého, spočíva v rozume.“ Náprava je teda možná len pôsobením na formovanie vedomia človeka: „V skutočnosti teda prameňom všetkých túžob a činov je rozum, predovšetkým je nevyhnutné vyčistiť tento prameň, ak chceme, aby nám z neho vytekali čisté potôčiky žiadostí, a potom i činov“. Medzi myslením a konaním musí jestovať súlad, pretože „sú tri korene ľudskej vznešenosti, vlastné ľudskému duchu: rozum, ktorý veci chápe, vôľa, ktorá sa ženie za tým, čo je na veciach dobré, a napokon nutkanie k činu, vyzbrojené a usmernené po všetkých stránkach schopnosťou k činu“. Šírenie pravdy je však u Komenského neobyčajne silne späté s odporom k elitárstvu. Jeho koncepcia teda zahŕňa nevyhnutnosť šírenia pravdivých informácií pre všetkých ľudí bez rozdielu. Tieto postoje Komenského – pestovanie myslenia ako záruka budúcnosti ľudstva, jednota myslenia a konania a všedostupnosť pravdivých informácií – iste niesli pečať utopizmu, avšak o storočie neskôr nastupujúce osvietenstvo ich formulovalo nanovo a naplnilo širokým rozmachom. Akúkoľvek budúcnosť ľudstva si bez nich ťažko môžeme predstaviť.
Pri čítaní jednoduchých viet obsahujúcich základné poznatky určené na orientáciu v živote som si uvedomil, že pre čitateľa našej doby nadobúdajú nové významy. V kontexte súčasnosti prinášajú neraz pravdu samozrejmosti, na ktorú sme dávno zabudli, pretože súčasnosť zaujíma dynamická pravda objavu. Porovnajme si Komenského rodostrom s parafrázou myšlienky z Vonnegutovej Grotesky: „Ktorý súčasník pozná svoju babku?“ Pre život je nevyhnutná harmonizácia dynamickej a samozrejmej koncepcie pravdy. Samozrejme, že ma zaujala práve táto významová konfrontácia. Akési memento, ktoré z nej vyplýva, bolo asi vôbec motiváciou vzniku skladby a možno i výberu prostriedkov a jej pátosu. Prapradedov ded a prapravnukov vnuk nie sú rekvizity nášho sveta a každým dňom sa rozhoduje, či doň budú patriť dupaté jeskyně a tmavé lesy, či sám sedemvekový človek. Preto som chcel postaviť pomník človeku, ktorý si v dobách ideologických bojov, životnej neistoty a pochmúrnej každodenosti uvedomoval, že zárukou budúcnosti môže byť detská encyklopédia.
Patrí sa mi ešte poďakovať Danielovi Škovierovi za pomoc pri zvládaní latinského textu oratória.

(Pri príležitosti premiéry skladby 31. 10. 1985. Orchester Slovenskej filharmónie a Slovenský filharmonický zbor dirigoval Bystrík Režucha, soprán spievala Ľubica Rybárska, bas spieval Peter Mikuláš.)

Orbis sensualium pictus premiérovo odznel pred siedmimi rokmi (31. 10. 1985); tohtoročné Komenského výročie mu umožňuje znovu prežiť hodinu medzi nami.
Premiérové reakcie – či už pozitívne (publikum) alebo negatívne (kolegovia) – priniesli mnoho nedorozumení, ktoré ma priviedli k presvedčeniu, že som nemal „tajničku“ skladby zatajiť, ale aspoň naznačiť spôsob jej riešenia. (Kritika vtedy napríklad konštatovala príbuznosť oratória s Orffovými kantátami – máločo mi je také cudzie ako Orffova vízia germánskeho stredoveku plná bodrej lascívnosti.) Oratórium predstavuje jednu z mojich prvých skladieb, v ktorých som sa snažil sformulovať dialogický koncept kompozície a dešifrácia jej semiózy nie je možná bez identifikovania východiskových alúzií, citátov (či ikonov a symbolov), ktoré tvorili jeden z kompozičných pólov výslednice. Jednotlivé zhudobnené obrázky Komenského encyklopédie vytvárajú svojím usporiadaním akýsi mikrokozmos a báza ich zhudobnení vyrastá z tvarov, ktorých pôvod predstavuje východisko onej dialogickej operácie. Napríklad časť Caelum je osnovaná na rotácii dvanástich harmonických plôch, do ktorých je premietnutý štvortónový motív Krista z Pendereckého Lukášových pašií; Septem aetates hominis pozostáva z konfrontácie dvoch hudobných plôch, z ktorých prvá vychádza z ostinátnej figúry vytvárajúcej alúziu na Brucknerovo Te Deum, a druhá zasa podobne využíva motív z Bartókovej Cantaty profany (t. j. hudobné symboly sfér sacrum a profanum sa pri opise fáz ľudského života spájajú do jedného celku). Azda najkomplexnejšie je tento princíp využitý v časti Sepultura: refrénový štvortónový motív lesného rohu je motívom smrti z Dvořákovho Requiem (z hľadiska barokovej hudobnej rétoriky ide o figúru passus duriusculus a symbol kríža), ktorý ako symbol smrti použil neskôr aj Josef Suk a Bohuslav Martinů; sprevádzajúce zvony svojím timbrom, výberom nástrojov i textúrou predstavujú alúziu záveru Requiem canticles najväčšieho hudobného exulanta, Igora Stravinského, samotné hudobné dianie zasa využíva frýgický modus, ktorý bol častým modom renesančných smútočných déplorations, a polyfonické spracovanie textu, využívajúce párové imitácie a veršové incipity (soggetti), poukazuje zasa na tvorbu jedného z tvorcov renesančného hudobného jazyka, Josquina des Préz. Už z povedaného vidno aspoň dve roviny zamýšľanej semiózy, na ktorú poukazuje pôvod uvádzaných alúzií: na jednej strane som využíval impulzy, ktoré svojou provenienciou mapujú Komenského životnú cestu v priestore, a teda vlastne konštituujú stredoeurópsky priestor (josquinovská textúra v Sepulture je alúziou na miesto jeho posledného odpočinku); na druhej strane som využíval významové vrstvenie, ktoré vzniká konfrontáciou výslednej skladby a východiskového impulzu (napríklad rytmický impulz zo scény kovania krídel zo Slonimského baletu Ikarus v časti Arbor consanguinitatis spája symbol stromu ľudstva so symbolom túžby po slobode; štvortónový motív z Pendereckého Pašií, ktorým Kristus oslovuje Boha Otca, premietnutý do rotujúceho harmonického pozadia, je pre mňa symbolom parúzie i smrti Krista, poľudšťujúcej svojím významom vesmír; infantilná imitácia „pedagóga“ v časti Sensus externi et interni symbolizuje skutočnosť, že renesančná vízia kultúry, ktorej sme dedičmi, vznikla dialogickou asimiláciou antického princípu imitatio atď., atď.). Nechcem prezradiť celú tajničku, ale naznačiť spôsob jej riešenia, pričom netreba zabúdať, že odhalenie podobnosti či totožnosti je len východiskom k zisteniu rôznosti, v ktorej práve sa skrýva skutočný zmysel.

(Pri príležitosti koncertu 29. 5. 1992; orchester Slovenskej filharmónie, Slovenský filharmonický zbor a Bratislavský chlapčenský zbor dirigoval Ondrej Lenárd, soprán spievala Lívia Ághová, bas spieval Peter Mikuláš.)

Oratórium Orbis sensualium pictus som napísal roku 1984, mal som vtedy 28 rokov. Vtedy (ako sa vravievalo) vonku zúril socializmus a rétorika oboch častí rozdeleného sveta nedávala ľudstvu veľkú šancu na prežitie. Veril som, že budúcnosť je možná, ak ľudia stavia na pestovanie vlastného rozumu. Prihlásil som sa tak k mocnej líni utopizmu, ktorej tradícia sa v Európe začala šírením myšlienok gréckeho mysliteľa Platona a ktorá najmä v dobách renesancie a osvietenstva priniesla množstvo ďalekosiahlych pozitívnych myšlienkových koncepcií.
Dnes mám 60 rokov. Počas tohto hiátu 32 rokov mocní tohto sveta prestali počúvať nielen umelcov, ale aj vedcov, filozofov a teológov, ktorých prácu si začnú všímať len vtedy, keď môže rozšíriť majetok bankárov. Pravdepodobne som teda stratil vieru v moje utópie, ktorá mi kedysi umožňovala dýchať. Veril som v pravdu rozprávky O troch grošoch, ktorá nám tým najobyčajnejším spôsobom vysvetľovala tajomstvo života. Dnes som sa dožil sveta, v ktorom bankári vyciciavajú nielen dospelákov, ale aj starcov a deti a ktorého reklamné agentúry nám predvádzajú ako jediný program zlaté teľa. Som z toho celkom frustrovaný.

Ťažisko môjho skladateľského diela tvoria dve trilógie, ktoré som neplánoval, ale vznikli samy. Vokálnu trilógiu (1984–2010) tvorí oratórium Orbis sensualium pictus na slová Jana Amosa Komenského (1984), kantáta Mater pre ženský hlas, zbor a barokový súbor (1997–2008) a oratórium Querela pacis pre soprán, mezzosoprán, bas, zbor a barokový súbor na slová Erazma Rotterdamského, Jana Amosa Komenského, Náreku nad skazou mesta Ur, Henryho Wadswortha Longfellowa a Alfreda Tennysona (2008–2010). Orbis sensualium pictus je meditáciou vzťahu rodič–dieťa, Mater sa sústreďuje na ženský princíp a Querela pacis kontempluje prejavy mužského princípu. Inštrumentálnu trilógiu tvoria tri symfonické skladby, kontemplujúce symbol Kríža: Dariačangin sad, mýtus podľa Otara Čiladzeho pre sólovú violu, sólové violončelo a orchester (1987), 2. symfónia, rituál pre orchester (1992) a Via lucis, meditácia pre plechové, strunové a bicie nástroje (1993). Obe trojice skladieb spája mimohudobná idea, ktorá sa zrkadlí v navzájom komplementárnych kompozíciách.
Vladimír Godár

  • VideozáznamVideorecording
  • Václav FrkalVáclav Frkal zvuksound, svetlálights, Václav Frkal ml.Václav Frkal ml. kamerycamera, striheditor, Peter GondaPeter Gonda technická spoluprácaIT supervisor, Marek PiačekMarek Piaček réžiavideo director, postprodukciapost-production
  • Vyrobila Slovenská filharmónia © 2016A Slovak Philharmonic Production © 2016

Online archív bol navrhnutý a naprogramovaný tímom Streamboyz. Videá sú umiestnené na serveroch občianskeho združenia Multiplace. Použitie, šírenie fotografií a audiovizuálneho obsahu tejto stránky len so súhlasom Slovenskej filharmónie. Slovenská filharmónia je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

MK SR

This online archive was designed and programmed by Streamboyz Team. Concerts are located on the Multiplace servers. Use and distribution of photographs and audiovisual content of this site only with the consent of the Slovak Philharmonic. The Slovak Philharmonic is a state-subsidised organisation of the Ministry of Culture of the Slovak Republic.

MK SR
Sledujte náš kanál na
Youtube
Subscribe to us
Youtube
Navštívte tím Streamboyz na
Facebooku
Like our team on
Facebook
Sledujte nás na
Twittri
Follow us on
Twitter